znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 397/2011-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra 2011 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. L. J., R., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., L.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods. 2   Ústavy Slovenskej   republiky   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/59/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. L. J. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra 2010 doručená sťažnosť JUDr. L. J., R. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. K., L., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/59/2004 (ďalej len   „namietané   konanie“).   Predmetom   tohto   konania   je   rozhodovanie   o žalobe   o určení neplatnosti záložnej zmluvy, ktorou sa istilo „vyplatenie pohľadávky 632 012,22 € s prísl.“.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že zmluvou o postúpení pohľadávky z 20. februára 2009 uzatvorenou s obchodnou spoločnosťou A., s. r. o., na sťažovateľa ako postupníka prešla pohľadávka v sume 632 012,22 € s prísl., ktorej právnym základom je zmluva o poskytnutí peňažných   prostriedkov   z   27.   mája   1997   uzatvorená   medzi   právnym   predchodcom sťažovateľa M. S. – S., K., a dlžníkom I., spoločnosť s ručením obmedzeným v konkurze, B. V sťažnosti sa v tejto súvislosti uvádza:

„Vyššie označená pohľadávka, ktorá prešla na sťažovateľa je na základe Záložnej zmluvy z 27. 5. 1997, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu B., katastrálny odbor sp. zn. V 1240/97 zo dňa 28. 5. 1997, zabezpečená záložným právom k... nehnuteľnostiam...,   ktoré sú ako nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra B., pre katastrálne územie B., obec B., okres B., na liste vlastníctva č...

Sťažovateľ... sa listom zo dňa 23. 2. 2009 doručeným Okresnému súdu Bardejov domáhal prijatia rozhodnutia o vstupe jeho osoby do občiansko-súdneho konania vedeného pred Okresným súdom v Bardejove pod sp. zn. 3C 59/2004. Predmetom uvedené konania je návrh záložcu - mesta B. zo dňa 19. 2. 2004 na vyslovenie neplatnosti vyššie uvedenej záložnej zmluvy zabezpečujúcej pohľadávku sťažovateľa.

Listom zo dňa 21. 4. 2009 sťažovateľ podanie zo dňa 23. 2. 2009 doplnil spolu so žiadosťou o podanie informácie o spôsobe vybavenia jeho podania zo dňa 23. 2. 2009. Vzhľadom   k   tomu,   že   o   týchto   návrhoch   nebolo   rozhodnuté   a   sťažovateľ   nebol informovaný o spôsobe vybavenia jeho podaní, bol nútený podaním zo dňa 27. 5. 2009 v zmysle § 3 ods.   7 zákona   č.   757/2004   Z.   z.  ...   namietať   porušenie   práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti sťažovateľ okrem iného poukázal aj na to, že jeho skôr uplatnené, dokonca opakované podania neboli Okresným súdom Bardejov vybavené, pričom však konajúci súd o neskôr podanom návrhu navrhovateľa - protistrany zo dňa 30. 4. 2009 na vydanie predbežného opatrenia, rozhodol už 13. 5. 2009.

Listom sp. zn. 1594/2009 zo dňa 2. 11. 2009 bol sťažovateľ predsedom konajúceho súdu informovaný o opatreniach prijatých na základe vyššie uvedených podaní. Okresný súd Bardejov dňa 30. 9. 2009 rozhodol o pripustení osoby sťažovateľa do konania, pričom toto   rozhodnutie   bolo   nadriadeným   súdom   ako   nezákonné   zrušené   dňa   31.   3.   2010. Následne až doposiaľ nebolo o návrhu sťažovateľa na vstup do daného konania rozhodnuté. Vo veci samej nebolo od 23. 2. 2009 vytýčené žiadne pojednávanie.

... Tento stav pretrváva už po dobu viac ako 20 mesiacov, pričom o tak jednoduchej právnej   veci,   akou   je   rozhodnutie   o   pristúpení   sťažovateľa   do   konania   nebolo   doteraz rozhodnuté. Uvedený stav je na mieste hodnotiť ako prieťahy v danom konaní a opätovné pokračovanie v zasahovaní do základných práv sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a konanie v primeranej dobe.

