SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 394/2025-23
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a sudcov Libora Duľu a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, Červeňova 15, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. B1-8C/108/06 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľ ky, s kutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. júna 2025 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny, ako aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. B1-8C/108/2006 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 8C/108/2006). Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 35 000 eur a náhrady trov konania.
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je žalovanou (konkrétne jednou zo 77 žalovaných, pozn.) v spore o uloženie povinnosti strpieť prechod a prejazd cez nehnuteľnosti. Napadnuté konanie je od podania žaloby vedené dlhšie ako 18 rokov, pričom do dňa podania ústavnej sťažnosti v ňom nebolo právoplatne rozhodnuté.
3. Ústavný súd nálezom č. k. I ÚS 384/2024-29 z 3. septembra 2024 (právoplatným 18. 9. 2024, pozn.) rozhodol o ústavnej sťažnosti sťažovateľky týkajúcej sa toho istého napadnutého konania tak, že vyslovil porušenie základného práva na sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd prikázal mestskému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur a náhradu trov konania. Ústavný súd zvyšným častiam ústavnej sťažnosti (okrem iného aj tým častiam, v ktorých sťažovateľka namietala porušenie identických práv, ako namieta v aktuálne posudzovanej ústavnej sťažnosti, pozn.) nevyhovel.
4. Podstata sťažnostnej argumentácie spočíva v tvrdenom porušení označených práv v dôsledku existencie zbytočných prieťahov v postupe súdu. Sťažovateľka poukázala na celkovú dĺžku napadnutého konania, ktoré do dňa podania ústavnej sťažnosti predstavuje dobu vyše 18 rokov a 4 mesiacov. Sťažovateľka zároveň uviedla, že súd koná absolútne neefektívne, ľahostajne a v opakovaných časových úsekoch je absolútne nečinný. Právna neistota sťažovateľky má značný negatívny dopad na jej psychickú stránku a finančnú situáciu. Sťažovateľka sa zároveň vyjadrila k meritu napadnutého konania a uviedla dôvody, prečo považuje žalobu ako takú za nedôvodnú. Podľa názoru sťažovateľky aktuálna dĺžka napadnutého konania odôvodňuje vyslovenie porušenia práv, ktoré uviedla v petite ústavnej sťažnosti.
II.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Podstatou posudzovanej ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru), porušenie základného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny) a čl. 1 dodatkového protokolu v dôsledku existencie zbytočných prieťahov v postupe mestského súdu, ako aj jeho právneho predchodcu (okresného súdu).
6. Ústavný súd primárne poukazuje na to, že v systematike ústavy sú celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť súdneho konania obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a nie základného práva (na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny), resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v danej súvislosti poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy, ibaže by namietané porušenie tohto základného práva dosahovalo takú intenzitu, že by s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu (najmä ak by bol výsledok napadnutého konania pre extrémne prieťahy v konaní pre sťažovateľa už bezpredmetný) bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).
7. Ústavný súd už vyslovil porušenie základného práva na sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to nálezom č. k. I. ÚS 384/2024-29 z 3. septembra 2024, ktorý nadobudol právoplatnosť 18. septembra 2024. Ústavný súd zároveň nevyhovel tej časti ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie identických práv ako v tejto ústavnej sťažnosti. Ústavný súd preto sústredil svoj ústavný prieskum primárne na obdobie po nadobudnutí právoplatnosti už uvedeného nálezu, aby zhodnotil, či došlo k takej významnej zmene skutkových okolností, a teda či sa v postupe mestského súdu objavili zbytočné prieťahy takej intenzity, ktoré by v kontexte celkovej dĺžky konania boli spôsobilé vysloviť porušenie označených práv.
