znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 4/08-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. mája 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho prerokoval sťažnosť Ing. S. Z., D., zastúpeného advokátom JUDr. O. P., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 68/98 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany a od 1. januára 2008 opäť vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 Cb 111/08), za účasti Okresného súdu Trnava, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. S. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Trnava   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   Cb   68/98   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Piešťany) p o r u š e n é   b o l o.

2.   Ing.   S.   Z. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   80 000   Sk   (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Trnava p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresný   súd   Trnava j e   p o v i n n ý   uhradiť   Ing.   S.   Z.   trovy   právneho zastúpenia v sume 4 826 Sk (slovom štyritisícosemstodvadsaťšesť slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. O. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra 2007 doručená sťažnosť Ing. S. Z., D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. O. P., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 68/98 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany a od 1. januára 2008 opäť vedenom Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 Cb 111/08).

Zo   sťažnosti   vyplýva, že   sťažovateľ   sa   žalobným   návrhom   zo 16.   februára   1998 podaným pôvodne Okresnému súdu Piešťany domáhal proti odporcovi J. Ch. – S., Ch. (ďalej len „odporca“), zaplatenia čiastky 38 374 Sk s príslušenstvom.

Okresný súd Piešťany vydal 13. marca 1998 platobný rozkaz sp. zn. 8 Rob 246/98, ktorým návrhu sťažovateľa v celom rozsahu vyhovel. Po podaní odporu proti platobnému rozkazu zo strany odporcu vec bola ďalej vedená Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5 Cb 68/98.

Sťažovateľ uviedol, že vo veci Okresný súd Piešťany nariadil viacero pojednávaní a po vykonanom dokazovaní 27. apríla 1999 vydal rozsudok, ktorým návrhu sťažovateľa vyhovel v celom rozsahu. Na základe odvolania podaného odporcom Krajský súd v Trnave (ďalej   len   „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn.   11   Cob   288/99   z   31.   októbra   2000   zrušil prvostupňový rozsudok a vec vrátil Okresnému súdu Piešťany na ďalšie konanie.

Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   Okresný   súd   Piešťany   následne   vo   veci   viackrát pojednával,   avšak   so   značným   časovým   odstupom   medzi   jednotlivými   nariadenými pojednávaniami. Podľa názoru sťažovateľa Okresný súd Piešťany a po jeho zrušení okresný súd vykonávaním nehospodárnych, neefektívnych úkonov, ako aj nedôsledným postupom pri   vedení   namietaného   súdneho   konania   neprimerane   predlžuje   trvanie   tohto   súdneho konania.   V tejto   súvislosti   sťažovateľ   poukázal   predovšetkým   na   skutočnosť,   že   od 1. decembra   2003,   keď   malo   byť ostatné   pojednávanie vo   veci,   až dosiaľ   okresný   súd nekoná.

Podľa   názoru   sťažovateľa   došlo   postupom   okresného   súdu   v namietanom   konaní k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ   v tejto   súvislosti   žiada,   aby   ústavný   súd   deklaroval   porušenie   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 68/98, prikázal okresnému súdu,   aby v konaní vedenom   pod sp.   zn. 5   Cb   68/98 konal bez zbytočných   prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 4 826 Sk.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a   uznesením   č.   k.   IV. ÚS 4/08-7 z 10. januára 2008 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom   na   charakter   veci,   kde   je   rozhodujúci   prehľad   spisu,   nemožno   od   ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda   okresného   súdu   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   podaním   sp.   zn. Spr. 135/08 z 25. januára 2008 doručeným ústavnému súdu 31. januára 2008 oznámil, že „vec vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN-5 Cb 68/98, bola k 01. 01. 2008 postúpená na novozriadený súd Okresný súd Piešťany“.

Okresný   súd   Piešťany   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 73/08 zo 6. februára 2008 doručeným ústavnému súdu 11. februára 2008, v ktorom uviedol, že „Okresný súd Trnava nám uvedené podanie postúpil dňa 29. 01. 2008, keďže uvedený spis 5 Cb 68/98 bol 01. 01. 2008 postúpený Okresnému súdu Piešťany ako súdu príslušnému na ďalšie konanie.“.

