znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 397/04-43

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. marca 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho prerokoval sťažnosť   doc.   Ing.   Jozefa   Suchomela,   CSc.   -   IMPEXPO,   Z.,   zastúpeného advokátkou JUDr. D. L., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 125/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob 408/01) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo doc. Ing. Jozefa Suchomela, CSc. – IMPEXPO na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 125/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. Rob 408/01) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 125/04 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Doc.   Ing.   Jozefovi   Suchomelovi,   CSc.   –   IMPEXPO p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Dunajská   Streda j e   p o v i n n ý   uhradiť   doc.   Ing.   Jozefovi Suchomelovi,   CSc.   –   IMPEXPO trovy   právneho zastúpenia   v sume 11 993 Sk   (slovom jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiattri   slovenských   korún)   na   účet   jeho   právnej   zástupkyne advokátky JUDr. D. L., K., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. IV. ÚS 397/04-23 z 8. decembra 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   doc.   Ing.   Jozefa   Suchomela,   CSc.   – IMPEXPO   (ďalej   len   „sťažovateľ“) doručenú   ústavnému   súdu   19. apríla 2004,   ktorou namietal   porušenie   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Dunajská   Streda   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 11 Cb 125/04.

Na základe výzvy ústavného súdu z 12. mája 2004 sa k sťažnosti písomne vyjadril okresný súd podaním sp. zn. Spr. 378/04 zo 7. júna 2004, v ktorom okrem iného uviedol: «Vo veci vydania platobného rozkazu sp. zn. Rob 408/01 došlo k chybe v písaní pri vydaní platobného rozkazu a k zrejmej nesprávnosti čo do zaviazania odporcov na plnenie (nebolo uvedené   „spoločne   a nerozdielne“)   a   následne   došlo   k   nesprávnemu   posúdeniu právoplatnosti   a vykonateľnosti   platobného   rozkazu.   (...)   faktické   prieťahy   neboli.   (...) nemožno   hovoriť   o zbytočných   prieťahoch,   pretože   súd   konal   aj   keď   nesprávne,   ale plynule.»

Na základe výzvy ústavného súdu z 18. februára 2005 sťažovateľ prostredníctvom svojej   právnej   zástupkyne   zaujal   k vyjadreniu   okresného   súdu   stanovisko   podaním z 3. marca 2005,   v   ktorom   okrem   iného   uviedol: „Nesúhlasíme   teda   s   vyjadrením predsedníčky súdu v tej časti, pokiaľ dáva niečo za vinu sťažovateľovi. Nesúhlasíme s jej vyjadrením ani v tej časti, pokiaľ uvádza, že faktické prieťahy v konaní neboli, že súd konal plynule,   len   došlo   k pochybeniam   pri   vydaní   platobného   rozkazu.   V tomto   je   rozpor vo vyjadreniach   pani   predsedníčky,   keď   vo   vybavení   sťažnosti   listom   zo   dňa   8. 9. 2003 priznala, že postupom súdnej tajomníčky došlo k predĺženiu exekučného konania a sťažnosť považovala vtedy za opodstatnenú. (...) Sme toho názoru, že prieťahy v konaní vznikajú aj vtedy, keď súd síce koná, ale vadne.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti   len   na   základe   písomne   predložených   vyjadrení   účastníkov   a   obsahu predloženého spisu.

Z   obsahu   sťažnosti,   jej   príloh   a zo   súdneho   spisu   okresného   súdu sp. zn. 11 Cb 125/04 ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- 25. jún 2001 - sťažovateľ doručil okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu;

- 19. júl 2001 - okresný súd vydal platobný rozkaz;

- 6. august 2001 - okresnému   súdu   bola   vrátená   zásielka   (platobný   rozkaz)   adresovaná žalovanému v I. rade s poznámkou „adresát nezastihnutý uloženie vylúčené“;

- 4. september 2001 - okresný   súd   vyznačil   na   platobnom   rozkaze   právoplatnosť   dňom 22. augusta 2001;

- 26. marec 2002 - právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala okresný súd o vydanie opravného uznesenia;

- 8. apríl 2002 - okresný   súd   vydal   opravné   uznesenie,   ktorým   opravil   výrok   platobného rozkazu;

- 25. máj 2004 - okresný súd uznesením zrušil platobný rozkaz z 19. júla 2001;

- 13. júl 2004 - okresný   súd   uznesením   ustanovil   žalovanému   v   I. rade   opatrovníka a nariadil pojednávanie na 23. september 2004;

- 23. september 2004 - pojednávanie   bolo   z dôvodu   ospravedlnenej   neprítomnosti účastníkov konania a ďalšieho dokazovania odročené na neurčito;

- 18. október 2004 - okresný súd nariadil pojednávanie na 25. november 2004, na ktorom o návrhu sťažovateľa rozhodol rozsudkom;

- 21. január 2005   a   3. február 2005 - žalovaní   v   II.   a   III.   rade   podali   proti   rozsudku odvolanie, ktoré okresný súd 4. februára 2005 doručoval na vyjadrenie právnej zástupkyni sťažovateľa;

- 28. február 2005 - právna zástupkyňa sťažovateľa sa vyjadrila k odvolaniu;

- 11. február 2005 - okresný súd predložil spis ústavnému súdu.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok 48   ods.   2 ústavy   ustanovuje právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (IV. ÚS 232/03, IV. ÚS 140/04). Priznanie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3).

1) Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, predmetom konania pred okresným súdom vedeného pod sp. zn. 11 Cb 125/04 je nárok sťažovateľa na zaplatenie 69 101,70 Sk s príslušenstvom,   ktorého   sa   sťažovateľ   domáhal   vydaním   platobného   rozkazu.   Ide o konanie, ktoré skutkovo ani právne nie je zložité. Napokon aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 378/04 zo 7. júna 2004 uviedol, že „nejde o vec skutkovo a právne zložitú“.

2) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o   tom,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v správaní sťažovateľa nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá   prispela   k predĺženiu   konania.   Sťažovateľ   bol   v konaní   pred   okresným   súdom zastúpený   advokátkou,   z čoho   možno   usudzovať,   že   konanie   považoval   za   dôležité a vyžadujúce   si   odbornú   pomoc.   Prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   sťažovateľ upozornil okresný súd na chybu vo vydanom platobnom rozkaze a podaním z 26. marca 2002 žiadal o vydanie opravného uznesenia. Sťažovateľ reagoval na výzvy okresného súdu v primeranej   lehote   a   sťažnosťou   podanou   orgánu   štátnej   správy   súdu   (18. júla 2003) sa domáhal urýchlenia konania v jeho veci.

3) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo ku   zbytočným   prieťahom,   bol   postup   okresného súdu.   Ústavný   súd   konštatuje,   že hoci okresný   súd   po   podaní   návrhu   (25. júna 2001)   vydal   platobný   rozkaz   už   19. júla 2001, pri doručovaní   ktorého   postupoval   v   rozpore   s   ustanovením   § 173   ods. 1   Občianskeho súdneho poriadku (platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk odporcu), i napriek tomu   jeho   konanie   je   poznačené   zbytočnými   prieťahmi,   pretože   účinky   doručenia platobného rozkazu nenastali (náhradné doručenie je vylúčené), v dôsledku čoho k zrušeniu platného rozkazu mal pristúpiť neodkladne, a nie po uplynutí takmer troch rokov (25. mája 2004).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11 Cb 125/04   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   11   Cb   125/04   došlo   k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy, v záujme zavŕšenia   ochrany základných   práv sťažovateľa   ústavný   súd prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 11 Cb 125/04 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa ods. 1 citovaného článku ústavy boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   priznať primerané finančné   zadosťučinenie vo výške 600 000 Sk, ktoré zdôvodnil tým, že súd ho v dôsledku prieťahov v konaní „vážne poškodil, pretože žalovaný v I. rade je firma v likvidácii a tento, ako aj ostatní žalovaní mali od uplatnenia žaloby, t. j. od roku 2001 dostatok času na to, aby sa zbavili svojho majetku. Z tohto pohľadu je teoreticky možné, že pohľadávka bude nakoniec nevymožiteľná, k čomu dopomohol súd - označený ako porušovateľ. (...) Stav právnej neistoty u sťažovateľa, ktorý je podnikateľom, trvá už takmer 3 roky“.

Pri   rozhodovaní   o   priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd zohľadnil všetky skutočnosti prebiehajúceho konania, ako aj všetky okolnosti zakladajúce porušenie   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   spočívajúce   najmä v nekonaní   okresného   súdu,   pričom   ústavný   súd   považoval   za   odôvodnené   priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk.

Sťažovateľ   prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   žiadal   priznať   mu   úhradu trov konania   pred   ústavným   súdom   vo   výške   51 958 Sk   podľa   §   13   ods.   1   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len   „vyhláška   č. 163/2002“) a od 1. januára 2005   podľa   § 10   ods. 1   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   (ďalej   len   „vyhláška   č. 655/2004“)   za   päť   úkonov   právnej   služby   (prípravu a prevzatie zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu, vyjadrenie z 20. októbra 2004, doplnenie sťažnosti z 19. januára 2005 a vyjadrenie z 3. marca 2005), trikrát režijný paušál po 136 Sk a dvakrát režijný paušál po 150 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c) a § 25 vyhlášky č. 163/2002   a   § 1   ods. 3   a   § 11   ods. 2   vyhlášky   č. 655/2004.   Základná   sadzba   tarifnej odmeny   za   jeden   úkon   právnej   služby   uskutočnený   v   roku   2004   je   4 534 Sk (1/3 výpočtového základu, ktorým je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2003 vo výške 13 602 Sk) a režijný paušál 136 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 je 2 501 Sk   (1/6   výpočtového   základu,   ktorým   je   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2004 vo výške 15 008 Sk) a režijný paušál 150 Sk.

Ústavný súd s poukazom na výsledok konania priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2004   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia,   podanie   sťažnosti   ústavnému   súdu)   vrátane dvojnásobku režijného paušálu v sume 9 342 Sk a úhradu trov za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 (vyjadrenie z 3. marca 2005) vrátane režijného paušálu v sume 2 651 Sk.   Ústavný súd   teda   priznal sťažovateľovi   úhradu   trov   konania v celkovej   sume 11 993 Sk.

Ústavný súd nepriznal sťažovateľovi úhradu   trov   konania za jeden   úkon   právnej služby uskutočnený v roku 2004 (vyjadrenie z 20. októbra 2004) a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 (vyjadrenia z 19. januára 2005), pretože pre rozhodnutie ústavného súdu tieto úkony neobsahovali žiadne nové skutočnosti, ktoré by ústavnému súdu slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci samej (absencia ústavnoprávneho charakteru).

Ústavný   súd   pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   v konaní   pred ústavným súdom nevychádzal z § 13 ods. 1 vyhlášky č. 163/2002, pretože predmet konania pred   ústavným   súdom   -   ochrana základných   ľudských   práv   a   slobôd   -   je   zásadne nevyjadriteľný v peniazoch.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2005