znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 402/04-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Romana   Krajčího,   bytom   P.,   zastúpeného   advokátom JUDr. J. M., B., ktorou namieta porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odboru boja proti organizovanej kriminalite Stred,   Oddelenia   vyšetrovania   Banská   Bystrica,   sp. zn.   ČVS:   PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 15. júna 2004 v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave č. k. 2 Kv 22/03-4422 z 3. augusta 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Romana Krajčího o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2004 doručená   prostredníctvom   faxu   sťažnosť   Romana   Krajčího,   bytom   P.   (ďalej   len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej   kriminalite,   Odboru   boja   proti organizovanej   kriminalite   -   Stred,   Oddelenia   vyšetrovania   Banská   Bystrica   (ďalej   len „prezídium   policajného   zboru“)   sp. zn.   ČVS:   PPZ-11/BOK-S-I-2004   z 15.   júna   2004 v spojení   s   uznesením   Krajskej   prokuratúry   v   Trnave   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“) č. k. 2 Kv 22/03-4422   z   3. augusta 2004.   Sťažnosť   bola   doplnená   predložením   originálu doručeným ústavnému súdu 7. októbra 2004.

Sťažovateľ uvádza, že označeným uznesením prezídia policajného zboru mu „... bolo vznesené   obvinenie   pre   trestný   čin   založenia,   zosnovania   a   podporovania   zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom   krátenie   dane   a poistného   podľa   §   148   ods.   1,   5   Trestného   zákona.   (...)   Proti citovanému   uzneseniu   vyšetrovateľa   sťažovateľ   prostredníctvom   zvoleného   obhajcu JUDr. P.   B.   podal   sťažnosť.   Poprel páchanie akejkoľvek   trestnej činnosti,   ktorá   sa   mu kladie za vinu. Sťažovateľ mal a stále má za to, že neboli splnené zákonné podmienky preto, aby   mu   bolo   vznesené   obvinenie   pre   uvedený   trestný   čin   a   preto   žiadal   dozorujúceho prokurátora,   aby   po   preskúmaní   spisového   materiálu   napadnuté   uznesenie   zrušil. O podanej   sťažnosti   rozhodovala   Krajská   prokuratúra   v   Trnave   uznesením   sp. zn. 2 Kv 22/03   z   3.   8.   2004   a podľa   §   148   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku   sťažnosť sťažovateľa zamietla ako nedôvodnú. Uznesenie krajskej prokuratúry bolo sťažovateľovi doručené   dňa   6.   8.   2004.   V odôvodnení   uznesenia   krajskej   prokuratúry   sa   konštatuje, že obvinení sa trestnej činnosti dopustili. Vyšetrovateľ pred vydaním obvinenia mal zistené také skutočnosti, ktoré nasvedčovali tomu, že obvinení sa dopustili konania popísaného v napadnutom   uznesení,   ktoré   napĺňa   znaky   skutkovej   podstaty   daných   trestných   činov. Skutočnosti   odôvodňujúce   postup   podľa   §   163   ods.   1   Trestného   zákona   vyplynuli predovšetkým   z   výsledkov   operatívneho   šetrenia,   zo   zistených   listinných   dôkazov, z použitých   informačno-technických   prostriedkov,   z   výsledkov   analýz   vzoriek   motorovej nafty   odobratých   z   dodávok   uskutočnených   obvinenými,   resp.   spoločnosťami,   ktoré zastupujú,   ale aj z výpovedí niektorých spoluobvinených a tiež svedkov, ktorí potvrdili, že motorová nafta dodávaná spoločnosťami obvinených bola nekvalitná“.

Sťažovateľ   vidí   nezákonnosť   svojho   trestného   stíhania   okrem   iného   aj   v   tom, že označené uznesenie prezídia policajného zboru, „... ktorým mu bolo vznesené obvinenie pre vyššie uvedený trestný čin je neurčité a nezrozumiteľné, teda v rozpore s procesným predpisom   upravujúcim   postup   orgánov   v   trestnom   konaní.   Uvedené   uznesenie   je nezrozumiteľné a neurčité z dôvodu, že je vydané v rozpore s ust. § 163 ods. 2 Trestného poriadku. (...) Sťažovateľ je toho názoru, že uznesenie o vznesení obvinenia voči jeho osobe je   aj   nepreskúmateľné   pre   jeho   nejasnosť   a   neúplnosť   jeho   skutkových   zistení,   čo   je dôvodom   na jeho   zrušenie.   (...)   Dôvody   uvedené   vyšetrovateľom   v   uznesení   o   vznesení obvinenia   voči   sťažovateľovi   sú   nepreskúmateľné,   nakoľko   sú   nekonkrétne,   všeobecné, nejasné   a   neúplné.   (...)   Ak   vyšetrovateľ   Prezídia   policajného   zboru,   Úradu   boja   proti organizovanej kriminalite vydal uznesenie s obsahovým nedostatkami a v rozpore s ust. § 163 ods. 2 a 134 ods. 2 Trestného poriadku, konal v rozpore aj s článkom 17 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko spôsob, akým sa voči nemu vedie trestné stíhanie, je nezákonný“.

Vo   vzťahu   k   označenému   uzneseniu   krajskej   prokuratúry   sťažovateľ   uviedol,   že „... je tiež nepreskúmateľné pre jeho nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení. Dôvody uvedené v cit. uznesení sú nepreskúmateľné, nakoľko sú nekonkrétne, všeobecné, nejasné a neúplné“.

