znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 396/08-8

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   16. decembra 2008   predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   K.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv upravených v čl. 39 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 140/98 a postupom a rozhodnutím   Krajského súdu   v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 456/06 a sp. zn. 14 Co 171/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra 2008   doručená   sťažnosť   M.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   porušenia   jeho základných práv upravených v čl. 39 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   16 C 140/98   a   postupom   a rozhodnutím Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Co 456/06   a   sp.   zn.   14 Co 171/2008,   t. j.   súdmi,   ktoré   rozhodovali   o rozvode   jeho manželstva a o výchove a výživnom na jeho maloleté deti.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv upravených v čl. 39 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy označenými súdmi, pričom podstata jeho sťažnosti spočíva v tom, že„Podstatnou   vecou   v tomto   závere   uvádzaných   a priložených   príloh   je, preukázateľná kalkulácia vo veci stanoveného, súhrnného výživného na naše deti súdmi, mojej osobe, ako to je zdokumentované v mojích predmetných súdu doložených listoch, zo dňa 09. 04. 2008, a v opravenej sume, v liste zo dňa 08. 09. 2008.

Z uvedených mojích listov vyplýva skutočnosť, že konaním súdov bolo mojej osobe stanovené súhrnné mesačné výživné na naše deti, prekračujúce môj mesačný čistý príjem o sumu 1.700,- Sk. A to, do uvedenej sumy nie sú ešte zarátané základné moje potreby pre život,   napr.   moje   stravovanie.   Takýto   je   následok   takmer   desaťročného   konania   súdov vo veci.   Mám   zato,   že   to   je   ohrozenie   existencie   môjho   života,   a porušenie   môjho základného práva na primerané zabezpečenie v starobe, v zmysle ČL. 39, Ústavy SR.“

Sťažovateľ k sťažnosti priložil spisovú dokumentáciu týkajúcu sa označených konaní a rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu.

Zo sťažnosti a z dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplynulo, že konanie o rozvod manželstva začalo 27. júla 1998 na okresnom súde a bolo právoplatne skončené 20. júna 2001.

Konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, a to Z., nar..., a M., nar...,   na čas po rozvode manželstva pokračovalo. V tejto súvislosti   sťažovateľ namieta nesprávny   postup   súdov   a takmer   desaťročné   konanie   súdov.   Je   toho   názoru,   že   došlo k porušeniu   ich   základných   práv,   t. j. sťažovateľa   a   jeho   maloletých   detí,   ktoré   bližšie neoznačil.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza (a je to aj súčasťou priloženej dokumentácie), že proti rozsudku okresného súdu č. k. 16 C 140/98-284 z 19. júna 2006, ktorým bol v tom čase ešte maloletý syn M. zverený do osobnej starostlivosti matky, rovnako ako aj dcéra Z. na   čas   po   rozvode   manželstva   rodičov   od   20. júna 2001   do   dosiahnutia   jej plnoletosti, ako aj ktorým okresný súd určil výživné na deti v sume 1 500 Sk pre každého, a nedoplatky zročného výživného na deti   platiť v splátkach   po   1 000 Sk   na každého spolu   s bežným výživným, sa odvolal.

Krajský súd konanie v časti výchovy zastavil (sťažovateľ vzal odvolanie proti tejto časti rozsudku okresného súdu späť) a v napadnutej časti výživného rozhodnutie okresného súdu   potvrdil   rozhodnutím   č.   k.   6 Co 456/06-311 z 18.   januára 2007,   ktoré   sťažovateľ prevzal   6. marca 2007   (na   rozhodnutí   krajského   súdu   je   ako   dátum   právoplatnosti vyznačený 22. február 2007).

Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ 2. apríla 2007 dovolanie podľa § 237 písm.   f)   Občianskeho   súdneho   poriadku   prostredníctvom   okresného   súdu.   Ako   hlavný argument uviedol, že jeho mesačný dôchodok je 7 260 Sk (t. č. 9 137 Sk) a po zaplatení výživného na deti mu na živobytie zostane 1 560 Sk, čo nestačí na jeho osobné prežitie, a ďalej uviedol, že meno advokáta, ktorý ho bude v dovolacom konaní zastupovať, oznámi neskoršie.

Sťažovateľ meno advokáta neoznámil, ale 26. novembra 2007 požiadal o pridelenie advokáta   na   jeho   zastupovanie   v   dovolacom   konaní.   Okresný   súd   žiadosti   sťažovateľa nevyhovel   z dôvodu,   že   ide   zrejme   o bezúspešné   uplatňovanie   práva   na   ochranu   jeho záujmov.

Proti   tomuto   rozhodnutiu   sa   sťažovateľ   odvolal   a krajský   súd   uznesením č. k. 14 Co 171/2008-361 z 3. júna 2008 uznesenie okresného súdu č. k. 16 C 140/08-356 zo 14. marca 2008 potvrdil.

