znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 405/04-13

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   15. decembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Tomáša Vavra, bytom H., toho času v L., zastúpeného advokátom JUDr. J. G., T., vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl.   21   ods.   1 a 2,   čl.   46   ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práv   podľa   čl.   6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných   práv   a   slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu   Piešťany   sp.   zn.   1   Tp   8/04 zo 16. januára 2004 a Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 3 Tpo 8/04 z 26. februára 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Tomáša Vavra o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2004 doručená sťažnosť Tomáša Vavra (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) postupmi a uzneseniami Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Tp 8/04 zo 16. januára 2004 a Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tpo 8/04 z 26. februára 2004.

Podľa obsahu sťažnosti a jej doplnenia okresný súd v konaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, a takisto krajský súd v konaní, ktorým zamietol jeho sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu, porušili označené články ústavy, listiny a dohovoru.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „Sťažovateľovi bolo vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu justičnej polície v Piešťanoch pod č. k. OÚJP – 279/Pn 2003 zo dňa 19. 9. 2003 podľa § 163 ods. 1 Tr. por. pre trestný čin podľa § 187 ods. 1 písm. b), d) ods. 2 písm. c) Tr. zák.

Trestné stíhanie sťažovateľa sa začalo na základe dôkazu získaného nezákonným spôsobom, ak nie trestným činom.

Ide   predovšetkým   o   skutočnosť,   že   v   byte,   ktorý   mal   prenajatý,   bola   vykonaná domová prehliadka bez splnenia podmienok predpokladaných ustanovením § 82 a nasl. Tr. por. (a teda aj Ústavy Slovenskej republiky).

Trestné stíhanie proti sťažovateľovi nie je vedené riadnym procesným postupom, lebo samotné   trestné   stíhanie   sa   opiera   o nezákonné   zaobstaranie   dôkazov,   keď   vykonaná domová prehliadka, ktorou boli dôkazy proti sťažovateľovi zaobstarané, bola uskutočnená protizákonným aj protiústavným postupom.

Sťažovateľ   nesúhlasil   s prehliadkou   bytu,   ktorý   mal   prenajatý,   prehliadka sa vykonala   proti   jeho   vôli,   ktorú   jasne   prezentoval.   Policajné   orgány   porušili   zákon a dokonca sa možno dopustili trestného činu podľa § 238 Tr. zák. a iných, pri vykonávaní prehliadky prekonali odpor sťažovateľa (...).

Sťažovateľ   svoju   sťažnosť   proti   rozhodnutiu   o väzbe   odôvodnil   a uviedol   všetky skutočnosti, ktoré považoval za nezákonné.

Robil tak však úplne zbytočne, pretože Okresný súd v Piešťanoch ani Krajský súd v Trnave sa v rozhodnutí o sťažnosti nimi nezaoberal, čo sťažovateľ pokladá za svojvôľu a postup   celkom   sa   vymykajúci   zákonnosti.   Takýto   postup   súdu,   je   možné   považovať za postup, v ktorom absentuje zákonné a ústavne konformné odôvodnenie väzby v zmysle čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 17 ods. 2 a 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (...).

Ak   odôvodnenie   rozhodnutia   o vzatí   do   väzby   neobsahuje   vysporiadanie   sa s obranou sťažovateľa v jej základe poukazujúcom na nezákonnosť, sú právne závery súdu porušením   ústavného   princípu   zákazu   ľubovôle   v rozhodovaní,   preto   je potrebné takéto rozhodnutie považovať za stojace v rozpore s čl. 36 ods. 1 Listiny, ako i s čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (...).

Sťažovateľ   tiež   poukazuje   na   skutočnosť,   že   o   väzbe   zrejme   nerozhodol   senát Okresného súdu v Piešťanoch“.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal toto rozhodnutie:„Konaním   Krajského   súdu   v   Trnave   a   Okresného   súdu   v   Piešťanoch   o   žiadosti o prepustenie z väzby sťažovateľa zo dňa 22. 12. 2003, v trestnej veci sťažovateľa vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 3 Tpo 8/04 a na Okresnom súde v Piešťanoch pod sp. zn. 1 Tp 8/04, došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a článku   36   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ďalej došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a k porušeniu práva sťažovateľa na nedotknuteľnosť obydlia podľa čl. 21 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Uznesenie Krajského súd v Trnave sp. zn. 3 Tpo 8/04 zo dňa 26. 2. 2004 a uznesenie Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. 1 Tp 8/04 zo dňa 16. 1. 2001 sa zrušujú.“

