znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 399/2025-5

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka prerokoval oznámenie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ro berta Šorla o dôvodoch jeho vylúčenia vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 1574/2025 a takto

r o z h o d o l :

1. Sudca III. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Robert Šorl   j e v y l ú č e n ý z konania a rozhodovania vo veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1574/2025.

2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a námietka zaujatosti

1. Ústavný súd vedie pod sp. zn. Rvp 1574/2025 konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátom JUDr. Júliusom Gogom, Štefánikova 47, Nitra, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/113/2013. Vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi Robertovi Šorlovi, ktorý je podľa čl. II bodu 3.3 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 (ďalej len „rozvrh práce“) predsedom III. senátu ústavného súdu.

2. Sudca spravodajca listom z 24. júna 2025 adresovaným predsedovi ústavného súdu oznámil v zmysle § 49 ods. 4 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) dôvody, ktoré zakladajú jeho zaujatosť vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľky, a to pre jeho pomer k danej veci. V konkrétnostiach uviedol, že v napadnutom konaní na okresnom súde bol činný ako predseda okresného súdu, a to pri pravidelnej kontrole reštančných nerozhodnutých vecí, v rámci ktorej nahliadal do súdneho spisu. Vyjadroval sa k príčinám prieťahov, a to tak, že ich uviedol sudkyni, ktorej bola vec pridelená, pričom záznam o tejto činnosti je súčasťou spisov okresného súdu pod agendou „Spr“. Uvedená skutočnosť podľa jeho názoru zakladá vzhľadom na ústavnú prax dôvod jeho vylúčenia.

3. Pokynom predsedu ústavného súdu z 25. júna 2025 bolo oznámenie v súlade s čl. IV bodom 1 písm. d) rozvrhu práce pridelené na rozhodnutie podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde do štvrtého senátu ústavného súdu oprávneného na rozhodnutie, ak ide o sudcov tretieho senátu. V súlade s čl. II ods. 3 rozvrhu práce ústavného súdu tak o vylúčení sudcu ústavného súdu Roberta Šorla rozhodoval štvrtý senát ústavného súdu v zložení: Ladislav Duditš – predseda senátu a sudcovia Libor Duľa a Rastislav Kaššák.

II.

Relevantná právna úprava

4. Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach na ústavnom súde.

5. Podľa § 49 ods. 4 zákona o ústavnom súde dôvody vylúčenia podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi sudca ústavného súdu bezodkladne predsedovi ústavného súdu.

6. Podľa § 50 ods. 1 prvej vety zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu môže sám vyhlásiť svoju zaujatosť vo veci; musí tak urobiť písomne bezodkladne a uviesť jej dôvody.

7. Podľa § 51 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje iný senát ústavného súdu určený rozvrhom práce.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

8. Podstata spravodlivého poskytovania súdnej ochrany spočíva aj v tom, že ju vykonáva nestranný sudca, ktorý je bez predsudkov a bez pomeru (pozitívneho či negatívneho) k predmetu sporu či k osobám zúčastneným na konaní. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), na ktorú nadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna. Subjektívne chápanie nestrannosti je posudzovaním správania súdu (sudcu). Subjektívna nestrannosť sa prezumuje, až kým nie je dokázaný opak. Objektívna nestrannosť sa posudzuje podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkcie, ktoré vo veci vykonával. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Podľa ESĽP je objektívny aspekt nestrannosti založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prerokúvanej veci a účastníkom konania. Treba v každom jednotlivom prípade rozhodnúť, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že naznačujú nedostatok nestrannosti súdu (rozsudok ESĽP z 10. 6. 1996, Pullar v. Spojené kráľovstvo, č. 22399/93).

9. Sudca Robert Šorl vo svojom vyhlásení uvádza, že vo veci vedenej pod sp. zn. 10C/113/2013 konal ako predseda okresného súdu v pozícii orgánu riadenia okresného súdu kompetentného na pravidelnú kontrolu reštančných nerozhodnutých vecí, v rámci ktorej sa vyjadroval k príčinám prieťahov, ktoré potom následne uviedol sudkyni.

10. Námietkový senát ústavného súdu dospel k záveru, že sú splnené podmienky podľa § 49 ods. 2 zákona o ústavnom súde na vylúčenie sudcu Roberta Šorla z konania a rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky. Sudca spravodajca síce v napadnutom konaní na okresnom súde nebol činný ako zákonný sudca, avšak konal a vyjadroval sa ako predseda súdu pri dohľade nad nerozhodnutými reštančnými vecami, do ktorého spadá aj vec sťažovateľky, pričom práve postup okresného súdu je predmetom ústavnosúdneho prieskumu na základe ústavnej sťažnosti. V rozsahu oprávnení, ktoré mu z funkcie predsedu okresného súdu vyplývali, teda v tej istej veci sťažovateľky nepochybne činný bol, a preto námietkový senát ústavného súdu rozhodol o jeho vylúčení z konania a rozhodovania v danej veci.

11. Zároveň ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2025

Ladislav Duditš

predseda senátu