V   tejto   súvislosti   si   tiež   dovoľujem   poukázať   na   to,   že   od   momentu   ako   bola sťažovateľovi postúpená vyššie uvedená pohľadávka, nebolo v danej veci vytýčené žiadne pojednávanie a v merite veci sa vôbec nekonalo a nekoná napriek vyčerpaniu všetkých dostupných prostriedkov na zjednanie nápravy vrátane sťažnosti Ministrovi spravodlivosti SR. V danej veci sú zjavne prítomné znaky nečinnosti na strane súdu prvého stupňa, ktorý sa zjavne vyhýba konať o podstate veci, zrejme vedomí si neopodstatnenosti podaného návrhu   na   začatie   konania,   ktorého   neopodstatnenosť   potvrdilo   nielen   rozhodnutie najvyššej   súdnej   autority,   ale   tiež   podané   mimoriadneho   dovolanie   Generálneho prokurátora SR (Najvyšší súd SR Uznesením sp. zn. 2M Cdo 3/2010 zo dňa 29. 7. 2010 v danej veci zrušil predbežné opatrenie vydané dňa 13. 5. 2009 Okresným súdom Bardejov a potvrdené Krajským súdom v Prešove).

...   Zastávam   názor,   že   postupom   Okresného   súdu   Bardejov...   došlo   k   porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa vymedzených v citovaných ustanoveniach platnej právnej   úpravy...   Dôsledky   týchto   rozhodnutí   je   síce   možné   napraviť   v   rámci   ďalšieho konania, okresný súd by však musel začať v danej veci reálne konať. Následky uvedenej nečinnosti sú však tak závažné, že jedinou cestou, ako možno dosiahnuť v danej vec nápravu je   uplatnenie   tohto   prostriedku   ochrany   základných   práv   a   slobôd,   ktorým   ochranu neposkytol všeobecný súd, orgán správy súdom a ani ministerstvo spravodlivosti.

Sťažovateľ   sa   domnieva,   že...   je   na   mieste   priznať   mu   aj   primerané   finančné zadosťučinenie   vo   výške   10.000,-Eur.   Sťažovateľ   v   tejto   súvislosti   poukazuje   na   to,   že v danej veci od začiatku konania - od 19. 2. 2004 uplynula doba takmer 7 kalendárnych rokov, pričom okresný súd nevydal žiadne rozhodnutie vo veci samej. Od momentu ako sťažovateľ   nadobudol   pohľadávku   uplynula   doba   viac   ako   21   kalendárnych   mesiacov, pričom za tejto čas okresný súd právoplatne nerozhodol ani len o tak základnej okolnosti akou je jeho vstup do konania. V dôsledku toho zasiahol do jeho práv a vystavil ho právnej neistote, resp. až nemožnosti uplatňovať niektoré oprávnenia účastníka daného konania.“

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„... Základné právo JUDr. L. J... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru... postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/59/2004 porušené bolo.

...   Okresnému   súdu   Bardejov   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3C/59/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

... JUDr. L. J... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,-Eur, ktoré mu je Okresný súd Bardejov povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

... Okresný súd... je povinný nahradiť JUDr. L. J... trovy právneho zastúpenia vo výške 303,31,-Eur... do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu....

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto   v   obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť   (napr.   II.   ÚS   55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   ak namietaným   postupom   orgánu   alebo namietaným   rozhodnutím   štátu   nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo označeným   rozhodnutím   orgánu   štátu   a   základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   7/00,   III.   ÚS   100/01,   III.   ÚS   263/03, II. ÚS 98/06).

Zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré   z   hľadiska   jeho   druhu   a   povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   vôbec   uvažovať o zbytočných prieťahoch (II. ÚS 92/05).

Dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup   všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   (II.   ÚS   57/01,   I.   ÚS   46/01, I. ÚS 66/02).   Pojem   „zbytočné   prieťahy“   obsiahnutý   v   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   pojem autonómny,   ktorý   možno   vykladať   a   aplikovať   predovšetkým   materiálne.   S   ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).

III.

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil, že 19. februára 2004 žalobca podal žalobu so žalobným petitom: záložná zmluva medzi žalovaným v 1. rade (JUDr. K. R.– správca konkurznej podstaty úpadcu: M. S. – S., K.) a žalovaným v 2. rade (Ing. P. M. – správca konkurznej podstaty úpadcu I., s. r. o., B.) je neplatná, súd určuje, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva pod č. k. V-1240/97 z 28. mája 1997 Oú – katastrálny odbor B. je neplatné.

