znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 401/2012-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. augusta 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   E.,   s.   r.   o.,   Š.,   a   obchodnej spoločnosti D. s. r. o., Š., zastúpených Advokátskou kanceláriou D., s. r. o., Š., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. A. D., vo veci namietaného porušenia ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v   primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 96/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   E.,   s.   r.   o.,   a obchodnej   spoločnosti   D.   s.   r.   o., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti E., s. r. o., Š. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), a obchodnej spoločnosti D. s. r. o., Š. (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“, spolu len „sťažovateľky“, v citáciách aj „sťažovateľka“), zastúpených Advokátskou kanceláriou D., s. r. o., Š., konajúcou prostredníctvom konateľky a advokátky JUDr. A. D., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 96/2009 (ďalej aj „namietané konanie“).

Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   predmetom   namietaného   konania   je   (bolo) rozhodovanie o žalobe navrhovateľa M. B., B. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorou sa domáhal určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (bytu); sťažovateľky boli v namietanom konaní v procesnom postavení odporcu v 3. rade a vo 4. rade.

Sťažovateľky v sťažnosti okrem iného uvádzajú, že navrhovateľ si „Návrhom zo dňa 17.   08.   2009   uplatnil...   určenie   neplatnosti   dobrovoľnej   dražby   a   určenie   vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré je vedené pred Okresným súdom Bratislava III v konaní č. 42 C 96/2009 proti:

1/ dražobníkovi: D. dražobná spol. s r. o.,... T. 2/ dražiteľovi: S., a. s.,... B. 3/ vydražiteľovi: E., s. r. o,... Š. - sťažovateľ v tomto konaní. Počnúc   dňom   30.   3.   2010   sa   na   základe   Uznesenia   OS   Bratislava   III   v   konaní 42 C 96/2009-155 stala navrhovateľkou v 2. rade aj PhDr. B. M..., bytom B. - titulom nájomcu bytu...

Sťažovateľom v 1/. r. bola dňa 5. 8. 2009 vydražená nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. N. a to byt č. 21, nachádzajúci sa na 3. p. bytového domu so súp. č. 3573, ktorý je postavený na parc. č. 11451, vchod 31 na ul... v B., ktorý je zapísaný na LV č. 3840 vedený Správou katastra pre hl. m. SR Bratislava vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. 11451 o výmere 717 m2, parc. č. 11452 o výmere 602 m2 so spoluvlastníckym podielom 2454/100000 a   ďalej   nebytového   priestoru   č.   12-N   01   nachádzajúceho   sa   vo   vchode   č.   29   so spoluvlastníckym   podielom   65/2591-in,   na   základe   Notárskej   zápisnice   osvedčujúcej priebeh   dobrovoľnej   dražby   vyhotovenej   notárom   JUDr. P.   O.   v T.   v   zápisnici   č.   Nz 26407/2009, N 497/2009, NCRIs 26875/2009...

Navrhovateľ v 1/. r. podaním zo dňa 25. 01. 2010 doplnil svoje podanie s návrhom na zmenu petitu. Ďalším návrhom zo dňa 11. 02. 2010 sa navrhovateľ domáhal vydania predbežného opatrenia na základe ktorého navrhoval, aby súd odporkyni v 3. r zakázal nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom sporu.

Súd návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovel Uznesením zo dňa 30. 3. 2010, č. k. 42 C 96/2009-155, ktoré bolo doručené sťažovateľke dňa 23. 4. 2010...

Voči Uzneseniu vo veci bolo sťažovateľkou podané odvolanie... Predmetné uznesenie bolo právnej zástupkyni sťažovateľky doručené 12. 5. 2010, voči ktorému bolo tiež v zákonnej lehote podané odvolanie.

Krajský súd v Bratislave prípisom vec vrátil prvostupňovému súdu dňa 06. 07. 2010 na odstránenie vád konania a zároveň uložil vec opäť predložiť odvolaciemu súdu... Ďalším   podaním navrhovateľa   zo   dňa 3.   11.   2010   bolo súdu   navrhnuté,   aby   do konania pripustil ako ďalšieho účastníka konania na strane navrhovateľa PhDr. B. M., bytom B.

