SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 400/2021-35
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Ladislava Duditša a Miroslava Duriša (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, Maďarská republika, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátskou kanceláriou CREDIS Law s. r. o., Radlinského 2, Bratislava, IČO 35 955 341, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Daniel Grigeľ, proti postupu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, odborom Západ pod ČVS: PPZ-NKA-OZ-725/2020-PZ a postupu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúcemu sa trestného oznámenia sťažovateľa z 11. marca 2020 takto
r o z h o d o l :
Konanie o ústavnej sťažnosti z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. novembra 2020 domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom Policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, odborom Západ pod ČVS: PPZ-NKA-OZ-725/2020-PZ a postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky týkajúcim sa trestného oznámenia sťažovateľa z 11. marca 2020. Sťažovateľ si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia.
2. Z ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva nasledujúci stav veci:
Sťažovateľ 11. marca 2020 podal podnet pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov vymedzených v osobitnej časti Trestného zákona, ktorých sa podľa neho mohla dopustiť účelovo založená organizovaná zločinecká skupina. Následne podaním z 24. marca 2020 sa sťažovateľ domáhal zaistenia majetku podozrivých na účely zabezpečenia svojho nároku na náhradu škody. Listom z 8. apríla 2020 Úrad špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) sťažovateľovi oznámil, že vo veci jeho trestného oznámenia z 11. marca 2020 nedošlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe, a preto zatiaľ nie sú splnené podmienky na zaistenie nároku poškodeného podľa § 50 Trestného poriadku. Neskôr 8. júla 2020 sa uskutočnilo stretnutie substitučného právneho zástupcu sťažovateľa s vyšetrovateľmi Národnej kriminálnej agentúry, odboru Západ v Nitre, ktorí mali sťažovateľovi potvrdiť, že jeho podnet bude prešetrený v rámci konania vedeného pod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019 (pracovná skupina „“, akcia „“) a v tomto konaní bude sťažovateľ vedený ako poškodený. Sťažovateľ preto listom z 10. júla 2020 požiadal Národnú kriminálnu agentúru, odbor Západ v Nitre, aby mu boli priznané práva poškodeného v konaní ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019 a následne listom z 23. júla 2020 adresovaným dozorujúcej prokurátorke špeciálnej prokuratúry túto svoju žiadosť bližšie odôvodnil. Listom z 11. augusta 2020 dozorujúca prokurátorka sťažovateľa upovedomila o tom, že v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019 mu neprislúcha postavenie poškodeného a ani oznamovateľa. Sťažovateľ sa preto následne obrátil na generálnu prokuratúru, ktorú listom z 9. septembra 2020 požiadal o preverenie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní nielen vo vzťahu nepriznania práv poškodeného a oznamovateľa v trestnom konaní vedenom pod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019 zo strany špeciálnej prokuratúry, ale aj o prešetrenie skutočnosti, že ani po šiestich mesiacoch od podania trestného oznámenia nedostal žiadnu informáciu o tom, ako v zmysle § 196 ods. 2 Trestného poriadku bolo rozhodnuté o jeho trestnom oznámení z 11. marca 2020. Na tento sťažovateľov podnet odpovedala špeciálna prokuratúra listom z 29. septembra 2020, v ktorom mu oznámila, že prešetrila postup dozorujúcej prokurátorky a vyhodnotila ho ako zákonný, zároveň nezistila žiadne skutočnosti odôvodňujúce prijatie opatrenia a žiadosti sťažovateľa ako nedôvodné odložila. Zároveň sťažovateľa upovedomila, že podľa čl. 6 ods. 5 príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. 11/2019 sa jeho prípadné opakované podanie v predmetnej veci nebude vybavovať, o čom ani nebude upovedomený.