Sťažovateľ   8. septembra 2008   doručil   okresnému   súdu   dovolanie   vo   veci č. k. 16 C 140/1998-356   zo   14. marca 2008   v   spojení   s   uznesením   krajského   súdu č. k. 14 Co 171/2008-361   a opakovane   žiadal   o ustanovenie   zástupcu   z radov   advokátov pre jeho zastupovanie v dovolacom konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

Vo svojom dovolaní z 8. septembra 2008 sťažovateľ uvádza:„Dňa   3. 9. 2008   som   bola   na   Okr.   súde   Bratislava   II   nahliadnuť   do   spisu č. k. 16 C 140/98,   a   dňa   4. 9.   2008   potvrdiť   platnosť   predmetných   rozsudkov č. k. 16 C 140/98-284, č. k. 6 Co 456/06-311-, pritom som zistil nasledovné:

1. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 456/06-311- nemohol nadobudnúť právoplatnosť dňa 22. 02. 2007, nakoľko tento rozsudok som prevzal až dňa 6. 3. 2007, a potom teda v lehote pre dovolanie dňa 2. 04. 2007 som voči tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal svoje dovolanie. Dôkaz: o prijatí predmetného Kraj. súdu 6 Co 456/06-311, Doručenka, do vlastných rúk zo dňa 6. 3. 07, v spojení 16 C 140/98, rozs. KS L: 24 D.

2. Svojím odvolaním zo dňa 09. 04. 2008, na Okr. súd Bratislava II doručenom dňa 14. 04. 2008 som napadol Uznesenie Okr. súdu Blava. II, č. k. 16 C/140/1998-356-, zo dňa 14. 3. 2008. Voči tomuto Uzneseniu som sa v lehote teda odvolal.

Ako   vyplýva   z tohoto   môjho   odvolania,   v   uspokojenia   požiadavok   súhrnného mesačného   výživného   na   naše   deti   stanoveného   súdmi   pre   moju   osobu,   by   som sa na základe   môjho   jediného   mesačného   príjmu   9.137,- Sk   (starobný   dôchodok)   dostal do mesačného   mínusu   v hodnote   728,- Sk.   Čo   je   abnormalita   príslušných   súhrnných súdnych rozhodnutí, dovolím si tvrdiť, že v konečnom následku je to rozhodnutie v rozpore so zdravým rozumom, a iných zákonov Slovenskej republiky. Pritom, exs-manželka Ing. M. K.   má   čistý   mesačný   príjem   87.916,- Sk.   Dôkaz:   Viď   priložený   Rozsudok   Okr.   súdu Bratislava   II   č.   k.   20 C 217/2006-132-, 1206226292,   zo   dňa   3. 5. 2007,   č. 2.   (Hodnotu čisteného mesačného príjmu exsmanželky uvádzam preto, lebo príslušné k veci predmetné rozsudky, Okr. súdu Blava. č. k. 16 C 140/98-284-, a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 456/06-311- hodnotu mesačného príjmu exsmanželky neuvádzajú.) Poznámka - oprava:   Do   súhrnu   hodnôt   pre   moju   osobu   súdmi   stanoveného   výživného na naše deti, som omylom zabudol do kalkulácie výživného (vo svojom liste dovolaní, zo dňa 09. 04. 2008 voči predmetnému rozsudku Okr. súdu Blava. II, č. k. 16 C/140/1998-356) vložiť stanovené výživné v hodnote 1.000,- Sk mesačne, stanovené predmetným rozsudkom Okr. súdu Blava. II, č. k. Nc 134/00-41-, zo dňa 3. 4. 2001.

Potom   teda,   k   vzhľadom   k   môjmu   jedinému   mesačnému   príjmu - starobnému dôchodku   v   hodnote   9.137,- Sk,   a   k   §-fu 154   O. s. p.   (kedy   pre   rozhodnutie   súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku.) môj mesačný deficit sa zvýšil o hodnotu 1.000,- Sk,   teda   na   mínusovú   hodnotu   (700   +   1.000) = mínus   1.700.- Sk   mesačne. Viď kalkulácia pre moju osobu stanoveného výživného v mojom liste zo dňa 09. 04. 2008, na Okr. súd Blava. II doručeného dňa 14. 04. 2008.

Aj z dôvodov hore uvádzaných podávam týmto v lehote dovolanie voči Uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 14 Co/171/2008-361-, zo dňa 3. júna 2007, ktorým bolo potvrdené   Uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   II,   č.   k.   16 C/140/1998-356-,   zo   dňa 14. 3. 2008.   A teda,   opakovane   žiadam   súd   o ustanovenie   zástupcu   z radov   advokátov, na moje zastupovanie pred NS Slovenskej republiky.“

Medzitým dcéra sťažovateľa podala 23. októbra 2006 návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči nej 3 000 Sk mesačne. Okresný súd o tomto návrhu rozhodol tak, že určil vyživovaciu   povinnosť   sťažovateľa   na   jeho   dcéru   Z.,   t.   č.   už   plnoletú,   rozsudkom č. k. 20 C 217/2006-132   z   3. mája 2007   v sume   1 500   Sk   a   zročné   výživné   mal   podľa rozsudku   sťažovateľ   zaplatiť   splátkami po   500 Sk   mesačne.   Sťažovateľ   prevzal   osobne na okresnom súde 21. decembra 2007 rozsudok, proti ktorému sa chcel odvolať.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie   (I. ÚS 66/98,   I. ÚS 27/04,   I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05).

