znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 395/08-17

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť L., T., zastúpeného štatutárnym zástupcom Ing. J. L., právne   zastúpeného   advokátkou   JUDr. I.   R.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry   v   P.   sp.   zn.   OPn 175/08 a jej uznesením zo 4. júla 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. o d m i e t a   z dôvodu neprípustnosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. septembra 2008 faxom a 12. septembra 2008 osobne doručená sťažnosť L., T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného štatutárnym zástupcom Ing. J. L., právne zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry v P. (ďalej len „vojenská obvodná prokuratúra“) sp. zn. OPn 175/08 a jej uznesením zo 4. júla 2008.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície P. sp. zn. ČVS: ORP-659/1-OVK-PP-2006 zo dňa 19. 6. 2006 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 2 písm. c) TZ preto, že „dňa 3. 4.   2006   Ing.   J.   L.,   nar...   uverejnil   na   internetovej   stránke   www...   tvrdenie   opísané vo výroku tohto uznesenia, pričom toto tvrdenie malo byť spôsobilé poškodiť poškodeného Ing. J. S. v zamestnaní a privodiť mu ujmu v jeho postavení odborníka - lesoochranára.“. Dňa 20. 10. 2006 bolo vyšetrovateľom PZ, OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície   P.   sp.   zn.   ČVS:   ORP-659/1-OVK-PP-2006   začaté   trestné   stíhanie   Ing.   J.   L. pre vyššie uvedený trestný čin a to na základe pokynu vydaného Okresnou prokuratúrou v P. pod sp. zn. 1 Pv 572/06-11 zo dňa 12. 10. 2006.

V priebehu trestného stíhania bola vyšetrovateľom PZ v predmetnej veci vyžiadaná identifikácia   IP   adresy   počítača,   z   ktorej   bola   správa   dňa   3.   4.   2006   o   15.21   hod. zverejnená na stránke www... Vyšetrovateľ PZ žiadal o identifikáciu IP adresy počítača spoločnosť K.

Listom zo dňa 8. 8. 2006 uvedená spoločnosť poskytla vyšetrovateľovi údaje o tom, že IP adresa... je pridelená konkrétnej spoločnosti. Oznámila zároveň, že ďalšie informácie vedúce k identifikácii subjektu jej nie sú známe.

Listom zo dňa 15. 8. 2006 vyšetrovateľ v predmetnej veci oznámil spoločnosti V., s. r. o. skutočnosť, že 3. 4. 2006 bol na dome... zverejnený príspevok, kde je ako autor uvedený   J.   L.   a   oznámil   spoločnosti   V.,   s. r. o.   že   uvedený   príspevok   bol   zaslaný   z   IP adresy...,   ktorá   je   v   správe   spoločnosti   K.,   uviedol   ďalšie   údaje,   ktoré   nemajú   oporu v žiadnom dôkaze nachádzajúcom sa v spise a uviedol aj skutočnosť, aké DSL konto sa viaže   k   uvedenej   adrese.   Uvedený   list   končí:   „Žiadam   Vás   o   identifikáciu   počítača, resp. koncového   užívateľa   (jeho   identifikačné   údaje),   z   ktorého   bol   predmetný   článok na internetovú stránku www... dňa 3. 4. 2006 o 15.21 zadaný. Taktiež Vás žiadam o kópiu zmluvného vzťahu, ktorý ste s týmto koncovým užívateľom uzavreli.“.

Listom   zo   dňa   17.   8.   2006   spoločnosť   V.,   s. r. o.   oznámila   identifikačné   údaje koncového účastníka využívajúceho DSL pripojenie cez tam uvedené konto, ktorým je L. Sťažovateľ podal dňa 10. 3. 2008 na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, Úrad špeciálnej prokuratúry trestné oznámenie, v ktorom opísal vyššie uvedené skutočnosti. Poukázal   na   to,   že   vyšetrovateľ   PZ   žiadal   vo   vyššie   uvedenom   trestnom   konaní od podnikov   prevádzkujúcich   telekomunikačné   služby   skutočnosti,   ktoré   sú   predmetom telekomunikačného tajomstva a ktoré možno žiadať len na písomný príkaz predsedu senátu alebo sudcu pre prípravné konanie.

Uviedol,   že   obsah   spisu   neobsahuje   žiaden   príkaz,   ktorý   by   vyšetrovateľovi   PZ umožňoval   žiadať   údaje   o   uskutočnenej   telekomunikačnej   prevádzke,   o   údaje,   ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva.

Poukázal, že tieto skutočnosti vyvolávajú podozrenie, že žiadaním údajov vedúcich k užívaniu koncového užívateľa telekomunikačných služieb, ktorým bol sťažovateľ, došlo k spáchaniu   trestného   činu   vyzvedania   telekomunikačného   tajomstva   a   k   zneužívaní právomocí verejného činiteľa zo strany konajúceho vyšetrovateľa.

Dňa 23. 4. 2008 bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie, podľa ktorého, trestné oznámenie   v   časti   týkajúcej   sa   podozrenia   zo   spáchania   trestného   činu   ohrozenia obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva podľa § 264 TZ   a   trestného   činu   zneužívania   právomocí   verejného   činiteľa   poľa   §   326   TZ,   bolo odstúpené na Úrad inšpekčnej služby PZ, Inšpekčný odbor K., z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti a na ďalšie konanie.

Uznesením   Ministerstva   vnútra   SR,   Sekcie   kontroly   a   inšpekčnej   služby,   odbor inšpekčnej služby, 4. inšpekčné oddelenie sp. zn. ČVS: SKIS-87/IS-4-SV-28 zo dňa 20. 5. 2008 bolo trestné oznámenie sťažovateľa odmietnuté.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť v zákonnej lehote.