Sťažovateľ tiež žiada ústavný súd, aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanovených   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Konanie   o sťažnostiach   je   bližšie   upravené   predovšetkým   v   §   49   až   56   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o   konaní   pred   ním   a o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti   sťažovateľa   a zisťuje,   či   spĺňa   zákonom   predpísané   náležitosti   a   či   nie   sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   a jej   príloh   vyplýva,   že   vo   veci   sťažovateľa rozhodovali   všeobecné   súdy   v trestnom   konaní,   pričom o jeho   žiadosti   o prepustenie z väzby   rozhodol   okresný   súd   v prípravnom   konaní   uznesením   sp.   zn.   1 Tp 8/04   tak, že žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu ako nedôvodnú zamietol, proti čomu   podal   sťažovateľ   sťažnosť   z   31. januára 2004,   o   ktorej   rozhodol   krajský   súd uznesením sp. zn. 3 Tpo 8/04 z 26. februára 2004 tak, že sťažnosť zamietol. Ústavný súd ďalej   zistil,   že   v súčasnom   období   sa   trestná   vec   sťažovateľa   nenachádza   už   v štádiu prípravného   konania,   ale   v štádiu   súdneho   konania   vedeného   na okresnom   súde pod sp. zn. 1 T 19/04 po podaní obžaloby doručenej súdu 23. februára 2004. Okresný súd rozsudkom   z   18. júna 2004   vo   veci   rozhodol.   Toto   rozhodnutie   ešte   nenadobudlo právoplatnosť.

Sťažovateľ namieta v uvedených konaniach pred všeobecnými súdmi porušenie jeho základných práv a slobôd podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práv podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 21 ods. 1 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa čl. 21 ods. 2 ústavy domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním,   a   to   na   písomný   a   odôvodnený   príkaz   sudcu.   Spôsob   vykonania   domovej prehliadky ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná nezávislým   a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. (...)

Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto, že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

1. Sťažnosť sťažovateľa v tej časti, v ktorej namieta porušenie jeho základných práv a slobôd podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením okresného   súdu sp.   zn.   1 Tp 8/04   zo   16. januára 2004,   ktorým   bola   zamietnutá   žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, ústavný súd odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Ústavný   súd   tak   urobil vo   vzťahu   k   napadnutému   postupu   okresného   súdu so zreteľom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy, keď ústavný súd nemá   právomoc   preskúmavať   postup   okresného   súdu,   pretože   o sťažnosti   proti   jeho uzneseniu je oprávnený rozhodnúť krajský súd (III. ÚS 135/04).

2. V tej časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 21 ods. 1 a 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 8 ods. 2 a čl. 36 ods. 1 listiny postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 8/04 z 26. februára 2004, ústavný súd sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný   súd pri   predbežnom   prerokovaní   každej   sťažnosti   pravidelne   skúma, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   (návrhu)   možno   hovoriť   aj   vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v danom prípade okresného súdu a krajského súdu ide   o   väzobné   súdy   rozhodujúce   v trestnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   toho základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   je   dôvodom   odmietnutia   sťažnosti pre zjavnú   neopodstatnenosť   okrem   iného   nezistenie   žiadnej   možnosti   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 122/02, IV. ÚS 66/02), a tiež absencia priamej súvislosti medzi   označeným   základným   právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej (mutatis mutandis III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná judikatúra).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta porušenie   ním   označených   základných   práv   a slobôd   rozhodnutiami   okresného   súdu a krajského   súdu   v súvislosti   s podľa   neho nezákonne vykonanou domovou   prehliadkou v byte, ktorý mal prenajatý. Touto domovou prehliadkou boli podľa sťažovateľa nezákonne získané dôkazy na začatie trestného stíhania. Sťažovateľ tvrdí, že trestné stíhanie proti nemu nie je vedené riadnym procesným postupom, lebo sa „opiera o nezákonné zaobstaranie dôkazov,   keď   vykonaná   domová   prehliadka   (...)   bola   uskutočnená   protizákonným aj protiústavným postupom“. Na uvedené skutočnosti   sťažovateľ poukazoval v sťažnosti proti rozhodnutiu o väzbe, ako aj v žiadosti o prepustenie z väzby, o ktorých okresný súd a krajský   súd   rozhodol,   pričom   sa   týmito   dôvodmi   nezaoberal,   čo   sťažovateľ   považuje za svojvôľu a postup, v ktorom absentuje zákonné a ústavne konformné odôvodnenie väzby.

Podľa § 72 ods. 1 Trestného poriadku „Vyšetrovateľ, prokurátor a sudca sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, čí dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca   tak   koná   v   prípravnom   konaní   iba   pri   rozhodovaní   o   návrhu   prokurátora na predĺženie väzby (§ 71 ods. 1), pri rozhodovaní o návrhu prokurátora o zmene dôvodov väzby a pri   rozhodovaní o   žiadosti   obvineného o prepustenie z väzby podľa   odseku   2. Ak pominie dôvod väzby, musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom môže rozhodnúť aj prokurátor. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody   väzby   sa   zmenili,   podá   návrh   príslušnému   sudcovi   na   rozhodnutie   o   zmene dôvodov väzby“.

