znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 400/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. O., P., zastúpenej advokátom JUDr. M. P., Advokátska kancelária, P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 7/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 205/2002), a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára 2013 doručená sťažnosť J. O., P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. P., Advokátska kancelária, P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   7/2008   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 11 C 205/2002) o zaplatenie sumy 31 381,87 € s príslušenstvom.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:„Dňa   18.   09.   2002   podala   sťažovateľka   v   procesnom   postavení   navrhovateľky v 2. rade a jej manžel... ako navrhovateľ v 1. rade na Okresný súd Piešťany návrh na zaplatenie   istiny   predstavujúcej   31   381,87   €   s   príslušenstvom.   Konanie   bolo   pôvodne vedené pod sp. zn. 11 C/205/2002, v súčasnosti pod spis. zn. 6 C 7/2008.

Manžel sťažovateľky J. O. zomrel dňa... Začatie konania si vynútila skutočnosť – odporkyňa S. B., nar..., bytom P. neuhradila sťažovateľke a jej manželovi ako predávajúcim sumu predstavujúcu vo výške 31.381,87 eur (945.410,- Sk), ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti zapísanej na Správe katastra P., LV č. 783, kat. úz. P.

S. B. je od roku 2011 štátnou občiankou SR. V čase nadobudnutia nehnuteľnosti v r. 1999 ako devízový cudzozemec nemohla nadobúdať nehnuteľnosti na území SR.

Od začatia konania ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti prešlo úctyhodných 10 (desať) rokov a 5 (päť) mesiacov a súd doposiaľ právoplatne nerozhodol.

Procesný postup súdu má nepriaznivý dopad na zdravotný stav sťažovateľky. Pocit právnej neistoty je pre sťažovateľku ubíjajúci – naďalej býva v rodinnom dome v P., ktorý spoločne s manželom predali, ale kupujúca S. B. im neuhradila sumu 31 381,87 € – bytová existencia stále nie je definitívne vyriešená. Toto konanie súdu malo dopad na zdravie manžela sťažovateľky – J. O., ktorý zomrel a spravodlivosti sa už nedožil.

Predmetom namietaného konania je suma 31 381,87 € z titulu predaja nehnuteľnosti. Ide o vec, ktorá patrí po právnej stránke k štandartnej agende všeobecných súdov a existuje k nej stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov. ESĽP zdôrazňuje aj stupeň starostlivosti, ktorý je potrebný venovať jednotlivému konaniu, ktorý závisí aj od významu, ktorý je pre sťažovateľa podstatný – vyriešenie bytovej existencie.

Podľa   názoru   ESĽP   majú   vnútroštátne   súdy   tiež   prihliadať   na   osobu   účastníka konania a zvýšenú pozornosť venovať napr. tým konaniam, v ktorých vystupujú ľudia chorí alebo starí. Navrhujem, aby bolo prihliadnuté, že sťažovateľka mala v čase podania žaloby 73 rokov, kým v súčasnej dobe má 83 rokov. Manžel sťažovateľky J. O. v čase podania návrhu mal 70 rokov, zomrel ako 80 ročný počas doby konania vo veci, ktorá trvá viac ako 10 rokov a jeho dĺžka je z ústavného hľadiska neakceptovateľná.

Na odstránenie tohto nepriaznivého stavu sťažovateľka spoločne s manželom dňa 06. 02. 2009 osobne navštívili predsedníčku súdu v Piešťanoch, ktorá opatrením sp. zn. Spr. 116/2009 zo dňa 09. 02. 2009 potvrdila, že vo veci 6 C/7/2008 dochádza k zbytočným prieťahom v konaní.“

Sťažovateľka ďalej uvádza chronológiu jednotlivých procesných úkonov v konaní okresného   súdu   od   podania   návrhu   na   zaplatenie   sumy   945   410   Sk   s   príslušenstvom okresnému   súdu   18.   septembra   2002   (v   konaní   pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn. 11 C 205/2002)   až   po   odpoveď   Krajského   súdu   v   Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“) z 20. augusta 2012 na jej sťažnosť v rámci odvolacieho konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 23 Co/132/2012.

Sťažovateľka   na základe   uvedených   skutočností   navrhuje, aby ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. Základné právo J. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48   odsek   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/7/2008 predtým pod sp. zn. 11 C/205/2002 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/7/2008 predtým pod sp. zn. 11 C/205/2002 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   O.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   predstavujúcej   13.000,00   eur (slovom trinásť tisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Piešťany je povinný uhradiť J. O. trovy právneho zastúpenia v sume predstavujúcej   589,90   €   (slovom...)   na   účet   právneho   zástupcu   JUDr.   M.   P.   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Súčasťou   rozhodovacej   činnosti   ústavného   súdu   je   aj   právny   názor,   že   ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   všeobecným   súdom)   ešte   mohlo   trvať(napr. II. ÚS 12/01,   IV.   ÚS   61/03,   IV.   ÚS   205/03,   I.   ÚS   16/04).   Ak   v   čase,   keď   sťažnosť ústavnému súdu bola doručená, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade,   že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť   ústavnému   súdu   doručená,   už   k   prieťahom   v   označenom   konaní   nemohlo dochádzať (a to napriek tomu, že vo veci nebolo ešte právoplatne rozhodnuté), je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.

Zo samotnej sťažnosti sťažovateľky, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že okresný   súd   uznesením   č.   k.   6   C   7/2008-89   zo   16.   februára   2012   rozhodol   vo   veci. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím vo veci ešte pred doručením sťažnosti sťažovateľky ústavnému súdu, t. j. pred 6. februárom 2013,   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony   na   odstránenie   stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať základné právo označené sťažovateľkou. Na základe podaného odvolania proti uzneseniu okresného súdu č. k. 6 C 7/2008-89 zo 16. februára 2012 sa vec od 19. apríla 2012 až dosiaľ nachádza   na   krajskom   súde,   ktorý   o   nej   rozhoduje   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 23 Co/132/2012.

Z   uvedených   dôvodov   a   vzhľadom   na   viazanosť   petitom   sťažnosti,   keďže sťažovateľka,   ktorá   bola   v   konaní   zastúpená   advokátom,   namietala   porušenie   svojho základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu sp. zn. 6 C/7/2008, ústavný súd odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2013