znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 405/2025-31

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, a sťažovateľa, zastúpeného sťažovateľkou ako zákonnou zástupkyňou (matkou), právne zastúpených URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. B5-2Em/1/2019 a postupu Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 12CoE/9/2023 takto

r o z h o d o l :

Ústavné sťažnosti o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavné sťažnos ti, s kutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. júla 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B5-2Em/1/2019 a postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12CoE/9/2023. Sťažovateľka žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 12 000 eur zo strany mestského súdu a vo výške 1 500 eur zo strany krajského súdu a náhrady trov konania.

2. Maloletý sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu rovnako 9. júla 2025 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom mestského súdu a krajského súdu v tých istých napadnutých konaniach. Osobitne sa domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 41 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 a čl. 27 ods. 1 až 3 Dohovoru o právach dieťaťa a práva podľa čl. 24 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) postupom konajúcich súdov. Navrhuje, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 12 000 eur od mestského súdu a v sume 1 500 eur od krajského súdu, ako aj náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom.

3. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 367/2025-20 zo 7. augusta 2025 boli obe ústavné sťažnosti spojené na spoločné konanie a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia.

4. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že otec maloletého sťažovateľa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V 24. apríla 2019 domáhal výkonu rozhodnutia o neodkladnom opatrení o dočasnej úprave styku otca s maloletým na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy styku v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému na čas po rozvode vedenom pod sp. zn. 59P/130/2018 (uznesenie okresného súdu č. k. 59P/18/2019-23 z 28. februára 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/134/2019-73 z 15. mája 2019). Okresný súd uznesením z 23. augusta 2019 nariadil výkon rozhodnutia.

5. Okresný súd po márnej výzve na dobrovoľné plnenie povinností uložených exekučným titulom uložil sťažovateľke uznesením z 30. novembra 2020 v zmysle § 382 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) pokutu vo výške 200 eur, keďže k styku v zmysle exekučných titulov naďalej nedochádzalo.

6. Sťažovateľka sa návrhom doručeným okresnému súdu 9. marca 2021 domáhala odkladu výkonu rozhodnutia podľa § 390 CMP a zastavenia konania, jej návrh okresný súd zamietol uznesením z 2. augusta 2021. Sťažovateľka proti uzneseniu podala odvolanie, ktoré Krajský súd v Bratislave odmietol uznesením z 11. januára 2022.

7. Návrhom doručeným okresnému súdu 17. marca 2022 sa sťažovateľka opätovne domáhala odkladu výkonu rozhodnutia podľa § 390 CMP a zastavenia konania, okresný súd návrh zamietol uznesením zo 16. novembra 2023. Odvolanie sťažovateľky odmietol krajský súd uznesením sp. zn. 12CoE/9/2023 z 28. marca 2024.

8. Sťažovateľka sa opakovane domáhala odkladu výkonu rozhodnutia návrhom doručeným mestskému súdu 19. augusta 2024, ktorý zamietol mestský súd uznesením z 29. januára 2025.

9. Po ďalšej výzve na dobrovoľné plnenie povinností uložil mestský súd sťažovateľke uznesením z 5. februára 2025 podľa § 382 CMP pokutu vo výške 1 000 eur.

10. Podstata sťažnostnej argumentácie oboch sťažovateľov je založená na tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi zo strany súdov vo vykonávacom konaní, ktorého celkovú dĺžku považujú za neprimeranú. Zbytočné prieťahy mali byť spôsobené postupom súdov oboch inštancií, pričom osobitne zdôrazňujú, že mestský súd za viac ako šesť rokov nevydal uznesenie o zastavení konania, ktoré tak nie je skončené. Vykonávacie konanie patrí do bežnej rozhodovacej praxe súdov a nevyznačuje sa právnou či faktickou zložitosťou, naopak, konania vo veciach maloletých patria do skupiny prioritných konaní. Na ťarchu sťažovateľov nemôže ísť ani aktivita sťažovateľky v konaní. Jediným dôvodom neprimeranej dĺžky napadnutého konania má byť výlučne nečinnosť a neefektívny postup súdov.