Okresný súd Bratislava III Uznesením v konaní č. 42 C 96/2009-224 zo dňa 18. 11. 2010 rozhodol o pripustení ďalšieho účastníka na stane navrhovateľa PhDr. B. M., bytom B... O skutočnosti, že PhDr. B. M. začala byt užívať (až po vydražení) sa sťažovateľka dozvedela až po vydaní predbežného opatrenia z Uznesenia Okresného súdu Bratislava III dňa 30. 3. 2010 v konaní 42 C 96/2009-155.

Sťažovateľka počas nečinnosti súdu sa nemohla ujať svojich vlastníckych práv v byte bývala navrhovateľka v 2. r PhDr. B. M., bytom B., ktorá byt užívala podľa jej tvrdenia titulom práva nájmu, avšak za byt neplatila preddavky určené správcom bytového domu B., B. do fondu prevádzky a údržby ako ani preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu stanovené podľa § 10 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Preukazovala, že na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s navrhovateľom v 1/. r. platí mesačné nájomné vo výške 7 000,- Sk k rukám navrhovateľa v 1/. r.

Na túto skutočnosť poukazovala navrhovateľka v 2/. r. svojim návrhom uplatneným na súde dňa 23. 2. 2011 o určenie neplatnosti výpovede z nájmu ako i návrhu na vydanie predbežného opatrenia.“.

Sťažovateľky na základe uvedeného skutkového stavu zastávajú názor, že „súdom nebola zaručené základné právo na spravodlivú ochranu danú v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ďalej Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd upravených v čl. 6 ods. 1 na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov...

Neprimeranými prieťahmi v konaní sťažovateľka sa nemohla ujať vlastníckych práv k bytu,   tento   nemohla   predať   v   dôsledku   čoho   sa   dostala   do   dlhov,   čo   musela   riešiť peňažnou pôžičkou pri zriadení záložného práva k nehnuteľnosti.

Udávame, že návrhy vedené vo veci na súde boli vzaté späť podaniami zo dňa 23. 11. 2011 o ktorých súd doposiaľ nerozhodol, čo bráni sťažovateľke ďalej nakladať s bytom, nakoľko na LV č. 3840, k. ú. N., B. sú vyznačené 2 Poznámky, a to: Späťvzatie návrhu v konaní 42 C 96/2009...“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„Základné   právo   sťažovateľky,   zaručené   čl.   48   ods.2   Ústavy   SR   a   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   základných   práv   a   ľudských   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava III v konaní č. 42 C 96/2009 porušené bolo, a priznáva sťažovateľke primerané finančné   zadosťučinenie   v   sume   35   000,-   €,   ktoré   je   povinný   vyplatiť   Okresný   súd Bratislava III v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu k rukám sťažovateľky.

Zároveň sťažovateľke priznáva trovy právneho zastúpenia v sume 1000,68 €, ktorú je povinný   Okresný   súd   Bratislava   III   zaplatiť   na   účet   právneho   zástupcu   do   15   dní   od právoplatnosti Ústavného nálezu na účet, AK D., s. r. o.,...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Sťažovateľky namietajú, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 42 C 96/2009 došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Na účely preskúmania opodstatnenosti sťažnosti si ústavný súd vyžiadal súdny spis sp. zn. 42 C 96/2009, z ktorého zistil tieto skutočnosti:

1.   Dňa   17.   augusta   2009   navrhovateľ   doručil   okresnému   súdu   návrh,   ktorým   sa domáhal proti odporcom (vrátane sťažovateľky v 1. rade označenej v návrhu ako odporkyňa v 3. rade, pozn.) vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby (jej predmetom bol byt, ktorého vlastníkom   mal   byť   navrhovateľ,   pozn.)   a   určenia   vlastníctva   k   nehnuteľnosti   (bytu) v prospech navrhovateľa. Sťažovateľka v 2. rade sa stala účastníčkou namietaného konania až na základe uznesenia okresného súdu z 3. decembra 2010 o jej pripustení do konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12. mája 2011, a to z dôvodu, že nadobudla do vlastníctva príslušnú nehnuteľnosť (byt) od sťažovateľky v 1. rade na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava v konaní sp. zn. V – 8478/2010 z 21. apríla 2010.

2.   Okresný   súd   16.   septembra   2009   vyzval   navrhovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku a následne 20. novembra 2009 na doplnenie návrhu. Dňa 12. januára 2010 okresný súd zaslal odporcom návrh na vyjadrenie.