Vojenská obvodná prokuratúra v P. uznesením sp. zn. OPn 175/08 zo dňa 4. 7. 2008 zamietla sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú.

Uznesenie bolo doručené sťažovateľovi dňa 11. 7. 2008.»

Podľa názoru sťažovateľa nepochybne postupom a uznesením vojenskej obvodnej prokuratúry sp. zn. OPn 175/08 zo 4. júla 2008, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú, bolo porušené jeho právo

„- na   ochranu   pred   neoprávneným   zhromažďovaním   údajov   o osobe   sťažovateľa podľa článku 19 ods. 3 Ústavy SR,

- na ochranu pred porušovaním tajomstva správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným zariadením podľa článku 22 ods. 2 Ústavy SR,

- domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   inom   orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.“.

Sťažovateľ argumentuje pritom tým, že «oznámil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že vyšetrovateľ PZ OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície v sťažovateľom označenej trestnej   veci   žiadal   od   podniku   poskytujúceho   telekomunikačné   služby   „identifikáciu počítača, resp. koncového užívateľa, z ktorého bol dňa 3. 4. 2006 o 15.21 hod. zadaný článok   na   internetovú   stránku www...“». Pritom   postupoval   spôsobom,   ktorý nekorešponduje so zákonom ustanoveným spôsobom získavania informácií (údajov), ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva na účely trestného konania. Dospieva k záveru, že prokurátor Okresnej prokuratúry P. v situácii, v ktorej nebol vydaný príkaz príslušného predsedu senátu alebo sudcu pre prípravné konanie, je osoba, ktorá je nepovolaná podľa § 264 ods. 1 Trestného zákona na získanie takejto informácie.

Odôvodnenie   napadnutého   uznesenia   vojenskej   obvodnej   prokuratúry,   ktoré obsahuje konštatovanie,   že   vyšetrovateľ   rovnako   ako   prokurátor   je   oprávnený oboznamovať sa so skutočnosťami   tvoriacimi   predmet   telekomunikačného   tajomstva, považuje za arbitrárne.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že „si je vedomý toho, že nie každé trestné oznámenie   zakladá   právo   oznamovateľa   na   začatie   trestného   stíhania   voči   konkrétnej osobe. Na druhej strane je však potrebne brať do úvahy skutočnosť, že ochrana základných práv a slobôd sa realizuje okrem iného tým, že určité konanie je označené za trestný čin a v prípade, že dôjde k naplneniu skutkovej podstaty tohto trestného činu, štát (prokurátor) tieto trestné činy - ich páchateľov stíha, trestné činy vyšetruje a vyvodzuje za ich spáchanie zodpovednosť.“. Trestné konanie je podľa jeho názoru konaním pred iným orgánom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, v ktorom má sťažovateľ ako poškodený trestným činom práva, ktoré ovplyvňujú   priebeh   trestného   konania,   má   právo   navrhovať   dôkazy,   podávať   opravné prostriedky a uplatňovať si právo na náhradu škody. Všetky tieto práva mu boli odňaté.

Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:„Právo sťažovateľa

- na   ochranu   pred   neoprávneným   zhromažďovaním   údajov   o osobe   sťažovateľa podľa článku 19 ods. 3 Ústavy SR,

- na ochranu pred porušovaním tajomstva správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným zariadením podľa článku 22 ods. 2 Ústavy SR.

- domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   inom   orgáne Slovenskej republiky podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR.

bolo postupom a uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry v P. sp. zn. OPn 175/08 zo dňa 4. 7. 2008, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Vojenskej obvodnej prokuratúry v P. sp. zn. OPn 175/08 zo dňa 4. 7. 2008 a vracia jej vec na ďalšie konanie.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Vojenskej   obvodnej   prokuratúre   v P. pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) v zásade každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ argumentuje v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy jednak tým, že uznesenie vojenskej obvodnej prokuratúry je arbitrárne, a jednak tým, že aj keď si je vedomý toho, že nie každé trestné oznámenie zakladá právo oznamovateľa na začatie trestného stíhania voči konkrétnej osobe, v danom   prípade   bola   podľa   jeho   názoru   naplnená   skutková   podstata   trestného   činu, a že nemá inú možnosť právnej ochrany ako trestné stíhanie trestného činu, ktorým bol poškodený.

Ústavný súd so   zreteľom   na tieto argumenty   sťažovateľa   posúdil   opodstatnenosť namietaného porušenia jeho základného práva súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Vychádzal pritom z toho, že z čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva, že každý sa môže domáhať zákonom   ustanoveným   postupom   aj   trestnoprávnej   ochrany   svojho   konkrétneho   práva pred orgánmi činnými v trestnom konaní (obdobne napr. III. ÚS 58/00, III. ÚS 284/07).

Sťažovateľ   argumentuje   tiež   tým,   že   okrem   podania   trestného   oznámenia   nemal žiadny právny prostriedok na ochranu svojich základných práv upravených v čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 2 ústavy.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sa   sťažovateľ   mohol   a mal   domáhať   ochrany namietaného   porušenia   svojich   základných   práv   zásahom   vyšetrovateľa   v čase, keď k takémuto zásahu malo dôjsť (v súlade s § 53 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde), a to účinnými   právnymi   prostriedkami,   ktoré   mal   v   tom   čase   k   dispozícii   (§ 31 a nasl. zákona   č. 153/2001   Z. z.   o prokuratúre   v znení   neskorších   predpisov   a   § 174 Trestného   poriadku).   Keďže   tak   neurobil,   nesplnil   zákonom   ustanovenú   podmienku o využití všetkých účinných právnych prostriedkov, a preto je jeho sťažnosť neprípustná, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd o ďalších požiadavkách sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008