Keďže sťažovateľ ako postupník, na ktorého prešla pohľadávka na úhradu zmluvy z 20. februára 2009, namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   v súvislosti   s pripustením   jeho   vstupu   do   konania   sp.   zn.   3   C 59/2004, ústavný súd posudzoval postup okresného súdu len v období od februára 2009. Zo spisu týkajúceho sa tejto časti preskúmavaného obdobia vyplýva:

Dňa 26. februára 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť spoločnosti A., s. r. o., T.,   o   zámenu   účastníka   konania   na   strane   žalovaného   na   základe   zmluvy   o   postúpení pohľadávky   z   20.   februára   2009   (ďalej   len   „zmluva   z   20.   februára   2009“)   s   tým,   že postupníkom je sťažovateľ.

Dňa   26.   februára   2009   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   sťažovateľa z 23. februára 2009 na vstup do konania namiesto pôvodného žalovaného. Sťažovateľ tento návrh odôvodnil uzavretím zmluvy z 20. februára 2009 uzavretej so spoločnosťou A., s. r. o. V návrhu sťažovateľ uviedol, že v prílohe predkladá oznámenie o postúpení pohľadávky jeho právneho predchodcu, pričom v prílohe tento dokument nebol priložený. Na základe týchto skutočností okresný súd 5. marca 2009 vyzval spoločnosť A., s. r. o., na predloženie zmluvy z 20. februára 2009, ktorú uzavreli so sťažovateľom ako postupníkom. Na základe tejto výzvy bolo okresnému súdu 16. marca 2009 doručené podanie spoločnosti A., s. r. o., v ktorom predložila zmluvu z 20. februára 2009 so sťažovateľom.

Okresný   súd   31.   marca   2009   vyzval   žalobcu,   aby   sa   podľa   §   92   Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vyjadril k postúpeniu pohľadávky na základe zmlúv z 28. augusta 2008 a 20. februára 2009 a aby v lehote 10 dní navrhol ďalší procesný postup. Dňa 24. apríla 2009 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa z 21. apríla 2009, ktoré označil ako doplnenie č. 1 návrhu na svoj vstup do konania namiesto pôvodného žalovaného, s tým, že predložil zmluvu z 20. februára 2009 a list vlastníctva (ďalej len „LV“), z ktorého vyplýva, že k predmetným nehnuteľnostiam je zapísaný v časti „C“ ako záložný veriteľ.

Žalobca   doručil   30.   apríla   2009   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie   predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal sťažovateľovi výkon záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV do   právoplatného ukončenia súdneho konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 3 C 59/2004.

Dňa 4. mája 2009 predložil konajúci sudca okresného súdu JUDr. M. K. vyjadrenie, v ktorom uviedol, že sa cíti byť zaujatý z dôvodu, že osobne pozná sťažovateľa z obdobia štúdia a zo spoločného ubytovania na internáte. Predseda okresného súdu 4. mája 2009 akceptoval námietku zaujatosti a vec bola náhodným výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. E. W.

Dňa   11.   mája   2009   bolo   okresnému   súdu   doručené   podanie   žalobcu,   v   ktorom vyslovil svoj nesúhlas so vstupom sťažovateľa do konania z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky   je   neplatná,   keďže   záložná   zmluva   je   neplatná.   Žalobca   tiež   požiadal o predĺženie lehoty na predloženie návrhu na ďalší procesný postup z dôvodov mimoriadnej pracovnej   zaneprázdnenosti   jeho   právneho   zástupcu   s   tým,   že   do   15.   mája   2009   toto vyjadrenie predloží.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 13. mája 2009 doplnenie č. 2 k návrhu na vstup do konania, ktoré obsahovalo vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

Dňa 13. mája 2009 okresný súd uznesením č. k. 3 C/59/2004-186 nariadil predbežné opatrenie,   ktorým   sťažovateľovi   zakázal   realizovať   výkon   záložného   práva k nehnuteľnostiam   zapísaným   na   LV   do   právoplatného skončenia   konania   vedeného   na okresnom súde pod sp. zn. 3 C 59/2004. Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie doručené okresnému súdu 26. mája 2009.