K prekážkam   postupu   konania   Okresný   súd   Piešťany   uviedol,   že „pojednávanie v tejto veci bolo viackrát odročované z dôvodu neúčasti navrhovateľa - Ing. S. Z., ktorý viackrát žiadal okresný súd o odročenie pojednávania. Takto bolo odročené aj posledné pojednávanie určené na deň 01. 12. 2003, kedy bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa nedostavil   žalobca   ako   aj   jeho   právny zástupca,   pričom   svoju   neúčasť neospravedlnili. V decembri 2003 oznámil právny zástupca žalobcu, že tento sa na pojednávanie v dňoch 22. 09. 2003 a 01. 12. 2003 nemohol dostaviť, pričom v súčasnej dobe sa nachádza mimo územia   republiky.   Dňa   05.   01.   2004   zaslal   navrhovateľ   súdu   doklad   o tom,   že   na pojednávanie sa nedostavoval z dôvodu, že bol mimo územia republiky. Od 01. 01. 2005 prešla   pôsobnosť   Okresného súdu   Piešťany na Okresný   súd Trnava.   Dňa 08. 06.   2005 právny zástupca navrhovateľa JUDr. O. P. zaslal súdu prípis, v ktorom žiadal vytýčenie termínu pojednávania a pokračovanie v konaní“.

V závere   vyjadrenia   Okresný   súd   Piešťany   skonštatoval,   že „po   prechode   veci z Okresného   súdu   Piešťany   na   Okresný   súd   Trnava   od   01.   01.   2005   vznikli   prieťahy v konaní,   pretože   v tom   čase   Okresný   súd   Trnava   nemal   zabezpečené   pojednávacie miestnosti,   keďže   sa   robila   prestavba   okresného   súdu,   čím   došlo   k zníženiu   počtu pojednávacích dní a tým dochádzalo aj k prieťahom v konaní.

V súvislosti so vznikom Okresného súdu Piešťany od 01. 01. 2008 uvedený spis bol opätovne vrátený z Okresného súdu Trnava na Okresný súd Piešťany a bol pridelený novej zákonnej sudkyni na ďalšie konanie dňom 29. 01. 2008, keďže sudca, ktorý vo veci konal na Okresnom   súde   Trnava   neprešiel   na   novozriadený   Okresný   súd   Piešťany.   Príslušnej sudkyni bol daný pokyn na urýchlenie konania v tejto veci. Je však potrebné konštatovať, že Okresný súd Piešťany prevzal z Okresného súdu Trnava v agende C 1407 vecí, v agende Cb 441 vecí, v agende P 359 nevybavených vecí, z ktorých je väčšina reštančných (nad 8 rokov evidujeme 154 spisov). Keďže na Okresnom súde Piešťany na úseku občiansko-právnom pracujú   4   sudcovia,   pripadá   celkový   počet   nevybavených   vecí   na   sudcu   552   vecí.   Do uvedeného prepočtu nie sú ešte započítané nové návrhy na začatie konania doručené tun. súdu od 01. 01. 2008. V tomto smere okresný súd požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR dňa   23.   01.   2008   o prehodnotenie   počtu   sudcov   na   Okresnom   súde   Piešťany,   pretože v danom prípade sa javí navýšenie na úseku občiansko-právnom o ďalších 8 sudcov, keďže do obvodu Okresného súdu Piešťany prešiel aj obvod okresu Hlohovec“.

Právny   zástupca   sťažovateľa   reagoval   na   vyjadrenie   Okresného   súdu   Piešťany podaním   doručeným   ústavnému   súdu   18.   februára   2008,   v ktorom   uviedol,   že „je nepochybné, že Okresný súd v Piešťanoch, resp. Okresný súd v Trnave vo veci nekonali, resp. došlo k prieťahom v trvaní cca sedem rokov. S výnimkou obdobia od 16. 4. 2003 do 1. 12. 2003 boli prieťahy zavinené súdom. V období od 16. 4. 2003 do 1. 12. 2003 boli nariadené   tri   pojednávania,   ktoré   sme   žiadali   odročiť.   Samozrejme,   za   toto   obdobie prieťahy nenamietame.

