znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 399/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ioana   Kornelija   Komanického,   bytom   B.,   zastúpeného advokátom   JUDr.   V.   P.,   B.,   ktorou   namietal   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 19 v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bardejov a jej uznesením sp. zn. Pn 2134/04 zo 6. augusta 2004 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bardejov, úradu justičnej a kriminálnej polície, a jeho uznesením sp. zn. ORP-1037/OSV-BJ-2004 z 3. júla 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ioana Kornelija Komanického o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. septembra 2004   doručená   sťažnosť Ioana Kornelija Komanického (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   základného   práva   podľa   čl. 19   v   spojení   s   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 8 ods. 1 v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej   prokuratúry   Bardejov   (ďalej   len   „okresná   prokuratúra“)   a   jej   uznesením sp. zn. Pn 2134/04 zo 6. augusta 2004 a postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bardejov, úradu justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“), a jeho uznesením sp. zn. ORP-1037/OSV-BJ-2004 z 3. júla 2004.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza: „Svojím listom, zo dňa 23. V. 2004 som sa odvolal proti rozsudku prvostupňového súdu v Bardejove pod č.   k.   4 C 309/96   zo dňa 14. IV. 2004, ktorý som mu doručil nasledujúci deň, t. j. 24. V. 04. (...) Moja intuícia ma ešte v ten deň doviedla k preštudovaniu predmetného súdneho spisu. Keď som pri tomto akte narazil na určité unfair veci (...). Hneď v nasledujúcu deň 25. V. 04 som podal na Okresnú   prokuratúru   v Bardejove   písomný   podnet   k trestnému   stíhaniu,   na   ktorý   táto prokuratúra reagovala svojím listom, zo dňa 27. V. 2004 pod sp. zn. Pn 2134/04 s tým, že toto moje podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu na neznámeho páchateľa zasiela na   vybavenie   Okresnému   riaditeľstvu   PZ   –   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície v Bardejove (...).

Dňa 13.   VII.   2004 som obdržal od Okresného riaditeľstva PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bardejove písomné uznesenie sp. zn. ČVS: ORP-1037/OSV-BJ-2004, zo dňa 3. VII. 2004, ktorým môj podnet, zo dňa 25. V. 2004 odmietla, (...) ešte v ten istý deň som proti jeho uzneseniu využil opravný prostriedok a podal sťažnosť. Túto moju sťažnosť s konečnou   platnosťou   vybavila   dozorujúca   pani   prokurátorka   Okresnej   prokuratúry v Bardejove jej uznesením sp. zn. Pn 2134/04-9, zo dňa 6. VIII. 2004, voči ktorému nie je ale   žiadny   opravný   prostriedok   prípustný   a to   ma   viedlo   k napísaniu   tejto   ústavnej sťažnosti.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „vo svojom náleze rozhodol takto:

1. Vyslovuje,   že   základné   a ľudské   práva   Ioana   Kornelija   Komanického   v zmysle čl. 19 v spojení s ods. 1), čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 v kontexte s ods. 1), čl. 6 Európskeho   Dohovoru   na   ich   ochranu,   postupom   Okresnej   prokuratúry   a Okresného veliteľstva   PZ   -   Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bardejove,   v konaní   o podanom podnete sťažovateľa z podozrenia zo spáchania trestného činu na neznámeho páchateľa, zo dňa 25. V. 2004 porušené boli.

2. Zrušuje konečné uznesenie Okresnej prokuratúry v Bardejove sp. zn. Pn 2134/04-9 zo dňa 6. VIII. 2004 v spojení s uznesením Okresného riaditeľstva PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície v Bardejove, sp. zn. ORP 1037/OSV-BJ-2004, zo dňa 3. VII. 2004 a

3. Prikazuje   Okresnej   prokuratúre   v Bardejove   a Okresnému   riaditeľstvu   PZ   – Úradu justičnej a kriminálnej polície, aby vo veci nanovo konali a o nej rozhodli.

4. Priznáva Ioanovi Kornelijovi Komanickému primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 tis. Sk (slovom šesťdesiattisíc korún slovenských), ktoré sú mu povinné Okresná prokuratúra v Bardejove a Okresné riaditeľstvo PZ – Úrad justičnej a kriminálnej polície v Bardejove spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Ukladá Okresnej prokuratúre v Bardejove a Okresnému riaditeľstvu PZ – Úrad justičnej   a kriminálnej   polície   uhradiť   spoločne   a   nerozdielne   trovy   tohto   konania právnemu zástupcovi na jeho označený účet, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia“.

Priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodňuje   sťažovateľ „ako nemajetkovú ujmu za poníženie mojej dôstojnosti a zneužitie môjho mena falšovaním môjho podpisu na oficiálnej listine potupným a primitívnym spôsobom - podvodom“.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   čl.   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie, a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods.1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Napadnuté uznesenie okresného riaditeľstva, ktorým bola podľa § 159 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku odmietnutá vec podozrenia z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods.   1 Trestného zákona ani uznesenie okresnej prokuratúry, ktorým bola podľa § 148 ods. 1   písm.   c)   Trestného   poriadku   zamietnutá   sťažnosť   sťažovateľa   proti   uvedenému uzneseniu okresného riaditeľstva, nie sú rozhodnutiami, ktorými sa vytvára prekážka veci rozsúdenej.

Tieto   uznesenia   v   žiadnom   prípade   nebránia   tomu,   aby   sa   v predmetnej   veci opätovne   konalo   na   základe   nového   oznámenia   sťažovateľa   o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin.

Navyše ústavný súd poukazuje na to, že ak sťažovateľ nebol spokojný s rozhodnutím prokurátorky   okresnej   prokuratúry,   mal   možnosť   obrátiť   sa   na   nadriadený   orgán,   t.   j. Krajskú   prokuratúru   v Prešove,   s   podnetom   na   preskúmanie   postupu   a   následného rozhodnutia vydaného vo veci jeho trestného oznámenia. Nadriadený prokurátor by bol v takomto   prípade   oprávnený   podľa   §   6   ods.   1   písm.   a)   zákona   č.   153/2001   Z.   z. o prokuratúre v znení zákona č. 458/2003 Z. z. (ďalej len „zákon o prokuratúre“) vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh, prípadne podľa   písm.   b)   citovaného   ustanovenia   vykonať   úlohy   podriadeného   prokurátora   alebo rozhodnúť, že ich vykoná iný podriadený prokurátor.

Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde účinný iný právny prostriedok ochrany svojich práv, ktorých porušenie namietal. Za takýto účinný právny   prostriedok   treba považovať jednak   právnu   možnosť   podať nové trestné oznámenie podľa § 158 Trestného poriadku, o ktorom bude musieť prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán po jeho prijatí rozhodnúť podľa aktuálneho stavu veci bez toho, aby mal možnosť konanie zastaviť pre neprípustnosť [§ 11 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku], ako aj možnosť obrátiť sa s podnetom na preskúmanie postupu a následného rozhodnutia nadriadeného prokurátora.

Ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom, že sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Keďže   v danom   prípade   sťažovateľ   uvedeným   spôsobom   nepostupoval,   uspokojil sa s rozhodnutím okresnej prokuratúry, nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   a slobôd   poskytuje a na ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   ústavný   súd   dospel k záveru,   že   jeho   sťažnosť   nie   je   pre   nevyčerpanie   dostupných   a účinných   právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv prípustná, a preto rozhodol o nej (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde a § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (§ 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2004