znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 4/02-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. augusta 2002 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov Ing. Z. L., bytom P., H. L., bytom P., Ing. L. C., bytom B., V. C., bytom B., J. T., bytom B., O. T., bytom B., A. K., bytom B., R. K., bytom B., J. Č., bytom P. Š., V. Č., bytom P. Š., Ing. J. M., bytom N., A. M., bytom N., L. Č., bytom V.–O., M. Č., bytom V.–O., A. Č., bytom N., J. Č., bytom N., Ľ. G., bytom Š, K. G., bytom Š., Mgr. K. G., bytom Š., Ing. J. Š., bytom B., Ing. P. K., bytom B., Ing. B. P., bytom N., Ing. V. K., bytom B., V. G., bytom N., D. J., bytom B., M. P., bytom B., JUDr. J. P., bytom B., Ing. D. R., bytom B., B. I., bytom B., L. R., bytom B., J. M., bytom B., Z. M., bytom   B.,   a A.   B.,   bytom   B.,   zastúpených   advokátom   JUDr. M.   B.,   vo   veci   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením základného práva na súdnu a inú právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a základného   práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava   V   vo   veci   sp.   zn.   ČVS:   OUV-337/2000   a postupom   Okresnej   prokuratúry Bratislava V vo veci sp. zn. 2 Pv 1145/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť sťažovateľov Ing. Z. L., H. L., Ing. L. C., V. C., J. T., O. T., A. K., R. K., J. Č., V. Č., Ing. J. M., A. M., L. Č., M. Č., A. Č., J. Č., Ľ. G., K. G., Mgr. K. G., Ing. J. Š., Ing. P. K., Ing. B. P., Ing. V. K., V. G., D. J., M. P., JUDr. J. P., Ing. D. R., B. I., L. R., J. M., Z. M. a A. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta 2002 doručená sťažnosť sťažovateľov Ing. Z. L., bytom P., H. L., bytom P., Ing. L. C., bytom B, V. C., bytom B., J. T., bytom B., O. T., bytom B., A. K., bytom B., R. K., bytom B., J. Č., bytom P. Š., V. Č., bytom P. Š., Ing. J. M., bytom N., A. M., bytom N., L. Č., bytom V. – O., M. Č., bytom V. – O., A. Č., bytom N., J. Č., bytom N., Ľ. G., bytom Š., K. G., bytom Š., Mgr. K. G., bytom Š., Ing. J. Š., bytom B., Ing. P. K., bytom B., Ing. B. P., bytom N., Ing. V. K., bytom B., V. G., bytom N., D. J. bytom B., M. P. bytom B., JUDr. J. P., bytom B., Ing. D. R., bytom B., B. I., bytom B., L. R., bytom B., J. M., bytom B., Z. M., bytom B., a A.   B.   (ďalej   len   „sťažovatelia“),   ktorí   namietajú   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“)   v spojení s porušením   základného práva na súdnu   a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v znení jeho dodatkových protokolov v konaní vedenom na Okresnom úrade vyšetrovania Policajného zboru Bratislava V (ďalej len „okresný úrad vyšetrovania“) pod sp. zn. ČVS:OUV-337/2000   a v konaní   vedenom   na   Okresnej   prokuratúre   Bratislava   V   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) pod sp. zn. 2 Pv 1145/00.

K porušeniu   uvádzaných   ľudských   práv   a   základných   slobôd   podľa   názoru sťažovateľov došlo v trestnom stíhaní, ktoré začal 27. apríla 2000 vyšetrovateľ okresného úradu vyšetrovania za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 5 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný   zákon   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Tr.   zák.“),   a to   na   základe oznámenia o trestnom čine, ktoré podal na okresnú prokuratúru 29. decembra 1999 J. R. ako jeden z vkladateľov do spoločnosti SUN, a. s.

Dňa 18. mája 2000 dozorujúci prokurátor okresnej prokuratúry JUDr. J. P. zrušil uznesenie   o začatí   trestného   stíhania   zo   dňa   27.   apríla   2000   ako   nezákonné a neopodstatnené.   V prvej   polovici   roka   2000   podali   trestné   oznámenia   na   generálneho riaditeľa   a predsedu   predstavenstva   spoločnosti   SUN,   a.   s.,   viacerí   poškodení   akcionári spoločnosti SUN, a. s.,   v dôsledku čoho 16. augusta 2000 vyšetrovateľ okresného úradu vyšetrovania opätovne uznesením sp. zn. ČVS: OUV-337/2000 začal trestné stíhanie vo veci za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 a 5 Tr. zák.

V priebehu rokov 2001 - 2002 poškodení akcionári spoločnosti SUN, a. s., aj niektorí sťažovatelia   viacerými   podaniami   upozorňovali   rôzne   inštitúcie   na   nečinnosť   orgánov činných v trestnom konaní v predmetnej veci.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby senát ústavného súdu Slovenskej republiky po predbežnom prerokovaní ich sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vyniesol tento nález:

„Základné právo sťažovateľov v 1.-33. rade na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   bolo   porušené   Okresným   úradom vyšetrovania policajného zboru v Bratislave V v trestnom konaní č. k. 2 Pv 1145/00. Okresnému úradu vyšetrovania policajného zboru v Bratislave V v trestnom konaní č.   k.   2 Pv 1145/00   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   prikazuje   konať   bez   zbytočných prieťahov.

Základné   právo   sťažovateľov   v 1.-33.   rade   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   bolo   porušené   Okresnou   prokuratúrou Bratislava V v trestnom konaní č. k. 2 Pv 1145/00.