Sťažovateľ je s prihliadnutím na uvedené skutočnosti toho názoru, „... že uznesením vyšetrovateľa   Prezídia   policajného   zboru,   Úrad   boja   proti   organizovanej   kriminalite, Odbor   boja   proti   organizovanej   kriminalite   Stred,   Banská   Bystrica,   ČVS: PPZ -11/BOK-S-I-2004 zo dňa 15. 6. 2004 a uznesením Krajskej prokuratúry Trnava sp. zn. 2 Kv 22/03 z 3. 8. 2004 bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktoré zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia“.

V sťažnosti sťažovateľ poukazuje aj na to, že uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo. V jeho prípade napadnuté uznesenie prezídia policajného zboru nemá tieto zákonné náležitosti. Vyšetrovateľ mu predmetným uznesením síce obvinenie vzniesol, avšak toto uznesenie vôbec neobsahuje opis vyšetrovaného skutku, absentuje uvedenie miesta, ako aj času a iných okolností, za akých k nemu malo dôjsť.

Napokon sťažovateľ argumentuje aj tým, že „V danom prípade ide o konanie, ktoré spôsobuje nenapraviteľný zásah do základných práv a slobôd sťažovateľa a je namieste poskytnúť ochranu jeho základným právam skôr, ako budú spôsobené nezvratné právne stavy alebo právne stavy, ktoré bude možné reparovať len s veľkými ťažkosťami“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Uznesením   vyšetrovateľa   Prezídia   policajného   zboru,   Úrad   boja   proti organizovanej   kriminalite,   Odbor   boja   proti   organizovanej   kriminalite   Stred,   Banská Bystrica ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 zo dňa 15. 6. 2004 a uznesením Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. 2 Kv 22/03 z 3. 8. 2004 bolo porušené základné právo Romana Krajčího, P., zakotvené v čl. 46 ods. 1 a v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zrušuje   uznesenie   vyšetrovateľa   Prezídia policajného   zboru,   Úrad   bola   proti   organizovanej   kriminalite,   Odbor   boja   proti organizovanej   kriminalite   Stred,   Banská   Bystrica   ČVS:   PPZ-11/BOK-S-I-2004   zo   dňa 15. 6. 2004 a uznesenie Krajskej prokuratúry v Trnave sp. zn. 2 Kv 22/03 z 3. 8. 2004 a vec vracia na ďalšie konanie.

Romanovi   Krajčímu,   P.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   500.000,-   Sk (slovom päťstotisíc slovenských korún), ktoré sú odporcovia povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z   obsahu   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   5.   októbra   2004,   doplnenej predložením originálu doručeným ústavnému súdu 7. októbra 2004 (podaným na poštovú prepravu 5. októbra 2004) a z jej príloh a z informácie, ktorú poskytol ústavnému súdu Úrad špeciálnej prokuratúry, ústavný súd zistil, že označeným uznesením krajskej prokuratúry bola podľa   § 148   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku   zamietnutá sťažnosť   sťažovateľa (ako aj sťažnosti ďalších dvanástich spoluobvinených) proti uzneseniu prezídia policajného zboru sp. zn. ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 z 15. júna 2004 ako nedôvodná. V okolnostiach prípadu   išlo   o   rozhodnutie   o poslednom   opravnom   prostriedku   (uznesení   krajskej prokuratúry č. k. 2 Kv 22/03-4422 z 3. augusta 2004), ktoré nadobudlo právoplatnosť v deň jeho vydania [§ 140 ods. 1 písm. b) cc) Trestného poriadku], t. j. 3. augusta 2004 (v spojení s napadnutým rozhodnutím prezídia policajného zboru). Sťažovateľovi bolo toto uznesenie doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu 6. augusta 2004.

Sťažovateľ   kvalifikovane   zastúpený   advokátom   od   uvedeného   dátumu   vedel, že napadnuté uznesenia nadobudli právoplatnosť 3. augusta 2004. Prihliadajúc na kogentnú lehotu, v ktorej je nutné podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd zistil, že sťažnosť   bola   v   danom   prípade   podaná   oneskorene.   Ústavný   súd   v   spojitosti   s   tým poznamenáva, že sťažovateľ mal od 6. augusta 2004 (deň doručenia uznesenia krajskej prokuratúry č. k. 2 Kv 22/03-4422 z 3. augusta 2004) k dispozícii dostatočný čas na to, aby dodržal   zákonom   ustanovenú   dvojmesačnú   lehotu   na   podanie   sťažnosti   počítanú od právoplatnosti   rozhodnutia.   Z   týchto   dôvodov   nie   je   možné   pripustiť   názor,   podľa ktorého   sa   lehota   na   podanie   sťažnosti   počíta   až   od   doručenia   druhostupňového rozhodnutia,   pretože   takéto   počítanie   lehoty   by sa   uplatnilo len   vtedy,   ak by napádané uznesenia nadobudli právoplatnosť dňom doručenia rozhodnutia o poslednom opravnom prostriedku, ale tomu tak v danom prípade nie je.

Poukazujúc na uvedené závery o oneskorenosti podania sťažnosti rozhodol ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, že ju z toho dôvodu odmietol bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou v nej uvedených námietok.

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2004