Sťažovateľ 1. júna 2009 doručil okresnému súdu podanie, ktorým namietal porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Dňa 25. júna 2009 bola vec doručená Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), ktorý rozhodol 27. augusta 2009 uznesením č. k. 12 Co/46/2009-212 tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu; toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 16. septembra 2009. Dňa   3.   septembra   2009   bola   vec   vrátená   okresnému   súdu,   ktorý   rozhodol 30. septembra 2009 uznesením č.   k. 3 C/59/2004-217 tak, že pripustil, aby do   konania namiesto doterajšieho žalovaného v 1. rade JUDr. K. R., správkyňa konkurznej podstaty M. S. – S., vstúpil sťažovateľ.

Dňa 16. októbra 2009 bola okresnému súdu doručená žiadosť Okresnej prokuratúry B. o zapožičanie spisu vo veci sp. zn. 3 C/59/2004 na účely vybavenia podnetu na podanie mimoriadneho   dovolania   podaného   sťažovateľom   proti   uzneseniu   krajského   súdu   z   27. augusta 2009. Okresný súd v prípise z 19. októbra 2009 uviedol, že vo veci je podaná sťažnosť, o ktorej je potrebné rozhodnúť.

Žalobca   doručil   okresnému   súdu   19.   októbra   2009   odvolanie   proti   uzneseniu okresného   súdu   sp.   zn.   3   C/59/2004   z   30.   septembra   2009   o   pripustení   sťažovateľa do konania namiesto žalovaného v 1. rade, pričom namietal, že je to jeho právo určiť okruh žalovaných.

Dňa   19.   októbra   2009   sťažovateľ   doručil   návrh   na   vylúčenie   všetkých   sudcov okresného súdu s tým, že namietal ich zaujatosť kvôli účastníkovi konania – Mestu B.; navrhol odňať vec okresnému súdu a prikázať ju inému súdu.

Dňa   6.   novembra   2009   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku   za   námietku   zaujatosti   a   za   návrh   na   prikázanie   veci   inému   súdu   z   dôvodu vhodnosti.

Predmetná vec bola 11. novembra 2009 pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudcovi JUDr. S. I.

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   13.   novembra   2009   doklad   preukazujúci,   že zaplatil súdne poplatky.

Dňa 14. decembra 2009 okresný súd doručil návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu   vhodnosti   ostatným   účastníkom   konania   s   výzvou   na   vyjadrenie   sa   k   tomuto návrhu. V období od 22. decembra 2009 do 22. februára 2010 bola vec predložená sudcom okresného   súdu   na   vyjadrenie   k   námietke   zaujatosti   podanej   sťažovateľom.   Dňa 25. februára 2010 bola vec zaslaná krajskému súdu.

Dňa 3. marca 2010 bola vec doručená krajskému súdu, ktorý rozhodol uznesením z 31. marca 2010 č. k. 15 Co/29/2010-249, tak že zrušil uznesenie o pripustení vstupu sťažovateľa   do   konania   namiesto   žalovaného   v 1.   rade;   toto   uznesenie   nadobudlo právoplatnosť 1. júna 2010. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že je právom žalobcu určiť okruh účastníkov, toto právo má prednosť pred § 92 ods. 2 a 3 OSP. Krajský súd o námietke zaujatosti nerozhodoval, pretože nebola vznesená účastníkom konania. Vec bola vrátená okresnému súdu 4. mája 2010, ktorý 20. mája 2010 doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

Dňa   14.   júna   2010   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   o   zapožičanie   spisu,   pretože   generálny prokurátor   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“)   podal   mimoriadne dovolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k. 12 Co/46/2009-212 z 27. augusta 2009, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 3 C/59/2004-186 z 13. mája 2009, ktorým nariadil predbežné opatrenie. Spis bol odoslaný najvyššiemu súdu 22. júna 2010. Najvyšší súd rozhodol o mimoriadnom dovolaní uznesením č. k. 2 M Cdo/3/2010-274   z 29.   júla 2010,   ktorým   zrušil   uznesenie   krajského   súdu   z 27.   augusta   2009   č.   k. 12 Co/46/2009-212 a uznesenie Okresného súdu Prešov z 13. mája 2009 č. k. 3 C/59/2004-186 a vec vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. septembra 2010.

