znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 40/07-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., P., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Odbor skráteného vyšetrovania v Nitrianskom Rudne, Prievidza v konaní sp. zn. ČVS: ORP-1072/3-OS V-PD-2006, ako aj uznesením sp. zn. ČVS:   ORP-1072/3-OSV-PD-2006   z 10.   januára 2007   a postupom   Okresnej   prokuratúry Prievidza   v   konaní sp.   zn.   Pn   2292/2006,   ako   aj oznámením   sp.   zn.   Pn   2292/2006-20 z 22. novembra 2006 a uznesením sp. zn. Pn 2292/2006-23 z 22. novembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára 2007 doručená sťažnosť J. K., P. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej a kriminálnej   polície,   Odbor   skráteného   vyšetrovania   v   Nitrianskom   Rudne,   Prievidza (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) v konaní sp. zn. ČVS: ORP-1072/3-OSV-PD-2006, ako aj uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1072/3-OSV-PD-2006 z 10. januára 2007   a   postupom   Okresnej   prokuratúry   Prievidza   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“) v konaní sp. zn. Pn 2292/2006, ako aj oznámením sp. zn. Pn 2292/2006-20 z 22. novembra 2006 a uznesením sp. zn. Pn 2292/2006-23 z 22. novembra 2006.

Z   obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   vyplýva,   že   13.   apríla   2006   doručil   okresnému riaditeľstvu Policajného zboru oznámenie, ktorým sa domáhal ochrany svojej „duševnej integrity   proti   verbálnemu   násiliu   fyzickej   osoby“.   Sťažovateľovi   bolo   31.   mája   2006 doručené   rozhodnutie   okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   v   ktorom   kvalifikovalo násilnú   činnosť   fyzickej   osoby   ako   priestupok   so   súčasným   postúpením   tejto   veci správnemu orgánu. Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná prokuratúra tak, že uložila okresnému riaditeľstvu Policajného zboru vo veci konať a   rozhodnúť.   Uvedené   rozhodnutie   okresnej   prokuratúry   bolo   sťažovateľovi   doručené 30. júna   2006   a   21.   júla   2006   mu   bolo   doručené   upovedomenie   správneho   orgánu o zastavení konania.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že 7. septembra 2006 sa zúčastnil vyšetrovacieho úkonu pred   orgánom   Policajného   zboru   a   12.   septembra   2006   podal   sťažnosť   na   povereného vyšetrovateľa, pretože sa „... správal neeticky, neprofesionálne a stranne“. Následne mu bolo   25.   septembra   2006   doručené   uznesenie,   ktorým   napadnutý   vyšetrovateľ   nebol vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania so súčasným uznesením o odovzdaní veci správnemu orgánu, pretože nezistil dôvody na začatie trestného stíhania.

Sťažovateľ   podal   proti   obom   uzneseniam   sťažnosť   a   10.   októbra   2006   oznámil orgánom   Policajného   zboru   „pokračovanie   fyzickej   osoby   v   protispoločenskej   činnosti a domáhal som sa účinnej ochrany proti recidíve občana“. Okresná prokuratúra v oznámení č. k. Pn 2292/2006-23 z 22. novembra 2006 sťažovateľovi uviedla, že nezistila nezákonný postup a rozhodovanie vyšetrovateľa v danej veci. Zároveň poukázala na to, že o sťažnosti proti   uzneseniu   o   nevylúčení   vyšetrovateľa   rozhodne   riaditeľ   príslušného   útvaru Policajného zboru. Okresná prokuratúra uznesením č. k. Pn 2292/2006-20 z 22. novembra 2006 vyhovela sťažnosti sťažovateľa a vec vrátila vyšetrovateľovi okresného riaditeľstva Policajného   zboru   na   vykonanie   ďalšieho   dokazovania   v   zmysle   ustanovení   Trestného poriadku   (či   skutočnosti   uvedené   v   trestnom   oznámení sťažovateľa   zakladajú   skutkovú podstatu trestného činu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona). Uznesením okresného riaditeľstva Policajného zboru sp. zn. ČVS: ORP-1072/3-OSV-PD-2006 z 10. januára 2007 vedúci oddelenia skráteného vyšetrovania zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného riaditeľstva Policajného zboru zo 14. septembra 2006, ktorým bolo rozhodnuté o námietke   zaujatosti   vznesenej   sťažovateľom   proti   vyšetrovateľovi   ako   nedôvodnú. Sťažovateľ   považuje   toto   uznesenie   za   arbitrárne   a nepreskúmateľné   pre   nedostatok dôvodov, pričom hodnotenie dôkazov „... nesmie znamenať možnosť ľubovôle z ich (t. j. orgánov činných   v   trestnom   konaní, pozn.) strany,   ale   musí   byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo zodpovedného uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom“.