11. Po doručení ústavných sťažností ústavný súd dopytom na mestskom súde zistil, že mestský súd uznesením č. k. B5-2Em/1/2019-2306 zo 14. júla 2025 zastavil konanie a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil podľa § 390 písm. d) CMP, pretože exekučný titul, o ktorého výkon oprávnený v tomto konaní žiadal, bol účinný do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva vedeného na mestskom súde pod sp. zn. 59P/130/2018, ktoré bolo právoplatne skončené 10. mája 2025. Táto skutočnosť bola potvrdená podaním sťažovateľov z 5. augusta 2025.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

12. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie označených práv zbytočnými prieťahmi súdov vo vykonávacom konaní, ktoré nebolo do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené.

II.1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 38 ods. 2 listiny) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež v čl. 38 ods. 2 listiny osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, III. ÚS 109/07). Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza z ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím.

14. Podstatou a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 38 ods. 2 listiny (I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

15. Ústavný súd považuje v posudzovanej veci za rozhodujúce, že mestský súd uznesením č. k. B5-2Em/1/2019-2306 zo 14. júla 2025 vykonávacie konanie podľa § 390 písm. d) CMP zastavil. Exekučné tituly, ktoré boli predmetom napadnutého konania (uznesenie okresného súdu č. k. 59P/18/2019-23 z 28. februára 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/134/2019-73 z 15. mája 2019), boli v ich výrokoch časovo limitované do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva, ktoré bolo vedené na mestskom súde pod sp. zn. 59P/130/2018 a ktoré bolo právoplatne skončené 10. mája 2025 (rozsudkom okresného súdu č. k. 59P/130/2018-503 zo 16. decembra 2020 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 12CoP/39/2023-2856 z 25. marca 2025). Od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva neboli exekučné tituly už materiálne vykonateľné, keďže rozsudkom o rozvode manželstva boli upravené aj práva a povinnosti k maloletému dieťaťu. Táto skutočnosť v plnom rozsahu vyvracia argumentáciu o údajnej právnej neistote sťažovateľov, na ktorej bola postavená celá ich argumentácia v ústavnej sťažnosti.

16. Sťažovatelia doručili ústavné sťažnosti ústavnému súdu 9. júla 2025, teda takmer 2 mesiace po vzniku právnej skutočnosti, ktorá spôsobila zánik vykonateľnosti exekučných titulov a zároveň bola dôvodom na zastavenie vykonávacieho konania z úradnej povinnosti podľa § 390 písm. d) CMP. Nevykonateľnosť exekučných titulov v čase podania ústavnej sťažnosti má za následok, že v čase podania ústavnej sťažnosti už nemohlo dochádzať k tvrdenému porušeniu práv označených v petite ústavnej sťažnosti. Prípadné vyslovenie porušenia označených práv by tak za súčasného stavu už nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd týmto právam poskytuje. To platí bez ohľadu na skutočnosť, že mestský súd rozhodol o zastavení napadnutého konania až neskoršie.

17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako celok a ústavnú sťažnosť maloletého sťažovateľa v totožnom rozsahu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

II.2. K namietanému porušeniu základného práv a sťažovateľa podľa čl. 41 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 a čl. 27 ods. 1 až 3 Dohovoru o právach dieťaťa a práva podľa čl. 24 charty:

18. Maloletý sťažovateľ porušenie základného práva podľa čl. 41 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 19 a čl. 27 ods. 1 až 3 Dohovoru o právach dieťaťa a práva podľa čl. 24 charty odvíja od existencie zbytočných prieťahov a od porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Odhliadnuc od skutočnosti, že v ústavnej sťažnosti celkom absentuje čo len čiastočne relevantná ústavnoprávna argumentácia vo vzťahu k porušeniu týchto ďalších práv, z pohľadu ústavného súdu je relevantné argumentačné prepojenie oboch uvedených obsahových častí ústavnej sťažnosti. Za situácie nastolenia právnej istoty v napadnutom konaní ešte pred podaním ústavnej sťažnosti tak nemohlo dôjsť ani k porušeniu ďalších sťažovateľom označených práv, a preto aj v tejto časti bolo potrebné jeho ústavnú sťažnosť odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2025

Ladislav Duditš

predseda senátu