Dňa   19.   októbra   2010   najvyšší   súd   rozhodol   opravným   uznesením   sp.   zn. 2 M Cdo 3/2010 z 19. októbra 2010, ktorým opravil výrok uznesenia tak, že sa zrušuje uznesenie   okresného   súdu   a   vec   sa   vracia   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie.   Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 5. novembra 2010. Dňa 15. novembra 2010 bola vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

Predmetná vec bola 8. júla 2010 pridelená sudkyni okresného súdu Mgr. I. H. Dňa 9. júla 2010 Mgr. H. navrhla, aby bola vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci z dôvodu, že primátor B. MUDr. H. je jej strýko, následne bola vec pridelená náhodným výberom sudcovi JUDr. M. K. Dňa 2. augusta 2010 JUDr. K. poukázal na to, že už raz bol vylúčený z prerokúvania a rozhodovania predmetnej veci.

Žalobca (Mesto B.) vo svojom podaní doručenom okresnému súdu 29. októbra 2010 poukázal   na   zrušenie   predbežného   opatrenia   s   tým,   že   trvá   na   návrhu   na   nariadenie predbežného   opatrenia.   Uviedol,   že   podľa   uznesenia   najvyššieho   súdu   nariadenie predbežného opatrenia nebolo dostatočne odôvodnené, ale podmienky na jeho nariadenie boli. S podobným obsahom doručil žalobca okresnému súdu podania aj 5. novembra 2010, 8.   novembra   2010,   12.   novembra   2010,   18.   novembra   2010,   29.   novembra   2010 a 9. decembra 2010 s tým, že poukázal na prebiehajúcu dražbu týkajúcu sa predmetných nehnuteľností, ktorú realizuje sťažovateľ, a žiadal nariadiť predbežné opatrenie.

Podľa   úradného záznamu z 20. decembra 2010 bol   na základe pokynu predsedu okresného súdu z 20. decembra 2010 sp. zn. Spr 1680/2010 originál podania sťažovateľa s prílohou a s vyjadreniami sudcov (č. l. 309 - 322) založený do spisu. Sťažovateľ podaním zo   4.   októbra   2010   doručeným   okresnému   súdu   29.   októbra   2010   vzniesol   námietku zaujatosti proti všetkým sudcom okresného súdu. Sťažovateľ poukazuje na to, že predseda okresného   súdu   ho   listom   č.   1594-2009   z   2.   novembra   2009   informoval   o   prijatých opatreniach, napriek tomu už po dobu viac ako 20 mesiacov nebolo rozhodnuté o jeho návrhu. Ďalej poukazuje na to, že zákonným sudcom vo veci sa stala Mgr. I. H., pričom primátorom Mesta B. je MUDr. H.; nie je vylúčené, že sú v príbuzenskom vzťahu, a preto podal podnet aj ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky, ďalej uviedol, že podáva aj sťažnosť ústavnému súdu.

V období od 19. novembra 2010 do 20. decembra 2010 sa sudcovia okresného súdu vyjadrili   k   námietke   zaujatosti   sťažovateľa.   Dňa   22.   decembra   2010   bola   náhodným výberom vec pridelená sudcovi JUDr. K. K., ktorý 11. januára 2011 doručil predsedovi okresného súdu svoje vyjadrenie, podľa ktorého sa domnieva, že zákonným sudcom vo veci je   JUDr.   K.   Predseda   okresného   súdu   mu   odpovedal   toho   istého   dňa   s tým,   že   nie   sú pochybnosti o tom, že je (JUDr. K.) zákonným sudcom vo veci.

Okresný súd uznesením č. k. 3 C/59/2004-358 z 11. januára 2011 nariadil predbežné opatrenie   s   tým,   že   bolo   sťažovateľovi   zakázané   realizovať   výkon   záložného   práva do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 3 C/59/2004. Dňa 7. januára 2011 bola okresnému súdu doručená námietka zaujatosti sťažovateľa proti sudcom krajského súdu a návrh na prikázanie veci inému krajskému súdu.

