znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 40/06-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. S., bytom B. B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Krajského   súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Cb 78/99 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. S. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. januára 2006 doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Krajského   súdu   v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Cb 78/99.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:„1. Na Krajskom súde v Banskej Bystrici sa pod sp. zn. 35 Cb 78/99 vedie konanie o zrušenie B. spol. s r. o. so sídlom na S., ktorej je sťažovateľ spoločníkom i konateľom; toto konanie sa začalo na návrh D. vo Z. ešte v r. 1997 a viedlo sa pod sp. zn. 43 Cbs 19/97.

2. Listom   zo   14. 5. 2003   sťažovateľ   podal   predsedovi   krajského   súdu   sťažnosť na prieťahy v konaní, so žiadosťou o jeho urýchlené skončenie.

3. Predseda   krajského   súdu   odpoveďou   z   9. 6. 2003   len   konštatoval   daný   stav so záverom, že do skončenia iného konania – o neplatnosť dodatku č. 3 ku kúpnej zmluve z 24. 6. 1994 – ktoré však nemá žiaden súvis s predmetným konaním.

4. Od uvedeného času uplynula ďalšia doba takmer troch rokov a s vecou sa nič nedeje. (...)“

Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že v predmetnom konaní bolo postupom   krajského   súdu   porušené   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Zároveň sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   49   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 20   ods. 1   Občianskeho   zákonníka   právne   úkony   právnickej   osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

Podľa § 21 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) za právnickú osobu koná štatutárny orgán alebo pracovník (člen), ktorý preukáže, že je oprávnený za ňu konať.

Podľa § 90 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa   § 13   ods. 1   druhej   vety   Obchodného   zákonníka   právnická   osoba   koná štatutárnym orgánom alebo koná za ňu zástupca.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že krajský súd v konaní vedenom pod sp.   zn.   35 Cb 78/99   porušil   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, ako aj z ustanovenia § 49 zákona o ústavnom súde treba vyvodiť, že aktívnu legitimáciu na podanie sťažnosti majú tie fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré tvrdia, že namietaným postupom alebo rozhodnutím označeného orgánu verejnej moci boli porušené ich základné práva alebo slobody.

Stabilnou súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je názor, že fyzická osoba alebo právnická osoba môže uplatňovať ochranu na ústavnom súde v zásade iba v prípade, ak ide o ochranu jej základných práv alebo slobôd (m. m. napr. I. ÚS 65/98, III. ÚS 301/04, IV. ÚS 197/05).

Namietať   porušenie   práv   inej   osoby   môže   iba   zákonný   zástupca   takej   osoby. Zákonný   zástupca   v   takom   prípade   môže   namietať   porušenie   práv,   dokiaľ   zákonné zastúpenie   trvá,   a za   predpokladu,   že   to   nie   je   v   rozpore   s   účelom   zastúpenia (m. m. II. ÚS 4/96, II. ÚS 246/04).

V danej veci podala sťažnosť fyzická osoba, ktorá nie je účastníkom predmetného konania na krajskom súde. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ nie je v okolnostiach prípadu aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto sťažnosti. Navrhovateľom v predmetnom konaní   je   D.   Z.   a   odporcom   obchodná   spoločnosť   B.,   s.   r.   o.   Ústavný   súd   zistil,   že sťažovateľ nie je už od 3. októbra 1997 konateľom tejto spoločnosti, ako to tvrdil vo svojej sťažnosti.

Z týchto   dôvodov   ústavný   súd   v   súlade   s   ústavou,   zákonom   o   ústavnom   súde a s prihliadnutím na svoju doterajšiu rozhodovaciu činnosť odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože ústavný súd v prípadoch, ak prieťahy v súdnom konaní, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy namietala osoba odlišná od účastníka tohto konania (napr. II. ÚS 113/02), ktorá je nositeľom základných práv   a   slobôd,   porušenie   ktorých   sa   sťažnosťou   namieta,   považuje   sťažnosť   spravidla za podanú zjavne neoprávnenou osobou.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. februára 2006