znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 404/09-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. H., D., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín č. k. 5 C 110/2006-188   z 12. novembra   2008   a   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Žiline č. k. 8 Co 20/2009-252 z 23. júna 2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   Ľ.   H. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra 2009 doručená sťažnosť Ing. Ľ. H., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)   rozsudkom   Okresného   súdu   Dolný   Kubín   (ďalej   len   „okresný   súd“) č. k. 5 C 110/2006-188 z 12. novembra 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 8 Co 20/2009-252 z 23. júna 2009.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ bol ako žalovaný účastníkom konania pred okresným súdom vo veci, v ktorej sa žalobca I. P., D., domáhal zrušenia vecného bremena za primeranú náhradu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 1478, kat. územie obce D., podrobne vymedzeným v žalobe (ďalej len „nehnuteľnosti“). Okresný   súd   napadnutým   rozsudkom   žalobe   vyhovel,   t.   j.   zrušil   vecné   bremeno   k nehnuteľnostiam a uložil žalobcovi zaplatiť sťažovateľovi ako náhradu za zrušenie vecného bremena 340 000 Sk.

Sťažovateľ podal proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol rozsudkom č. k. 8 Co 20/2009-252 z 23. júna 2009 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil, pričom zároveň vo veci pripustil dovolanie podľa § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Podľa   sťažovateľa „uvedenými   rozsudkami   bolo   porušené   jeho   základné   ľudské právo garantované Ústavou SR ako i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd   na   pokojné   užívanie   majetku,   ktorým   je   jeho   právo   na   doživotné   užívanie nehnuteľností zapísaných na...“.

Sťažovateľ   namieta,   že   oba   súdy   konajúce   v   jeho   veci   predovšetkým   nesprávne právne   posúdili   predmetný   prípad, „...   okresný   aj   odvolací   súd   pri   právnom   posúdení základnej právnej otázky a to, či došlo predajom nehnuteľnosti zaťaženej vecným bremenom získanej   vydražením   k   zmene   pomerov   a   tým   k   vzniku   hrubého   nepomeru   alebo   nie, pochybil, zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, na základe čoho obe rozhodnutia trpia vadou...“.

Sťažovateľ uvádza, že 22. septembra 2009 podal vo veci dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd vyslovil, že napadnutými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a jeho právo podľa čl. 1 dodatkového protokolu, zrušil tieto rozsudky a vec vrátil na ďalšie konanie okresnému súdu. Sťažovateľ tiež žiada priznanie finančného zadosťučinenia v sume 7 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha najmä vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými rozsudkami okresného súdu a krajského súdu.

Podľa   čl.   20   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   vlastniť   majetok.   Vlastnícke   právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Podľa   §   201   OSP   účastník   môže   napadnúť   rozhodnutie   súdu   prvého   stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje...

Podľa § 238 ods. 3 OSP dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Z   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná   právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).

Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu   je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza   právomoci   ústavného   súdu (IV. ÚS 128/04).

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený proti napadnutému rozsudku okresného súdu podať odvolanie podľa § 201 OSP, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský   súd.   Proti   napadnutému   rozsudku   krajského   súdu   bol   sťažovateľ   v   súlade s rozhodnutím krajského súdu, že vo veci pripúšťa dovolanie, oprávnený podať dovolanie podľa § 238 ods. 3 OSP, o ktorom je oprávnený a aj povinný rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako dovolací súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa proti napadnutému rozsudku okresného súdu a právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodovať o jeho sťažnosti. Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009