3.   Dňa   11.   februára   2010   navrhovateľ   podal   návrh   na   nariadenie   predbežného opatrenia   proti   sťažovateľke   v   1.   rade;   okresný   súd   ho   23.   februára   2010   vyzval na doplnenie tohto návrhu.

4. Okresný súd nariadil uznesením z 30. marca 2010 predbežné opatrenie, ktorým zakázal sťažovateľke v 1. rade nakladať so spornou nehnuteľnosťou. Sťažovateľka v 1. rade podala proti označenému uzneseniu 7. mája 2010 odvolanie. Okresný súd predložil 24. júna 2010 spis na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý   ho   8.   júla   2010   vrátil   bez   rozhodnutia   okresnému   súdu,   aby   tento   rozhodol o prípadnom vstupe do konania ďalšieho účastníka na strane navrhovateľa.

5. Dňa 2. novembra 2010 bol okresnému súdu doručený nový návrh na vydanie predbežného   opatrenia,   ako   aj   návrh   na   rozšírenie   účastníkov   konania   o   sťažovateľku v 2. rade.

6. Uznesením z 18. novembra 2010 okresný súd pripustil, aby do konania vstúpila ďalšia účastníčka na strane navrhovateľa (ako navrhovateľka v 2. rade), a zároveň opravil uznesenie o nariadení predbežného opatrenia z 30. marca 2010.

7. Uznesením z 3. decembra 2010 okresný súd pripustil, aby do konania vstúpila sťažovateľka v 2. rade na strane odporcu (z dôvodu, že sťažovateľka v 1. rade previedla spornú nehnuteľnosť na sťažovateľku v 2. rade na základe kúpnej zmluvy z 21. apríla 2010, t. j. osem mesiacov po podaní návrhu na určenie neplatnosti dražby, pozn.), a následne uznesením   zo   14.   januára 2011   rozhodol   aj o druhom   návrhu na vydanie   predbežného oparenia tak, že ho zamietol.

8.   Sťažovateľka   v   1.   rade   napadla   odvolaniami   z   22.   decembra   2010   uznesenia okresného súdu z 18. novembra 2010, 3. decembra 2010 a z 30. marca 2010; okresný súd predložil spis na rozhodnutie o týchto odvolaniach krajskému súdu 1. apríla 2011.

9. Dňa 23. novembra 2011 účastníci konania uzavreli dohodu o urovnaní sporu (dva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, pozn.), na základe ktorej navrhovatelia vzali svoj návrh na určenie neplatnosti dražby a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti späť a zároveň žiadali, aby okresný súd namietané konanie zastavil. Okresný súd uznesením z 2. februára 2012 zastavil konanie; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. marca 2012 (necelé tri týždne po doručení sťažnosti ústavnému súdu, pozn.).

Ústavný   súd   v   nadväznosti   na   svoje   zistenia   zo   súdneho   spisu   konštatoval,   že okresný súd v namietanom konaní postupoval v zásade plynulo (v zákonom ustanovených lehotách   rozhodoval   o   procesných   návrhoch   účastníkov   konania),   aj   keď   jeho   činnosť mohla byť efektívnejšia. V tejto súvislosti ústavný súd poukázal na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý treba vykladať a aplikovať predovšetkým   materiálne.   S   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   veci   sa   totiž   postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sťažnosť spravidla   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (napr.   I.   ÚS   41/01,   I.   ÚS   57/01, III. ÚS 59/05).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)   môže   vyplývať   aj   z   toho,   že   porušenie   tohto   základného   práva   sa   namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania [porovnaj § 120 ods. 1 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (napr. IV. ÚS 147/04)].

Pri posudzovaní opodstatnenosti sťažnosti ústavný súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľky ju podali aj napriek tomu, že im bola známa skutočnosť, že navrhovateľ vzal   svoj   návrh   23.   novembra   2011   späť (vzhľadom   na   ich   dohodu   o   urovnaní sporu) a žiadal konanie zastaviť. Z tohto hľadiska sa sťažnosť sťažovateliek javí ako účelová.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že postup okresného súdu v namietanom konaní nie je poznamenaný prieťahmi takej intenzity, že by ich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá,   bolo   už   bez   právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateliek.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. augusta 2012