znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 400/08-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   16. decembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   A.   O.,   M.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 72/2007, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. O. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra 2008   doručená   sťažnosť   A.   O.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   z 25.   augusta   2008,   ktorou namieta   zbytočné   prieťahy v konaní vedenom   Okresným   súdom   Bratislava   I   (ďalej   len „okresný súd“) pod sp. zn. 22 C 72/2007.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 8. januára 2007 Okresnému súdu Michalovce návrh   na vydanie   platobného rozkazu v sume   31 861 Sk s príslušenstvom, v ktorom zároveň žiadala, aby súd uložil odporcovi, spoločnosti A., a. s., B., povinnosť naďalej jej vyplácať poistné plnenie - náhradu za stratu na zárobku.

Sťažovateľka   v sťažnosti   ďalej   uviedla: „V   tomto   návrhu   som   tiež   žiadala, aby Okresný súd Michalovce moju vec posúdil, ako vec osobitého zreteľa, nakoľko som invalidná dôchodkyňa, môj dôchodok k dnešnému dňu činí sumu 3 114,- Sk, aby upustil od poplatkov a súdnych trov konania.

Okresný súd Michalovce, vec postúpil Okresnému súdu Bratislava I ako vec miestne a vecne príslušnú. Okresný súd Bratislava I, tento návrh, podľa ich listu obdržali dňa 26. 3. 2007. Súd dňa 1. 6. 2007 mi údajne zaslal nejakú výzvu. Ďalej nič. Potom až dňa 27. 3. 2008 uznesenie súdu č. k. 22 C 72/2007-25 o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov a   pokyn   doručenie   návrhu   odporcovi.   Nechápem   prečo   súd   neakceptoval   moju   žiadosť na upustenie od súdnych poplatkov, keď som invalidná a nemám ani životné minimum??? Ďalej nechápem čo robil súd celý rok, lebo od doby obdržania návrhu dňom 26. 3. 2007 do pokynu na doručenie návrhu odporcovi bolo zasielané až 27. 3. 2008. Čo robil tento súd rok? Ďalej v odpovedi na moju sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní mi predsedníčka Okresného súdu Bratislava I, pani JUDr. G. B. píše, že dňa 14. 4. 2008 doručil odporca svoje vyjadrenie k podanému návrhu.

Teda od obdržania vyjadrenia do dnešného dňa uplynuli štyri mesiace a zasa sa nič nedeje.   Veď   Okresný   súd   Bratislava   I,   tu   nemá   ťažkú   úlohu   v   rozhodovaní.   Prakticky za neho už   rozhodol Okresný   súd   Sp.   N.   Ves   svojím   rozsudkom   na základe   znaleckého posudku. A proti tomuto rozsudku sa A. B. neodvolala, taktiež sa neodvolala ani proti znaleckému posudku z ktorého Okresný súd Sp. N. Ves vychádzal. Tak prečo tak dlho otáľa s vydaním platobného návrhu? Veškeré dôkazy má k dispozícii.“

Sťažovateľka podala predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá   na   ňu   odpovedala   prípisom   č.   Spr.   2145/08   z 12.   júna   2008.   V tomto   prípise konštatovala, že vznikol objektívny prieťah v konaní, ktorý bol spôsobený predovšetkým vysokým   nápadom   vecí   v súdnom   oddelení.   Sťažnosť   sťažovateľky   vyhodnotila ako dôvodnú,   za   spôsobený   prieťah   sa   v mene   okresného   súdu   ospravedlnila   a uviedla, že vyzvala zákonného sudcu a vyššieho súdneho úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu.

Sťažovateľka s poukazom na pretrvávajúce prieťahy v označenom súdnom konaní žiada, aby jej ústavný súd priznal „odškodné“ 100 000 Sk.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Sťažnosť sťažovateľky v predloženom znení nespĺňa všetky náležitosti podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde. Sťažovateľka neoznačila základné práva alebo slobody podľa ústavy alebo medzinárodnej zmluvy, ktorých porušenie namieta, sťažnosť neobsahuje petit,   t.   j.   návrh,   ako   má   ústavný   súd   v jej   veci   rozhodnúť,   a   k sťažnosti   nepriložila splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd skôr ako sťažovateľku vyzval na odstránenie týchto nedostatkov, posúdil, či nie je daný niektorý z dôvodov na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa   názoru   ústavného   súdu   je   sťažnosť   zjavne   neopodstatnená,   a preto   sťažovateľku nevyzýval na doplnenie sťažnosti tak, aby spĺňala zákonom predpísané náležitosti.

Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   ide vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   tohto základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr. I. ÚS 7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,   ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05).

Sťažovateľka   namieta   zbytočné   prieťahy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 72/2007. Súdne konanie začalo doručením návrhu sťažovateľky Okresnému súdu Michalovce 8. januára 2007. Vzhľadom na to, že sťažovateľka podala návrh   miestne   nepríslušnému   súdu,   ústavný   súd   považoval   za   relevantné   obdobie pre posúdenie   opodstatnenosti   sťažnosti   vo   vzťahu   k postupu   okresného   súdu   obdobie od doručenia   návrhu   okresnému   súdu   (26. marec 2007)   do   podania   sťažnosti   ústavnému súdu (podľa poštovej pečiatky 2. september 2008). Ústavný súd dopytom na okresný súd zistil, že v priebehu konania okresný súd 1. júna 2007 vyzval sťažovateľku, aby doplnila doklady   k žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   a   27. marca 2008   rozhodol o jej žiadosti tak, že jej nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. V marci 2008 okresný súd zaslal návrh odporcovi, ktorý sa k nemu vyjadril podaním doručeným 14. apríla 2008. Tieto   skutočnosti   vyplývajú   aj   z prípisu   predsedníčky   okresného   súdu   sťažovateľke č. Spr. 2145/08 z 12. júna 2008.

Konanie okresného súdu trvalo ku dňu podania sťažnosti jeden rok a päť mesiacov. Počas   tohto   obdobia   okresný   súd   zabezpečoval   podklady   na   rozhodnutie   o   žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od súdnych poplatkov, o jej žiadosti rozhodol a vyzval odporcu, aby sa vyjadril k podanému návrhu. Z uvedeného možno konštatovať, že postup okresného súdu nebol optimálny a nebol ani bez prieťahov. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania však   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   v danom   štádiu   konania   konštatovať, že prieťahy   v postupe   okresného   súdu   dosahujú   intenzitu   zbytočných   prieťahov,   ktoré už nemožno odstrániť, a do úvahy by prichádzala náprava len v konaní podľa čl. 127 ods. 1 ústavy pred ústavným súdom.

Ústavný súd dospel k tomuto záveru aj vzhľadom na skutočnosť, že predsedníčka okresného   súdu   prípisom   z   12. júna 2008   v   odpovedi   na   sťažnosť   sťažovateľky   podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon   o súdoch“)   uviedla,   že   vyzvala   zákonného   sudcu   a vyššieho   súdneho   úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Sťažovateľka podala sťažnosť ústavnému súdu 2. septembra 2008, teda v čase, keď sa podľa názoru ústavného súdu objektívne ešte nemohlo prejaviť, či prijaté opatrenie predsedníčky okresného súdu malo vplyv na ďalší postup okresného súdu. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľka síce   využila   na   ochranu   svojich   práv   dostupný   prostriedok   nápravy,   ktorého   využitie ústavný   súd   vyžaduje   ako   podmienku   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   sťažnosť ústavnému   súdu   však   podala   skôr,   ako   sa   mohol   prejaviť   efekt   opatrenia   prijatého predsedníčkou okresného súdu.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej považuje podanie   sťažnosti   podľa   zákona   o súdoch   za   vyčerpanie   účinného   prostriedku   nápravy, ktorý má sťažovateľ k dispozícii na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov len vtedy, ak sťažovateľ poskytne všeobecnému súdu primeranú lehotu na prijatie opatrení na odstránenie zistených prieťahov v súdnom konaní. Účelom sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti súdu, aby sám urobil nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   nesprávnym   postupom   alebo   svojou nečinnosťou (I. ÚS 20/05).

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   a aktuálny   stav   konania,   s prihliadnutím na už uvedené okolnosti prípadu ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľkou namietaný postup   okresného   súdu   v danom   štádiu   konania   by   neumožňoval   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie   konanie   vysloviť   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008