8. Mestský súd po nadobudnutí právoplatnosti už uvedeného nálezu (18. 9. 2024, pozn.) vykonal 7. októbra 2024 pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že právna zástupkyňa žalovaných medzičasom skončila výkon advokácie ku koncu roka 2023, o čom nebol mestský súd informovaný, substitučný právny zástupca žalovaných danú skutočnosť oznámil až na pojednávaní, a teda predvolanie na pojednávanie nebolo účinne doručené. Následne mestský súd 12. novembra 2024 rozhodol o návrhu niektorých žalovaných na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia uznesením č. k. B1-8C/108/2006-2718. Pojednávanie, ktoré bolo naplánované na 5. december 2024, sa neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti zákonného sudcu. Žalobkyňa podaniami doručenými mestskému súdu 31. decembra 2024 a 10. januára 2024 žiadala mestský súd o pripustenie zmeny účastníkov na strane žalovaného a úpravu petitu žaloby. O podaniach žalobkyne rozhodol mestský súd uznesením č. k. B1-8C/108/2006-2834 z 13. januára 2025. Pojednávanie, ktoré bolo naplánované na 27. január 2025, sa neuskutočnilo z dôvodu nefunkčnosti katastra nehnuteľností, keďže nebolo možné overiť splnenie hmotnoprávnych podmienok na zriadenie vecného bremena ku dňu pojednávania, a tak ustáliť hmotnoprávne okruh žalovaných. Mestský súd však na pojednávaní nariadil miestnu obhliadku, ktorú vykonal 12. februára 2025. Dňa 17. februára 2025 mestský súd požiadal kataster o poskytnutie výpisu z listu vlastníctva s ohľadom na nefunkčnosť katastra na internete, pričom kataster poskytol mestskému súdu súčinnosť 21. februára 2025. Dňa 27. februára 2025 žalobkyňa doručila mestskému súdu návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania, o ktorom mestský súd rozhodol na pojednávaní uskutočnenom 3. marca 2025. Dňa 28. marca 2025 strany sporu požiadali mestský súd o prerušenie konania vzhľadom na prebiehajúce mimosúdne rokovania. Mestský súd konanie prerušil uznesením z 31. marca 2025, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. apríla 2025.
9. Ústavný súd po dôkladnom rozbore stavu napadnutého konania konštatuje, že ústavnej sťažnosti v častiach týkajúcich sa porušenia práva na spravodlivý proces nemožno vyhovieť. V postupe mestského súdu v posudzovanom období neboli zistené zbytočné prieťahy takej intenzity, na základe ktorých by ústavný súd bol oprávnený vysloviť opätovné porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a teda logicky ani porušenia práva na spravodlivý proces, ktoré sťažovateľka označila v petite ústavnej sťažnosti. Ústavný súd zároveň konštatuje, že napriek neprimeranej celkovej dĺžke konania nemožno v súčasnosti v konkrétnostiach prerokúvanej veci hovoriť o odmietnutí spravodlivosti. Nemožno taktiež opomenúť, že konanie je v súčasnosti prerušené na žiadosť strán sporu vrátane sťažovateľky, ktorá podľa zistení ústavného súdu dosiaľ nepožiadala mestský súd o pokračovanie v konaní.
10. Ústavný súd konštatuje, že v napadnutom konaní nedošlo k takej zmene skutkových okolností, ktorá by bola spôsobilá vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie, ktorých porušenie sťažovateľka vo svojej v poradí druhej ústavnej sťažnosti namietala. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v častiach namietajúcich porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 36 ods. 1 listiny) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú.
11. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti od existencie zbytočných prieťahov odvíja aj tvrdené porušenie svojich vlastníckych práv. Podľa názoru ústavného súdu však medzi potenciálnym porušením vlastníckych práv sťažovateľky a tvrdenými zbytočnými prieťahmi zo strany mestského súdu absentuje akákoľvek príčinná súvislosť, čo napokon bolo konštatované ústavným súdom už v predchádzajúcom náleze. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol aj zvyšné časti ústavnej sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2025
Ladislav Duditš
predseda senátu