Podľa   §   72   ods.   2   Trestného   poriadku   „Obvinený   má   právo   kedykoľvek   žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania súdu. O takej žiadosti sa musí neodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí štrnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia“.

Podľa   §   72   ods.   3   Trestného   poriadku   „Ak   prokurátor   súhlasí   s   prepustením obvineného   na   slobodu,   môže   v   konaní   pred   súdom   o   prepustení   z   väzby   rozhodnúť predseda senátu“.

Podľa § 181 ods. 1 Trestného poriadku „Podanú obžalobu treba na súde najskôr preskúmať z toho   hľadiska,   či   pre   ďalšie   konanie poskytuje spoľahlivý   podklad,   najmä preveriť,   či   prípravné   konanie,   ktoré   jej   predchádzalo,   bolo   vykonané   spôsobom zodpovedajúcim   tomuto   zákonu   a   či   jeho   výsledky   dostatočne   odôvodňujú   postavenie obvineného pred súd. Na to slúži predbežné prejednanie obžaloby“.

Podľa   §   181   ods.   2   Trestného   poriadku   „Po   podaní   obžaloby   súd   rozhoduje samostatne   všetky   otázky   súvisiace   s ďalším   konaním   a je   povinný   –   nevyčkávajúc na ďalšie návrhy – urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby, na skončenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia“.

Vzhľadom   na   uvádzané   dôvody   sťažovateľa,   ako   aj   nález   ústavného   súdu sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. júna 2004 a uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 320/04 by bolo možné vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 8/04 z 26. februára 2004, ktoré sa v tomto zmysle javí ako arbitrárne.

Krajský   súd   ale rozhodoval   o sťažnosti   sťažovateľa,   ktorú   podal   proti   uzneseniu okresného súdu sp. zn. Tp 8/04 zo 16. januára 2004 dňa 26. februára 2004, teda v čase, keď sa   trestná   vec   sťažovateľa   už   nenachádzala   v štádiu   prípravného   konania (23. februára 2004 bola podaná obžaloba), ale v štádiu trestného stíhania, v ktorom sa pred príslušným súdom prejednáva a rozhoduje o otázke viny a trestu (§ 180 až 244 Trestného poriadku, konanie pred súdom).

Po   podaní   obžaloby   o   veci   rozhoduje   súd,   ktorý   rozhoduje   o všetkých   otázkach súvisiacich s ďalším konaním. Orgány prípravného konania už nie sú oprávnené vykonávať úkony. Po podaní obžaloby súdu je teda tento súd príslušný aj na rozhodovanie o jeho väzbe vrátane žiadosti o prepustenie z väzby, ako aj preskúmania zákonnosti prípravného konania a   preskúmania   zákonnosti   vykonanej   domovej   prehliadky   v prvom   stupni   okresný   súd (senát podľa rozvrhu práce), pričom krajský súd je príslušný na rozhodovanie o väzbe ako súd   sťažnostný   (za   predpokladu,   že   okresný   súd   o väzbe   rozhodne   a   jeho   rozhodnutie je napadnuté sťažnosťou) v rámci prípravného konania.

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd bol v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 8/04 príslušný   na   rozhodovanie   iba   do   23. februára 2004,   pričom   len   do   tohto   dňa   mohol eventuálne   porušiť   základné   práva   sťažovateľa   súvisiace   s osobnou   slobodou   v zmysle čl. 17 ústavy.

Všeobecný súd môže svojím konaním a rozhodnutím porušiť súvisiace právo alebo slobodu len vtedy, keď je daná jeho príslušnosť, na základe ktorej koná zákonný sudca, a ak tomu tak nie je, k porušeniu základných práv a slobôd nemôže dôjsť.

Krajský   súd po podaní obžaloby už nebol príslušný na rozhodovanie o návrhoch podaných   v rámci   prípravného   konania,   a preto   pokiaľ   rozhodoval   26. februára 2004 v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   3 Tpo 8/04,   rozhodoval   ako   nezákonný   súd.   O   veci sťažovateľa   vrátane   preskúmania   zákonnosti   vykonanej   domovej   prehliadky,   ako aj porušenia jeho základných práv a slobôd podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy však z úradnej povinnosti po podaní obžaloby v súlade s princípom legality podľa čl. 2 ods. 2 ústavy musí rozhodnúť okresný súd podľa § 181 Trestného poriadku.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že predmetné rozhodnutie z právneho hľadiska   nemá   účinky   takého   rozhodnutia,   ktoré   by   bolo   spôsobilé   porušiť   označené základné   práva   a slobody   sťažovateľa,   a preto   bola   sťažnosť   v tejto   časti   odmietnutá z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2004