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   uvedenými   uzneseniami   okresného   riaditeľstva Policajného   zboru   a   okresnej   prokuratúry,   ako   aj   oznámením   prokuratúry č. k. Pn 2292/2006-23 z 22. novembra 2006 dochádza k porušovaniu jeho práva na ochranu súkromia   a   duševnej   integrity,   pretože   uvedené   orgány   nekonajú   v   zmysle   pozitívneho záväzku   štátu   chrániť   občanov   pred   zásahmi   do   ich   integrity.   Orgány   prokuratúry   sú povinné   zabezpečiť   účinné   opatrenia   na   ochranu   práv   sťažovateľa,   čo   sa   však   nestalo. Naopak,   okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   ignorovaním   jeho   procesných   práv znemožnilo   objektívne   a   nestranné   vyšetrenie   trestného   činu   fyzickej   osoby   a   okresná prokuratúra neúčinne „... objektivizovala svojvoľné postupy povereného príslušníka PZ“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľa na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa článku 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR, a to samostatne, ako aj v spojení s článkom 12 ods. 1 a 2 a článkom 13 ods. 4 Ústavy SR; právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Dohovoru, a to samostatne, ako aj v spojení s   článkom   14   Dohovoru;   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   článku   6   ods.   1 Dohovoru činnosťou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P. a Okresnej prokuratúry bolo porušené.

2. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru postupom a uznesením zo dňa 10. 1. 2007, ČVS: ORP-1072/3-OSV-PD-2006, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa vo veci vylúčenia stranného policajta z vykonávania úkonov trestného konania porušilo práva sťažovateľa.

3.   Okresná   prokuratúra   v   P.   postupom   zo   dňa   22.   11.   2006,   Pn   2292/2006-20 a uznesením zo dňa 22. 11. 2006, Pn 2292/2006-23 porušila práva sťažovateľa.

4.   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v   P.   arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou   uznesenia   zo   dňa   10.   1.   2007,   CVS:   ORP-1072/3-OSV-PD- 2006porušilo právo sťažovateľa.

5.   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v   P.   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. ČVS: ORP-1072/3-OVS-PD-2006 a Okresná prokuratúra v P. v konaní vedenom pod sp. zn. Pn 2292/2006 porušili práva sťažovateľa.

6. Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v P. zo dňa 10. 1. 2007, ČVS: ORP-1072/3-OS V-PD-2 006 v spojení s uznesením Okresnej prokuratúry v P. zo dňa 22. 11. 2006, Pn 2292/2006-23 sa zrušujú a orgánom sa prikazuje prijať účinné opatrenia smerujúce k rešpektovaniu a ochrane práv sťažovateľa, uvedených v bode 1 tohto nálezu.

7. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške   100 000   Sk,   ktorú mu   je   povinné   zaplatiť   Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v P. a peňažnú sumu vo výške 50 000 Sk, ktorú mu je povinná zaplatiť Okresná prokuratúra v P. spolu s daňou, ktorou môže štát zaťažiť tento peňažný príjem a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

8.   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   v   P.   a   Okresná   prokuratúra   v   P.   sú povinný spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania vo výške 5 000 Sk do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

9. Ústavný súd v konaní pred ústavným súdom ustanovuje sťažovateľovi advokáta na základe oslobodenia od súdnych poplatkov, preukázaných v konaniach na OS v P. vedených pod sp. zn. 13 Ps 14/2004 a 11 C 227/2005.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky   konania   o   sťažnostiach   upravujú   §   49   až   56   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o   ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   niektorej   z   týchto   podmienok   je   dôvodom   pre odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie konania prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z   obsahu   sťažnosti   sťažovateľa   a   z   pripojených   príloh   ústavný   súd   zistil,   že sťažovateľ namieta porušenie viacerých článkov ústavy a dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že jeho trestné oznámenie podané príslušnému orgánu Policajného zboru nebolo riadne prešetrené a v jeho veci nepostupoval vyšetrovateľ nestranne, ale zaujato.

