znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 4/07-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2007 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti P. Š., B., zastúpeného advokátkou JUDr. J. K., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 94/2005 za účasti Okresného súdu Bratislava I, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote upravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 94/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 94/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I   povinný   zaplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava I j e   p o v i n n ý   uhradiť P. Š. trovy právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. J. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra 2006 doručená sťažnosť P. Š., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. J. K., K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 27 Cb 94/2005.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu 19. januára 2005 žalobu proti žalovanému A., a. s., B., o zaplatenie 52 758 Sk s príslušenstvom. Okresný súd podľa sťažovateľa vo veci nekonal, a preto doručil 15. augusta 2006 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Predseda okresného súdu v odpovedi z 11. októbra 2006 vyhodnotil sťažnosť sťažovateľa ako dôvodnú. V čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu nebolo konanie sp. zn. 27 Cb 94/2005 právoplatne skončené.

Podľa názoru sťažovateľa bolo postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 27 Cb 94/2005 porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto navrhuje, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci samej prijal tento nález:

„Základné právo P. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené mu Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené mu čl. 6 odst. 1 Dohovoru op ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom odporcu pod spisovou značkou 27Cb 95/2005 bolo porušené.

Odporcovi sa prikazuje konať vo veci 27Cb 94/2005 bez prieťahov a v primeranej lehote a zakazuje sa pokračovať v porušovaní základného práva navrhovateľa.

Odporca   je   povinný   zaplatiť   navrhovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie v sume 50.000,- Sk do dvoch mesiacov od doručenia nálezu a nahradiť trovy právneho zastúpenia.“

Sťažovateľ dodatočne   ešte požiadal, aby mu ústavný súd uhradil trovy   právneho zastúpenia v sume 5 788 Sk.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   IV.   ÚS   4/07-8 z 8. marca 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Zároveň vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.   Predsedníčku   okresného   súdu   ústavný súd   vyzval, aby sa   vyjadrila k sťažnosti a predložila ústavnému súdu spis sp. zn. 27 Cb 94/2005.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   a predsedníčka   okresného   súdu   ústavnému   súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na to ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Vyjadrenie predsedníčky okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 28. marca 2004. Okrem iného sa v ňom uvádza:

„...   Za   účelom   zistenia   stavu   veci   týkajúcej   sa   Vami   označeného   prieťahu v predmetnom konaní od 19. 07. 2005 som prešetrila namietané skutočnosti, oboznámila som sa so súdnym spisom, písomným vyjadrením zákonnej sudkyne a dospela som k záveru, že sťažnosť na prieťahy v konaní vedená pod sp. zn. 27 Cb 94/2005 je dôvodná.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 27 Cb 94/2005.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   účastníka   konania   považovať   také,   ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou doterajšou   judikatúrou   (napr. I.   ÚS   70/98, II.   ÚS   74/97, II.   ÚS   813/00)   zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o prvé kritérium ústavný súd zo sťažnosti i spisu sp. zn. 27 Cb 94/2005 zistil, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe o zaplatenie 52 758 Sk s príslušenstvom, a konštatoval, že obsah označeného spisu nesignalizuje, že by v danom prípade išlo o vec, ktorú by bolo možné považovať za právne alebo fakticky zložitú.

V rámci   druhého   kritéria   ústavný   súd   posudzoval   správanie   sa   sťažovateľa   ako účastníka namietaného konania. Z obsahu spisu vyplýva, že sťažovateľ bol v doterajšom priebehu namietaného konania aktívny a poskytoval okresnému súdu potrebnú súčinnosť. Na   tomto   základe   ústavný   súd   konštatoval,   že   neexistujú   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by umožnili pripísať sťažovateľovi negatívny podiel na doterajšej dĺžke namietaného konania.

V rámci posledného kritéria ústavný súd hodnotil doterajší postup okresného súdu v konaní sp. zn. 27 Cb 94/2005. Z analýzy označeného spisu vyplynulo, že okresný súd po doručení žaloby konal až do 14. decembra 2005 plynulo a vykonal viacero nevyhnutných procesných úkonov súvisiacich s prípravou pojednávania. V ďalšom období bol ale okresný súd bez relevantného zákonného dôvodu nečinný až do 18. septembra 2006, keď nariadil pojednávanie na 23. november 2006. Na základe tohto zistenia ústavný súd dospel k záveru, že v označenom období došlo k zbytočným prieťahom v konaní zavineným nečinnosťou okresného súdu, a teda aj k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pojednávanie   konané   23.   novembra   2006   bolo   odročené   na   neurčito   s tým,   že účastníkom konania bolo uložené predložiť okresnému súdu ďalšie listinné dôkazy. Po ich predložení okresný súd uznesením z 9. januára 2007 pripustil, aby do konania pristúpil vedľajší   účastník   na   strane   žalobcu   a následne   doručoval   toto   uznesenie   účastníkom konania. Obdobie od konania pojednávania vo veci (od 23. novembra 2006) ústavný súd nepovažuje   za   také,   v ktorom   by   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a teda   k porušovaniu označených práv sťažovateľa.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Namietané konanie nebolo ku dňu vydania tohto nálezu ešte právoplatne ukončené, a preto   ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 27 Cb 94/2005 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Aj keď ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní   sp.   zn.   27   Cb   94/2005   konal   bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné k tomu, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto dospel k názoru,   že   treba   rozhodnúť   aj   o žiadosti   sťažovateľa   priznať   mu   primerané   finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk s odôvodnením, že „ma tento neukončený súdny spor znervózňuje a spôsobuje mi traumu v psychickej zložke mojej osobnosti a som presvedčený, že som v práve. Zavinením odporcu sa   po   dlhú   dobu,   ktorá   je   neadekvátna   povahe   a zložitosti   veci,   udržiava   moja   právna neistota...“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   obdobie,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom, správanie sa sťažovateľa ako účastníka konania, predmet a povahu sporu, ktorý je obsahom namietaného konania, ústavný súd dospel   k záveru, že v danom   prípade   bude priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 10 000 Sk (slovom desaťtisíc slovenských korún) primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. J. K. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich priznal v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún), t. j. v sume požadovanej sťažovateľom, keďže trovy konania ním požadované neprekračovali sumu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.   Trovy   konania   je   okresný   súd   povinný   uhradiť   na   účet   právnej   zástupkyne sťažovateľa   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku) v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   je   potrebné   pod   „právoplatnosťou   nálezu“ uvedenou   vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2007