Sťažovateľ   sa   proti   uzneseniu   z   11.   januára   2011   odvolal,   jeho   odvolanie   bolo doručené   okresnému   súdu   20.   januára   2011,   odvolanie   doplnil   podaním   doručeným 3. februára 2011. Okresný súd doručil odvolanie sťažovateľa 7. marca 2011 účastníkom konania – žalobcovi, JUDr. R. a Ing. M., S., s. r. o., a 8. marca 2011 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Okresný súd uznesením č. k. 3 C/59/2004-395 z 15. marca 2011 rozhodol tak, že pripustil, aby ako žalovaný v 3. rade do konania vstúpil sťažovateľ.

Uznesením č. k. 3 C/59/2004-396 z 15. marca 2011 okresný súd uložil sťažovateľovi, aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania, k rozhodnutiu prerokúvať vec bez nariadenia pojednávania, a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach.

Dňa   16.   marca   2011   bolo   okresnému   súdu   doručené   potvrdenie   sťažovateľa o zaplatení súdneho poplatku za odvolanie. Žalobca sa k podanému odvolaniu sťažovateľa vyjadril podaním doručeným okresnému súdu 17. marca 2011. Okresný súd predložil vec 17. marca 2011 krajskému súdu.

Krajskému súdu bola vec doručená 21. marca 2011. Dňa 28. marca 2011 bol spis predložený   sudcom   krajského   súdu   na   vyjadrenie   k   námietke   zaujatosti   podanej sťažovateľom.

Dňa 24. marca 2011 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa k návrhu na začatie konania. Spis bol 6. apríla 2011 predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Vec bola 11. apríla 2011 doručená najvyššiemu súdu, pričom tento rozhodol uznesením č. k. 7 Nc/26/2011-419 z 20. apríla 2011 tak, že sudcovia krajského súdu nie sú vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 12 Co 21/2011 (vec okresného súdu sp. zn. 3 C 59/2004) s výnimkou sudkyne JUDr. V. Z., ktorá vylúčená je.Dňa 12. mája 2011 bola vec vrátená krajskému súdu, ktorý o odvolaní sťažovateľa proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   3   C   59/2004-358   z 11.   januára   2011   rozhodol uznesením č. k. 12 Co/21/2011-423 zo 17. mája 2011 tak, že potvrdil uznesenie okresného súdu. Dňa 25.   mája 2011 bola vec vrátená okresnému súdu   na ďalší procesný   postup. Okresný súd 26. mája 2011 doručoval uznesenia krajského súdu účastníkom konania. Dňa   7.   septembra   2011   okresný   súd   rozhodol   vo   veci   samej   rozsudkom   tak,   že žalobu zamietol.

IV.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/59/2004.

Podľa   žaloby   predmetom   konania   je   rozhodovanie   o určení   neplatnosti   záložnej zmluvy, určení, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva je neplatné, a určení, že záložné právo zapísané na LV neexistuje [§ 80 písm. c) OSP]. Z hľadiska predmetu konania   ide   o   bežnú   agendu   súdov   v   občianskoprávnych   veciach   (§   7   ods.   1   OSP). Námietky sťažovateľa v sťažnosti sa tiež týkajú jeho návrhu na vstup do konania namiesto žalovaného v 1. rade z dôvodu, že na neho boli zmluvou o postúpení pohľadávky prevedené práva a povinnosti, o ktorých sa koná (§ 92 ods. 2 OSP). Ide o bežný procesný návrh, ktorý sa nevyznačuje výraznejšou náročnosťou z hľadiska právneho posúdenia.

Sťažovateľ predmetný návrh uplatnil 26. februára 2009, okresný súd o tomto návrhu prvýkrát rozhodol uznesením z 30. septembra 2009, teda po uplynutí siedmich mesiacov. V tomto   období   žalobca   doručil   okresnému   súdu   30.   apríla   2009   návrh   na   nariadenie predbežného opatrenia, okresný súd predbežné opatrenie nariadil uznesením z 13. mája 2009, sťažovateľ 26. mája 2009 proti tomuto uzneseniu podal odvolanie, na základe čoho bola vec predložená 19. júna 2009 krajskému súdu na rozhodnutie. Z krajského súdu bola vec vrátená na okresný súd 3. septembra 2009, teda na krajskom súde bola predmetná vec približne dva a pol mesiaca. V tomto období tiež vo veci konajúci sudca uplatnil námietku zaujatosti z dôvodu jeho vzťahu k sťažovateľovi, pre ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti (§ 14 ods. 1 OSP), čo viedlo k prideleniu veci inému zákonnému sudcovi.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že v období siedmich mesiacov, kým okresný súd rozhodol   o   procesnom   návrhu   sťažovateľa   podľa   §   92   ods.   2   OSP,   okresný   súd   nebol nečinný,   reagoval   na   procesnú   aktivitu   žalobcu   a   aj   sťažovateľa   (návrh   na   nariadenie predbežného opatrenia, odvolanie, rozhodovanie odvolacieho súdu o odvolaní). Okrem toho z dôvodu uplatnenej námietky zaujatosti došlo k výmene zákonného sudcu, čo bolo spojené s tým, že sa nový zákonný sudca musel oboznámiť so spisom.

Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že okresný súd rozhodol najprv o časovo neskôr podanom   návrhu žalobcu   na nariadenie predbežného opatrenia,   ústavný súd   uvádza,   že v zásade nie je oprávnený hodnotiť postup okresného súdu z toho hľadiska, či mal skôr rozhodnúť   o   návrhu   sťažovateľa   alebo   o   časovo   neskoršom   návrhu   žalobcu.   Je   vecou konajúceho súdu, aby v rámci postupu v konaní určil, o ktorom návrhu rozhodne skôr, pričom v okolnostiach prípadu sa postup okresného súdu javí byť logickým a legitímnym z toho hľadiska, že pri rozhodovaní o predbežnom opatrení ide o dočasnú úpravu pomerov a je   prítomný   prvok   naliehavosti   (§   74   ods.   1   OSP),   ktorý   odôvodňuje   prednostné rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Proti uzneseniu okresného súdu z 30. septembra 2009, ktorým uskutočnil zámenu sťažovateľa za žalovaného v 1. rade, podal žalobca odvolanie, ktoré bolo okresnému súdu doručené 19. októbra   2009. O odvolaní rozhodol   krajský súd 31.   marca 2010, teda   po uplynutí približne päť a pol mesiaca.

Po doručení odvolania žalobcu 19. októbra 2009 okresnému súdu bol súdny spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie 25. februára 2010, teda po uplynutí štyroch mesiacov. V tomto období okresný súd vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 19. októbra 2009 doručil sťažovateľ okresnému súdu námietku zaujatosti smerujúcu proti všetkým sudcom okresného súdu a návrh na prikázanie veci inému súdu. Na základe tohto úkonu okresný súd 6. novembra 2009 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku, 14. decembra 2009 doručoval návrh sťažovateľa na prikázanie veci inému súdu ostatným účastníkom konania na vyjadrenie, v období od 22. decembra 2009 do 22. februára 2010 bola vec predkladaná sudcom okresného súdu na účely vyjadrenia sa k námietke zaujatosti sťažovateľa. Z uvedených skutočností je tiež zrejmé, že v tomto období okresný súd nebol nečinný, reagoval na procesnú aktivitu žalobcu a sťažovateľa.

Po rozhodnutí krajského súdu o odvolaní bola vec doručená okresnému súdu 4. mája 2010,   ktorý   o   návrhu   sťažovateľa   podľa   §   92   ods.   2   OSP   opäť   rozhodol   uznesením 15. marca 2011, teda po uplynutí 10,5 mesiaca. V tomto období bol súdny spis 22. júna 2010 predložený najvyššiemu súdu na rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora   proti   uzneseniu   krajského súdu   sp.   zn.   12 Co/46/2009   z 27.   augusta   2009, ktorým   bolo   potvrdené   uznesenie   okresného   súdu   o   nariadení   predbežného   opatrenia. Podnet na podanie mimoriadneho dovolania podal generálnemu prokurátorovi sťažovateľ. Súdny spis bol vrátený okresnému súdu 15. novembra 2010, teda po uplynutí takmer piatich mesiacov.

V   období   po   vrátení   veci   okresnému   súdu   zákonná   sudkyňa   uplatnila   námietku zaujatosti pre svoj príbuzenský vzťah k účastníkovi konania, čo viedlo k prideleniu veci inému zákonnému sudcovi, ktorý tiež poukázal na svoje predchádzajúce vylúčenie z dôvodu vzťahu k sťažovateľovi. Dňa 29. októbra 2010 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým   sudcom   okresného   súdu,   ku   ktorej   sa   vyjadrovali   títo   sudcovia   v   období od 19. novembra 2010 do   20.   decembra   2010,   a následne bola vec 22.   decembra   2010 pridelená novému zákonnému sudcovi.

