SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 399/04-16
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ioana Kornelija Komanického, bytom B., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B., ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 19 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bardejov a jej uznesením sp. zn. Pn 2134/04 zo 6. augusta 2004 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bardejov, úradu justičnej a kriminálnej polície, a jeho uznesením sp. zn. ORP-1037/OSV-BJ-2004 z 3. júla 2004, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ioana Kornelija Komanického o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra 2004 doručená sťažnosť Ioana Kornelija Komanického (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva podľa čl. 19 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 8 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „okresná prokuratúra“) a jej uznesením sp. zn. Pn 2134/04 zo 6. augusta 2004 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bardejov, úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), a jeho uznesením sp. zn. ORP-1037/OSV-BJ-2004 z 3. júla 2004.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza: „Svojím listom, zo dňa 23. V. 2004 som sa odvolal proti rozsudku prvostupňového súdu v Bardejove pod č. k. 4 C 309/96 zo dňa 14. IV. 2004, ktorý som mu doručil nasledujúci deň, t. j. 24. V. 04. (...) Moja intuícia ma ešte v ten deň doviedla k preštudovaniu predmetného súdneho spisu. Keď som pri tomto akte narazil na určité unfair veci (...). Hneď v nasledujúcu deň 25. V. 04 som podal na Okresnú prokuratúru v Bardejove písomný podnet k trestnému stíhaniu, na ktorý táto prokuratúra reagovala svojím listom, zo dňa 27. V. 2004 pod sp. zn. Pn 2134/04 s tým, že toto moje podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu na neznámeho páchateľa zasiela na vybavenie Okresnému riaditeľstvu PZ – Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bardejove (...).
Dňa 13. VII. 2004 som obdržal od Okresného riaditeľstva PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bardejove písomné uznesenie sp. zn. ČVS: ORP-1037/OSV-BJ-2004, zo dňa 3. VII. 2004, ktorým môj podnet, zo dňa 25. V. 2004 odmietla, (...) ešte v ten istý deň som proti jeho uzneseniu využil opravný prostriedok a podal sťažnosť. Túto moju sťažnosť s konečnou platnosťou vybavila dozorujúca pani prokurátorka Okresnej prokuratúry v Bardejove jej uznesením sp. zn. Pn 2134/04-9, zo dňa 6. VIII. 2004, voči ktorému nie je ale žiadny opravný prostriedok prípustný a to ma viedlo k napísaniu tejto ústavnej sťažnosti.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „vo svojom náleze rozhodol takto:
1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva Ioana Kornelija Komanického v zmysle čl. 19 v spojení s ods. 1), čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 v kontexte s ods. 1), čl. 6 Európskeho Dohovoru na ich ochranu, postupom Okresnej prokuratúry a Okresného veliteľstva PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bardejove, v konaní o podanom podnete sťažovateľa z podozrenia zo spáchania trestného činu na neznámeho páchateľa, zo dňa 25. V. 2004 porušené boli.
2. Zrušuje konečné uznesenie Okresnej prokuratúry v Bardejove sp. zn. Pn 2134/04-9 zo dňa 6. VIII. 2004 v spojení s uznesením Okresného riaditeľstva PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bardejove, sp. zn. ORP 1037/OSV-BJ-2004, zo dňa 3. VII. 2004 a
3. Prikazuje Okresnej prokuratúre v Bardejove a Okresnému riaditeľstvu PZ – Úradu justičnej a kriminálnej polície, aby vo veci nanovo konali a o nej rozhodli.
4. Priznáva Ioanovi Kornelijovi Komanickému primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 tis. Sk (slovom šesťdesiattisíc korún slovenských), ktoré sú mu povinné Okresná prokuratúra v Bardejove a Okresné riaditeľstvo PZ – Úrad justičnej a kriminálnej polície v Bardejove spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Ukladá Okresnej prokuratúre v Bardejove a Okresnému riaditeľstvu PZ – Úrad justičnej a kriminálnej polície uhradiť spoločne a nerozdielne trovy tohto konania právnemu zástupcovi na jeho označený účet, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“.
Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ „ako nemajetkovú ujmu za poníženie mojej dôstojnosti a zneužitie môjho mena falšovaním môjho podpisu na oficiálnej listine potupným a primitívnym spôsobom - podvodom“.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa čl. 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie, a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa § 53 ods.1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva, ktorým bola podľa § 159 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odmietnutá vec podozrenia z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Trestného zákona ani uznesenie okresnej prokuratúry, ktorým bola podľa § 148 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uvedenému uzneseniu okresného riaditeľstva, nie sú rozhodnutiami, ktorými sa vytvára prekážka veci rozsúdenej.
Tieto uznesenia v žiadnom prípade nebránia tomu, aby sa v predmetnej veci opätovne konalo na základe nového oznámenia sťažovateľa o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin.
Navyše ústavný súd poukazuje na to, že ak sťažovateľ nebol spokojný s rozhodnutím prokurátorky okresnej prokuratúry, mal možnosť obrátiť sa na nadriadený orgán, t. j. Krajskú prokuratúru v Prešove, s podnetom na preskúmanie postupu a následného rozhodnutia vydaného vo veci jeho trestného oznámenia. Nadriadený prokurátor by bol v takomto prípade oprávnený podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z. (ďalej len „zákon o prokuratúre“) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne podľa písm. b) citovaného ustanovenia vykonať úlohy podriadeného prokurátora alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.
Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde účinný iný právny prostriedok ochrany svojich práv, ktorých porušenie namietal. Za takýto účinný právny prostriedok treba považovať jednak právnu možnosť podať nové trestné oznámenie podľa § 158 Trestného poriadku, o ktorom bude musieť prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán po jeho prijatí rozhodnúť podľa aktuálneho stavu veci bez toho, aby mal možnosť konanie zastaviť pre neprípustnosť [§ 11 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku], ako aj možnosť obrátiť sa s podnetom na preskúmanie postupu a následného rozhodnutia nadriadeného prokurátora.
Ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov.
Keďže v danom prípade sťažovateľ uvedeným spôsobom nepostupoval, uspokojil sa s rozhodnutím okresnej prokuratúry, nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, ústavný súd dospel k záveru, že jeho sťažnosť nie je pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv prípustná, a preto rozhodol o nej (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. decembra 2004