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 39 ods. 1 ústavy. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že porušovateľmi jeho práv je okresný súd, ktorý sa mal dopustiť porušenia jeho základných práv v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 140/98, a krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 456/06 a sp. zn. 14 Co 171/2008.

1. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez   zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   namietajúcej   porušenie   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádzal ústavný súd zo svojej doterajšej stabilizovanej judikatúry, podľa ktorej podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie právnej neistoty   (III. ÚS 61/98). Zároveň zo stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   ochranu   základnému   právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď k namietanému porušovaniu práva ešte môže dochádzať a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte môže trvať (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06, IV. ÚS 46/07).

Zo   sťažnosti   a z príloh   k sťažnosti   vyplynulo,   že   v čase   doručenia   sťažnosti ústavnému súdu bolo konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 16 C 140/98 v spojení s konaním sp. zn. 6 Co 456/06 právoplatne skončené (dátum vyznačenia právoplatnosti je 22. február   2007,   hoci   sťažovateľ   uvádza   marec 2007),   a preto   je   sťažnosť   sťažovateľa v tejto časti zjavne neopodstatnená.

2. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavy občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

Sťažovateľ namieta, že v dôsledku určenia mu vyživovacej povinnosti všeobecnými súdmi   voči   jeho   nezaopatreným   deťom   mu   nezostane   dostatok   prostriedkov   na   jeho živobytie,   a preto   konajúce súdy   porušili   jeho základné právo   upravené v čl. 39   ods.   1 ústavy. V tejto súvislosti namieta rozsah vyživovacej povinnosti vo vzťahu k svojmu príjmu vrátane vykonávaných zrážok označenými postupmi a rozhodnutiami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu, dožaduje sa ochrany svojich práv pred ústavným súdom, aj keď proti už označeným rozhodnutiam krajského súdu podal dovolanie.

V súvislosti s namietaným porušením čl. 39 ods. 1 ústavy ústavný súd pripomína svoju   stabilizovanú   judikatúru   (napr.   II.   ÚS   78/05,   IV.   ÚS   301/07),   ktorej   súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných   práv   a práv   hmotného   charakteru,   ku   ktorým   patrí   aj   základné   právo vyplývajúce   z   čl.   39   ods. 1   ústavy,   ak   toto   porušenie   nevyplýva   z toho,   že   všeobecný súd súčasne   porušil   ústavnoprocesné   princípy   vyplývajúce   z   čl. 46   až   čl. 48   ústavy. O prípadnom porušení základných práv podľa čl. 39 ods. 1 ústavy by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo   základných   práv,   resp.   ústavnoprocesných   princípov   vyjadrených   v čl.   46   až   čl.   48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.

Pretože   ústavný   súd   nezistil   príčinnú   súvislosť   medzi   namietaným   uznesením a porušením základného práva sťažovateľa upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, neprichádzalo do úvahy ani vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 39 ods. 1 ústavy. Preto aj túto časť sťažnosti ústavný súd odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   pre   zjavnú   neopodstatnenosť   ústavný   súd sťažovateľa nevyzýval na odstránenie ďalších nedostatkov podania.

3. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie, o ktorom sa zatiaľ nerozhodlo, v súvislosti s podaním dovolania sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta, pričom   všeobecné   súdy   jeho   žiadosti   nevyhoveli,   a   aj   proti   tomuto   rozhodnutiu   podal dovolanie. Ani o jednom dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky zatiaľ nerozhodol.

O   odvolaniach   sťažovateľa   proti   rozhodnutiam   krajského   súdu,   a   to   rozhodnutiu č. k. 6 Co 456/06-311 z 18. januára 2007 a rozhodnutiu č. k. 14 Co 171/2008-361 z 3. júna 2008,   sa   zatiaľ   nerozhodlo.   Sťažovateľ   však ani   nenamieta   porušenie   ním   označených základných   práv   v súvislosti   s dovolacím   konaním,   naopak,   prostredníctvom   nich sa domáha súdnej ochrany.

Navyše   o dovolaní   proti   označeným   rozhodnutiam   krajského   súdu   sa   rozhoduje v dovolacích   konaniach, ktoré dosiaľ neboli skončené. Subsidiárna právomoc ústavného súdu ustanovená v čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje paralelné rozhodovanie s rozhodovaním všeobecného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008