Okresný   súd   rozhodol   uznesením   z   11.   januára   2011   o   nariadení   predbežného opatrenia,   proti   ktorému   podal   odvolanie   sťažovateľ   20.   januára   2011.   Sťažovateľ svoje odvolanie doplnil podaním doručeným okresnému súdu 3. februára 2011. Okresný súd 8. marca 2011 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. Následne okresný   súd   uznesením   z   15.   marca   2011   pripustil   vstup   sťažovateľa   do   konania   ako žalovaný v 3. rade.

Z   uvedených   skutočností   je   zrejmé,   že   okresný   súd   ani   v   tomto   období   nebol nečinný,   reagoval   na   procesnú   aktivitu   účastníkov   konania   a   sťažovateľa   (mimoriadne dovolanie   generálneho   prokurátora,   predloženie   spisu   najvyššiemu   súdu,   nariadenie predbežného opatrenia, odvolanie proti tomuto uzneseniu, uplatnenie námietky zaujatosti sudcami okresného súdu, resp. sťažovateľom proti všetkým sudcom okresného súdu).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v období po 26. februári 2009 nedošlo v označenom konaní okresného súdu k prieťahom v konaní, ktoré by bolo možno kvalifikovať ako zbytočné.

Z   týchto   dôvodov   ústavný   súd   po   vyhodnotení   postupu   okresného   súdu   dospel k záveru, že v období od 26. februára 2009 nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v označenom   konaní,   a   preto   sťažnosť   pri   predbežnom   prerokovaní odmietol,   a to   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   z   dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Nad   rámec   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   uvádza,   že   pokiaľ   ide   o   námietku sťažovateľa týkajúcu sa rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, zo súdneho spisu je zrejmé, že okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom 7. septembra 2011 tak, že žalobu zamietol. V období od 26. februára 2009 do 7. septembra 2011 (teda v období dvoch rokov a sedem mesiacov) bol spis takmer desať a pol mesiacov na súdoch iného stupňa (Okresný súd   Prešov,   krajský   súd   a   najvyšší   súd),   čo   predstavuje   rok   a šesť   a pol   mesiaca rozhodovania na okresnom súde. Od 15. marca 2011 do rozhodnutia v merite uplynulo päť mesiacov a tri týždne. V tomto období bola vec 17. marca 2011 predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, zároveň   sa   sudcovia   krajského   súdu   vyjadrili   k   námietke   zaujatosti   sťažovateľa,   ktorú vzniesol proti všetkým sudcom krajského súdu. Dňa 6. apríla 2011 bol spis predložený najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie   o   námietke   zaujatosti,   následne   bol   spis   vrátený krajskému súdu, ktorý 17. mája 2011 rozhodol o odvolaní sťažovateľa. Spis bol vrátený okresnému súdu 25. mája 2011, teda približne po dvoch mesiacoch. Okresný súd následne 26. mája 2011 doručoval uznesenie krajského súdu ostatným účastníkom konania, o žalobe meritórne rozhodol rozsudkom 7. septembra 2011, teda po vyše troch mesiacoch.

Z   uvedených   skutočností   je   zrejmé,   že   ani   v   tomto   období   okresný   súd   nebol nečinný, reagoval na procesnú aktivitu účastníkov konania a sťažovateľa (predloženie veci krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o   odvolaní,   na   vyjadrenie   sa   k   námietke   zaujatosti sťažovateľa, predloženie veci najvyššiemu súdu na rozhodnutie o tejto námietke, meritórne rozhodnutie).   Z   uvedených   skutočností   tiež   vyplýva,   že   od   26.   februára   2009 do meritórneho   rozhodnutia   okresného   súdu   7.   septembra   2011,   vzhľadom   na   procesnú aktivitu účastníkov konania, ktorá viedla k opakovanému predkladaniu spisu na súdy iného stupňa, neuplynula taká doba, pri ktorej by bolo možné usudzovať, že v konaní vznikli neodôvodnené prieťahy v konaní, ktoré by mohli viesť k možnému vysloveniu porušenia práv označených sťažovateľom.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2011