3. Na doplnenie už uvedeného skutkového stavu sťažovateľ uviedol, že jeho podozrenia týkajúce sa spáchania viacerých trestných činov sa týkajú reštrukturalizačného a konkurzného konania úpadcu (sťažovateľ bol jedným z veriteľov úpadcu). Podozrenia sťažovateľa spočívajú v tom, že v predmetnom konkurznom konaní mali byť proti úpadcovi uplatňované domnelé pohľadávky rôznymi osobami pod dohľadom a inštrukciami ⬛⬛⬛⬛. O príslušných incidenčných žalobách mal rozhodovať sudca ⬛⬛⬛⬛, resp. iní sudcovia podľa predstáv sudcu a pokynov ⬛⬛⬛⬛. V časti týkajúcej sa rozhodovania sudcov sa skutkami, ktoré môžu mať povahu korupčných trestných činov, prípadne iných trestných činov verejných činiteľov, zaoberá vyšetrovací tím „“ v rámci policajnej akcie „“, prípadne v súčasnosti aj „“, avšak časťou podozrení sťažovateľa, ktoré uviedol vo svojom trestnom oznámení, týkajúcich sa možnej podvodnej a inej ekonomickej trestnej činnosti nielen pri vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ⬛⬛⬛⬛, ale aj pri uplatňovaní pohľadávok domnelých veriteľov sa dosiaľ žiadny orgán činný v trestnom konaní nezaoberal. Taktiež podľa sťažovateľa v rámci predmetného konkurzného konania došlo k neštandardnému predaju polyfunkčného objektu (na ktorého výstavbu poskytol sťažovateľ obchodnej spoločnosti ⬛⬛⬛⬛ úver vo výške 9 000 000 eur, pozn.) osobe majetkovo a personálne prepojenej s ⬛⬛⬛⬛ a jeho následnému rozpredávaniu, či už spriazneným osobám, alebo aj iným, napr. obchodným spoločnostiam vo vlastníctve jeho dvoch dcér; touto časťou podozrení sťažovateľa uvedených v trestnom oznámení sa taktiež dosiaľ nezaoberal žiadny orgán činný v trestnom konaní.
4. Sťažovateľ v prvej časti svojej ústavnej sťažnosti namietal, že mu zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebolo priznané procesné postavenie poškodeného, resp. oznamovateľa v prebiehajúcom trestnom konaní (ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019). V druhej časti svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že orgány činné v trestnom konaní sa nevysporiadali s časťou jeho trestného oznámenia (s časťou sa zrejme vysporiadali tak, že mu nepriznali postavenie poškodeného a oznamovateľa v inom trestnom konaní, pozn.). Sťažovateľ dodal, že trestné oznámenie nepodal len z dôvodu podozrenia zo spáchania možnej korupčnej trestnej činnosti a inej trestnej činnosti verejných činiteľov, ale mal aj dôvodné podozrenie o tom, že v rámci reštrukturalizačného a konkurzného konania mohlo dôjsť k spáchaniu aj inej trestnej činnosti, najmä majetkovej, či už formou podvodu, alebo aj machinácií v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním s cieľom poškodenia sťažovateľa ako veriteľa, a to nielen pri vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu ⬛⬛⬛⬛, ale aj pri prihlasovaní pohľadávok do konkurzu osobami prepojenými s osobou ⬛⬛⬛⬛, ako aj pri samotnom predaji polyfunkčného objektu spoločnosti. Uvedené malo mať podľa sťažovateľa za následok porušenie jeho práv vyjadrených v ustanoveniach čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Procesný postup a rozhodnutie ústavného súdu
5. Na základe výzvy ústavného súdu z 24. júna 2021 sa generálna prokuratúra podaním z 20. júla 2021 vyjadrila k ústavnej sťažnosti sťažovateľa, pričom uviedla, že listom prokurátora špeciálnej prokuratúry č. k. VII/3 Gv 76/19/1000-715 z 31. marca 2021 tento sťažovateľovi oznámil, že v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-325/NKA-ZA2-2019 mu priznáva status poškodeného so všetkými zákonnými právami. Trestné oznámenie sťažovateľa o protiprávnej činnosti, ktorá nesúvisela s predmetom tohto trestného stíhania, bolo postúpené na ďalšie konanie 4. oddeleniu vyšetrovania odboru Západ Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, ktoré o ňom koná. Vzhľadom na už uvedené okolnosti generálna prokuratúra konštatovala, že zásah do sťažovateľom označených práv v predmetnom trestnom konaní aktuálne netrvá.
6. Vzhľadom na obsah vyjadrenia generálnej prokuratúry ústavný súd výzvou z 28. júla 2021 požiadal právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa v stanovenej lehote vyjadril, či trvá na prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa alebo sťažovateľ berie svoju ústavnú sťažnosť späť. V reakcii na výzvu ústavného súdu sťažovateľ podaním z 9. augusta 2021 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že svoju ústavnú sťažnosť berie späť a navrhuje, aby ústavný súd konanie o nej zastavil.
7. Podľa § 127 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak sťažovateľ vezme svoju ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej uznesením zastaví.
8. Vzhľadom na späťvzatie ústavnej sťažnosti sťažovateľom ústavný súd v súlade s citovaným § 127 zákona o ústavnom súde rozhodol o zastavení konania o tejto ústavnej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2021
Libor Duľa
predseda senátu