Pokiaľ   ide   o zdôvodnenie   prieťahov   zo   strany   predsedníčky   Okresného   súdu v Piešťanoch,   tieto   dôvody   nepovažujeme   za   právne   relevantné   a za   ospravedlniteľné. Predsedníčka Okresného súdu v Piešťanoch poukazuje na personálne zmeny na Okresnom súde v Piešťanoch, ďalej poukazuje na zmeny v pôsobnosti súdov a na preťaženosť a veľký počet nevybavených vecí na Okresnom súde v Piešťanoch.

Nesúhlasíme s touto argumentáciou. Navrhovateľ Ing. Z. ako účastník konania nie je povinný brať na vedomie subjektívne problémy súdu a má právo trvať na tom, aby boli dodržané jeho základné občianske a ústavné práva, najmä právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. V celom rozsahu na podanej ústavnej sťažnosti trváme“.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 68/98 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (IV. ÚS 195/02).

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   111/02,   III.   ÚS   142/03)   zohľadňuje   tri základné   kritéria,   ktorými   sú   právna   a faktická   zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje, správanie   účastníka   súdneho   konania   a postup   samotného   súdu.   V súlade   s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ako súčasť prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam   pre   sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ktoré ústavný súd uplatňuje pri rozhodovaní o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o uplatnenom nároku sťažovateľa (o zaplatenie sumy   38 374   Sk   s   príslušenstvom   z dôvodu   nevrátených   záloh   za   dodávku   reziva) nenasvedčuje tomu, že by išlo o vec právne či fakticky zložitú, ktorej prerokovanie by si vyžadovalo doterajšiu dĺžku konania (desať rokov), a to aj vzhľadom na existujúcu právnu úpravu,   ako   aj   dostatočne   frekventovanú a stabilizovanú   judikatúru   všeobecných   súdov. Predmet   konania   spočíval   v overení   dôvodnosti   tohto   nároku   sťažovateľa   a na   základe vykonaného dokazovania mal viesť k vydaniu rozhodnutia vo veci. Napokon ani Okresný súd Piešťany (ktorému bola vec postúpená od 1. januára 2008) sa vo svojom vyjadrení neodvolával na zložitosť napadnutého konania (len poukázal na odvolacím súdom uloženú povinnosť prvostupňovému súdu vykonať dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých účastníkmi konania).

Správanie   sťažovateľa   je   druhým   kritériom,   ktoré   ústavný   súd   uplatňuje   pri rozhodovaní   o   tom,   či   v konaní   pred   súdom   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2.   ústavy.   Uplatnením   uvedeného   kritéria   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že sťažovateľ,   ktorý   v konaní   pred   okresným   súdom   vystupuje   ako   žalobca,   ovplyvnil doterajšiu   dĺžku   namietaného   konania   viacerými   žiadosťami   o odročenie   nariadených súdnych pojednávaní, resp. neúčasťou na pojednávaniach (11. augusta 1998, 23. februára 1999, 24. marca 1999, 22. apríla 1999, 2. júna 2003, 22. septembra 2003 a 1. decembra 2003,   a to   z dôvodu   dovolenky   právneho   zástupcu,   resp.   pobytu   sťažovateľa   mimo republiky).

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v namietanom konaní.

Ústavný súd zo sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a najmä z predloženého súdneho spisu zistil, že konanie vo veci sťažovateľa (na základe jeho návrhu) bolo pôvodne začaté Okresným súdom Piešťany 16. februára 1998. Od 1. januára 2005 prešla pôsobnosť zrušeného Okresného súdu Piešťany na okresný súd. V súvislosti s opätovným zriadením Okresného   súdu   Piešťany   od   1.   januára   2008   je   konanie   v súčasnosti   opäť   vedené Okresným súdom Piešťany už pod sp. zn. 5 Cb 111/08.

