znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 396/2025-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Dentons Europe CS LLP, One Fleet Place, EC4P 4GD Londýn, Veľká Británia, konajúceho prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, Bottova 2A, Bratislava, zastúpeného JUDr. Petrom Kubinom, advokátom, Bottova 2A, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 1Csp/20/2023 takto

r o z h o d o l :

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľ a, s kutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. júna 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1Csp/20/2023. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 2 000 eur a náhrady trov konania.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobca ⬛⬛⬛⬛ sa návrhom na vydanie upomínacieho platobného rozkazu zo 6. februára 2023 domáhal proti sťažovateľovi zaplatenia sumy 5 376 eur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd Banská Bystrica vydal 21. februára 2023 platobný rozkaz, proti ktorému podal sťažovateľ 10. marca 2023 odpor, na základe ktorého bol platobný rozkaz zrušený. Následne bola vec postúpená 10. mája 2023 okresnému súdu, ktorý do dňa podania ústavnej sťažnosti vec právoplatne nerozhodol.  

3. Podstata sťažnostnej argumentácie spočíva v tvrdenom porušení označených práv zbytočnými prieťahmi okresného súdu v napadnutom konaní. Sťažovateľ zrekapituloval jeho doterajší priebeh, pričom podľa jeho názoru sa v konaní vyskytujú zbytočné prieťahy od momentu postúpenia veci. Okresný súd opakovane (dosiaľ trikrát, pozn.) nariaďuje a ruší pojednávania, v dôsledku čoho vo veci dosiaľ neprebehlo ani prvé pojednávanie a od podania žaloby v súčasnosti uplynuli už 2 roky a 4 mesiace.

4. Podľa názoru sťažovateľa predmet sporu nie je skutkovo ani právne zložitý. Už písomné podania strán sporu poskytujú súdu zrozumiteľný a komplexný opis skutkového a právneho stavu na úrovni, ktorá umožňuje súdu rozhodnúť spor už pri prvom pojednávaní. Neprimerane dlhé obdobia nečinnosti a najmä neuskutočnenie pojednávaní ani po takmer troch rokoch od podania žaloby nepochybne nijako nesúvisia so zložitosťou veci. Sťažovateľ je toho názoru, že on sa svojím správaním nedopustil žiadneho konania alebo nekonania, ktoré by akýmkoľvek spôsobom prispeli k prieťahom v súdnom konaní. Možno konštatovať, že je to práve postup okresného súdu, ktorý v dôsledku zbytočných prieťahov porušuje označené práva sťažovateľa.

II.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

5. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zbytočnými prieťahmi okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. IV. ÚS 302/2020).

6. V tomto kontexte ústavný súd dáva do pozornosti aj rozhodovaciu prax a judikatúru ESĽP v obdobných veciach, podľa ktorej v civilných veciach dĺžka súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. Humen proti Poľsku, rozsudok ESĽP z 15. 10. 1999, č. 26614/95, body 58 a 69, Calvelli a Ciglio proti Taliansku, rozsudok zo 17. 1. 2002, č. 32967/96, body 64, 65 a 66).

7. Z relevantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie tohto základného práva (I. ÚS 46/01, III. ÚS 372/09). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že namietaný postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavnú sťažnosť spravidla odmieta ako zjavne neopodstatnenú (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

8. Posudzujúc dĺžku napadnutého konania od podania žaloby okresnému súdu (10. 3. 2023) do podania ústavnej sťažnosti (2 roky a 4 mesiace), ústavný súd aj pri sťažovateľom naznačovanej nečinnosti okresného súdu konštatuje, že aktuálna dĺžka konania v súčasnosti nedosahuje limity s potenciálom dosiahnuť ústavnoprávne relevantnú intenzitu, ktorá by si vyžadovala prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie. Celková dĺžka napadnutého konania je v súčasnosti zlučiteľná s obsahom základných práv sťažovateľa, ktoré označil v petite svojej ústavnej sťažnosti, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú.

9. Ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto v budúcnosti nebráni sťažovateľovi, aby po splnení všetkých zákonných podmienok predložil ústavnému súdu novú ústavnú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2025

Ladislav Duditš

predseda senátu