Okresnej prokuratúre v Bratislave V v trestnom konaní č. k. 2 Pv 1145/00 Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľom v 1.-33.   rade   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 20.000.000,- Sk (slovom: „dvadsať miliónov slovenských korún“), ktoré je Okresný úrad vyšetrovania   Policajného   zboru   Bratislava   V   povinný   spolu   s trovami   právneho zastupovania vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov JUDr. M. B., advokáta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľom   v   1.-33.   rade   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 10.000.000,- Sk   (slovom:   „desať   miliónov   slovenských   korún“),   ktoré   je   Okresná prokuratúra Bratislava V povinná spolu s trovami právneho zastupovania vyplatiť na účet právneho   zástupcu   sťažovateľov   JUDr.   M.   B.,   advokáta   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Sťažovatelia   uvádzajú,   že   postupom   orgánov   činných   v trestnom   konaní   v štádiu prípravného konania (vyšetrovateľa a prokurátora) došlo k porušeniu ich základných práv v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru,   ktoré   im   garantujú   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Účelom, podstatou a zmyslom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti sťažovateľov   v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 dohovoru (ďalej len „základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom a komponentom tohto   základného   práva   je   to,   že   jeho   ochrana   sa   uplatňuje   vo   veci   účastníka,   v jeho záležitosti.   Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom právnej   ochrany,   ktorej   prejednanie   a rozhodnutie   je   zahrnuté   do   účelu   procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci účastníka.

Vecou   samou v konaní   pred   okresným   úradom   vyšetrovania   a okresnou prokuratúrou, v ktorom   podľa sťažovateľov došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je trestné stíhanie inej osoby (iných osôb), než sú sťažovatelia, ktorí majú v tomto konaní postavenie poškodených. Trestné stíhanie sa vykonáva podľa ustanovení zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „TP“). Podľa § 1 prvej vety TP je účelom tohto zákona upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak, by trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Iný účel Trestného poriadku   nie   je výslovne vyjadrený,   a preto   je vecou   samou   v trestnom   konaní zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov. Podľa § 2 ods. 4 a 5 TP ak tento zákon   neustanovuje   niečo   iné,   postupujú   orgány   činné   v   trestnom   konaní   z   úradnej povinnosti;   musia   trestné   veci   prejednávať   čo   najrýchlejšie   a   dôsledne   zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Z uvedeného vyplýva, že   zákonným účelom   postupu   orgánov činných   v trestnom konaní nie je prejednanie, rozhodovanie a rozhodnutie o nároku poškodených, ktorý má súkromnoprávnu povahu. Možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní nie je preto v tomto konaní vecou samou v takom zmysle, ako je to uvedené v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. To platí aj pre čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý ustanovuje o „jeho záležitosti“, čo je synonymum pre jeho vec podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Účel   trestného   konania,   jeho   predmet   a základné   zásady,   na   ktorých   spočíva dosahovanie tohto účelu vylučuje záver, aby poškodení mali   právo na to, aby ich vec – nárok na náhradu škody – bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov v trestnom konaní. Prípustnosť uplatniť nárok na náhradu škody v trestnom konaní nie je dôvodom na záver o tom, že v trestnom konaní sa stáva vecou samou nárok poškodeného. Táto možnosť je iba zvýhodnením poškodeného, ktorý za splnenia zákonných podmienok a ak to nebráni účelu trestného   konania,   môže   dosiahnuť   uspokojenie   svojho   súkromnoprávneho   nároku, prípadne aj v trestnom konaní. To, že sa táto možnosť nemôže uplatniť na úkor dosahovania účelu trestného konania (§ 1 TP), vyjadrujú viaceré ustanovenia Trestného poriadku (§ 44 ods. 4, podľa ktorého výkonom práv poškodených nesmie byť ohrozený rýchly priebeh trestného stíhania; § 229 ods. 1, podľa ktorého ak niet podľa výsledku dokazovania pre vyslovenie   povinnosti   na   náhradu   škody   podklad   alebo   ak   by   bolo   pre   rozhodnutie o povinnosti   na   náhradu   škody   potrebné   vykonať   ďalšie   dokazovanie,   ktoré   presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho pretiahlo, súd odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom).

Záver o tom, že poškodení v trestnom konaní nemajú postavenie osôb, ktorým po uplatnení nároku na náhradu škody vzniká v tomto konaní základné právo na prerokovanie tohto nároku (svojej veci alebo záležitosti) bez zbytočných prieťahov, podporuje aj to, že táto možnosť podľa Trestného poriadku nevylučuje, aby poškodení po odstránení zákonnej prekážky   litispendencie   podľa   §   83   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“), prípadne   ešte   pred   jej   vznikom,   uplatnili   nárok   na   náhradu   škody   v konaní   pred občianskoprávnym   súdom   v rozsahu   jeho   právomoci   podľa   § 7   ods.   1   OSP.   Žalobu   o náhradu škody považuje ústavný súd za účinný právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd poškodených a takáto žaloba vymedzuje v občianskom sporovom konaní nárok poškodených na náhradu škody už ako ich vec (ich záležitosť), vo vzťahu ku ktorej už majú garantované základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Z uvedeného vyplýva, že postup orgánov činných v trestnom (prípravnom) konaní, ktorými sú v tomto prípade okresný úrad vyšetrovania a okresná prokuratúra, nemôže byť v žiadnej   súvislosti   s ústavne   garantovaným   základným   právom   na   prerokovanie   veci (záležitosti)   sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorou je nárok na náhradu škody, pretože rozhodovanie o ňom nepatrí k účelu   trestného konania a navyše takýto nárok na náhradu škody môžu sťažovatelia ako už ich vec (ich záležitosť) uplatniť aj v občianskom spore. Preto bola sťažnosť sťažovateľov odmietnutá ako zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov).

Ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   už   po   jej   predbežnom   prerokovaní,   a   preto nerozhodoval o nároku na primerané finančné zadosťučinenie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2002