Ústavný   súd   zistil,   že   okresná   prokuratúra   na   základe   sťažnosti   sťažovateľa uznesením   č.   k.   Pn   2292/2006-6   z   20.   júna   2006   vyhovela   jeho   sťažnosti   a   prikázala poverenému príslušníkovi Policajného zboru, aby vo veci znova konal a rozhodol, a to z dôvodu, že vo veci bolo potrebné vykonať podrobnejšie objasnenie a zhodnotenie skutku, ktorý bol predmetom trestného oznámenia.

Sťažovateľ   bol   7.   septembra   2006   orgánom   Policajného   zboru   predvolaný   na doplnenie svojho trestného oznámenia. Po vykonaní tohto úkonu však sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti vyšetrovateľovi, ktorý uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1072/7-OSV-PD-2006 zo 14. septembra 2006 nebol vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1072/7-OSV-PD-2006 zo 14. septembra 2006 vyšetrovateľ odovzdal vec správnemu orgánu, pretože nezistil dôvody na začatie trestného stíhania.

Sťažovateľ podal proti obom uzneseniam sťažnosti. Okresná prokuratúra uznesením č. k. Pn 2292/06-20 z 22. novembra 2006 vyhovela sťažnosti sťažovateľa a poverenému príslušníkovi Policajného zboru nariadila, aby v danej veci vykonal ďalšie dokazovanie v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. Sťažovateľ doručil 10. októbra 2006 okresnému   riaditeľstvu   Policajného   zboru   oznámenie   o   pokračovaní   trestnej   činnosti v oznámení označenej fyzickej osoby. Podľa zápisnice o trestnom oznámení z 19. decembra 2006   spísanej   príslušným   policajným   orgánom   sťažovateľ   odmietol   vypovedať,   pretože o jeho   námietke   zaujatosti   vznesenej   proti   poverenému   vyšetrovateľovi   nebolo   dosiaľ rozhodnuté. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru uznesením sp. zn. ORP-1072/3-OSV-PD-2006 z 10. januára 2007 sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté o námietke zaujatosti vyšetrovateľa, zamietlo ako nedôvodnú.

Ústavný súd v súvislosti s uvedeným uvádza, že dozor nad zachovávaním zákonnosti pred   začatím   trestného   stíhania   a v prípravnom   konaní,   ako aj preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní prináleží orgánom prokuratúry, čo vyplýva   z   §   230   Trestného   poriadku   a   §   17,   §   31   a   §   34   zákona   č. 153/2001   Z.   z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Sťažovateľ podal vo veci viacero sťažností, ktorým okresná prokuratúra vyhovela a uložila orgánom Policajného zboru podrobnejšie objasnenie   skutku,   ktorý   bol   predmetom   trestného   oznámenia,   ako   aj   doplnenie dokazovania.   Ústavný   súd   zistil,   že   v súčasnosti   sa   vec   nachádza   v štádiu   policajného vyšetrovania a vykonávania ďalšieho dokazovania.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená   na   princípe   subsidiarity.   Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   je ústavným   príkazom   pre   každú   osobu,   a   preto   každý,   kto   namieta   porušenie   svojich základných práv musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a pred tým, než podá sťažnosť ústavnému súdu musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza   právomoci   ústavného   súdu   (IV.   ÚS   128/04).   V danom   prípade   ústavný   súd dospel k záveru, že sťažovateľ mal a v súčasnosti tiež má k dispozícii účinný prostriedok nápravy   na   ochranu   svojich   práv,   čím   nie   je   v tomto   štádiu   trestného   konania   daná právomoc ústavného súdu konať o jeho sťažnosti (II. ÚS 312/06). Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   pri   jej   predbežnom prerokovaní, ústavný súd sa už nezaoberal ďalšími požiadavkami sťažovateľa (posúdenie splnenia podmienok pre ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2007