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu v čase, keď konanie bolo vedené ešte okresným súdom, ktorého postup namieta, pričom ide o konanie, ktoré po prechode veci opätovne zriadenému Okresnému súdu Piešťany ešte nie je ani v súčasnosti právoplatne skončené. Preto ústavný súd z hľadiska posudzovania porušenia označeného základného práva sťažovateľa považoval konanie pôvodne vedené pod sp. zn. 5 Cb 68/98 a v súčasnosti pod sp. zn. 5 Cb 111/08 za jeden celok.

Obdobie úplnej nečinnosti okresného súdu (pôvodného Okresného súdu Piešťany) v predmetnom konaní ústavný súd zistil od 5. marca 2001 do 4. februára 2003 (v rozsahu 23 mesiacov) a od 1. decembra 2003 do 1. januára 2005 (v rozsahu 13 mesiacov), keď prešla pôsobnosť Okresného súdu Piešťany na okresný súd. Ústavný súd taktiež zistil, že počas celého obdobia, keď vec sťažovateľa bola v nápade okresného súdu (od 1. januára 2005 do 1. januára 2008, t. j. 36 mesiacov), bol okresný súd v predmetnom konaní úplne nečinný.

Pri posudzovaní tohto obdobia ústavný súd vzal do úvahy svoju predošlú judikatúru, v súlade s ktorou obdobie poznamenané nečinnosťou všeobecného súdu, keď jeho konaniu nebráni žiadna zákonná prekážka, ústavný súd posudzuje ako zbytočný prieťah v konaní (napr. II. ÚS 3/00).

Túto skutočnosť napokon potvrdzuje aj stanovisko predsedníčky   Okresného súdu Piešťany, ktorá konštatovala vznik prieťahov v konaní po prechode veci okresnému súdu od 1. januára 2005, odôvodňujúc toto obdobie organizačnými dôvodmi („okresný súd nemal zabezpečené pojednávacie miestnosti“), ktoré ústavný súd neakceptoval ako účinnú obranu. Podľa   ustálenej judikatúry ústavného súdu   (napr. III. ÚS 14/00) otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné na posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní.

Na základe uvedených zistení ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 68/98 (pôvodne vedenom Okresným súdom Piešťany) spôsobil zbytočné prieťahy v trvaní 72 mesiacov, a konštatoval, že v tomto období došlo postupom okresného súdu k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu základného práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ v petite sťažnosti tiež navrhol, aby ústavný súd okresnému súdu prikázal v konaní sp. zn. 5 Cb 68/98 konať bez zbytočných prieťahov. Tomuto návrhu sťažovateľa ústavný súd nevyhovel vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania vo veci samej predmetná vec už nebola vedená okresným súdom, keďže k 1. januáru 2008 v zmysle § 18a v spojení s § 18b ods. 1 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky   a o zmene   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v znení   po novelizácii vykonanej zákonom č. 511/2007 Z. z. prešla na opätovne zriadený Okresný súd Piešťany. Okresnému súdu Piešťany navrhovaný príkaz ústavný súd neuložil vzhľadom na to, že nebol účastníkom konania o sťažnosti sťažovateľa.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ žiada finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk. Uplatňovanú sumu zadosťučinenia   sťažovateľ   odôvodňuje   vysokou   mierou   právnej   neistoty   spôsobenej nečinnosťou okresného súdu.

Pri   určovaní   výšky   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   keď   priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na zistené prieťahy v konaní okresného súdu a doterajšiu dĺžku súdneho konania považoval za odôvodnené priznať sťažovateľovi ním požadované finančné zadosťučinenie v sume 80 000 Sk.

Ústavný   súd   rozhodol   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním   advokátom   JUDr.   O.   P.   v   konaní   pred   ústavným   súdom.   Sťažovateľ požadoval   úhradu   trov   konania   v sume   4   826   Sk.   Vzhľadom   na   to,   že   trovy   konania požadované sťažovateľom neprekračovali sumu vypočítanú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal v sume ním požadovanej.

Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právneho   zástupcu sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   OSP)   v lehote   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu ústavného súdu   nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2008