znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 392/2011-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. septembra 2011   predbežne prerokoval   sťažnosť   P.   U.   a   PaedDr.   M.   U.,   obaja bytom   P.,   vo   veci namietaného porušenia ich práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Ro 41/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. U. a PaedDr. M. U. o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenými osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta 2011   doručená   sťažnosť   P.   U.   (ďalej   aj   „sťažovateľ“)   a PaedDr. M.   U.   (ďalej   len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorú podľa obsahu i označenia možno kvalifikovať ako   sťažnosť   podľa   čl. 127 ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), ktorou namietajú porušenie práva na spravodlivé prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Ro 41/2008.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:«... 08. 02. 2008 podáva B., a. s. - ako navrhovateľ - na Okresný súd v Prievidzi žalobný návrh proti odporcovi P. U. o zapl. 12 688,- Sk s prísl.

Okresný súd v Priev. (ďalej len súd) už od tohto momentu v kauze (ktorá má t. č. už 2 časti) správca bytu - P. U. urobí viacero závažných procesných chýb, ktoré už dlhšie ako 3 roky negatívne zasahujú do života bratov U. a prerastajú do šikany osoby Paed.Dr. M. U., ktorá   je   nielen   matkou   a   právnou   zástupkyňou   P.   a P.,   ale   ako   užívateľka   bytu   (a uhrádzateľka   mes.   preddavkov   za   správu   užívan.   bytu   správcovi)   i osobou   dotknutou   v tomto spore:

I. - súd si „pomýlil“ vlastníka bytu P... (ktorý už 20 rokov žije v Bratislave, i keď vlastní   byt   v   Prievidzi   -   v   správe   navrhovateľa)   s   jeho   mladším   bratom   –   P...   (ktorý NEPRETRŽITE od r. 2006 žije a pracuje v zahraničí)

08. 02. 2008 OS v Prievidzi potvrdzuje, že bol prijatý návrh na začatie konania v právn. veci navrhovateľa – B., s r. o. proti

odporcovi – P. U. o 12 688,- Sk s prísl. a zákonnou cestou vec prideľuje... (sud. JUDr. M. K.) - d. 2 - potvrdenie súdu

11. 02. 2008 - na základe tohto ZMÄTKU vydáva OS v Priev. platobný rozkaz (1. PR)

- 6 Ro 41/ - 2008 - 12 + N na meno P. U. a zasiela ho najskôr na adresu predm. bytu v Prievidzi a neskôr na adresu trvalého pobytu P. v B. P. U. si samozrejme nemôže zásielku do vlastných rúk prevziať ani v P. ani v B., a tak ho súd hľadá „po celej SR“. Keď sa jeho meno (P.   U.) nenachádza   ani v   zozname   väzňov SR,   súd   sa   dozvedá,   že má   brata   P., žijúceho v B. Vďaka čomusi (chápavosti, či nedôslednosti) sa zásielka do rúk P. 2. 12. 08 dostáva do rúk P. Celkom náhodou je pred vianočnými sviatkami a hľadaný P. čoskoro priletí na zaslúženú dovolenku.

29. 12. 2008 - namiesto vzácnych chvíľ (či hodín) strávených so svojím maloletým synom – P. U. musí na súd spísať - úradný záznam (d. 3 - záznam)

30. 12. 2008 - uhrádza užívateľka bytu - v správe navrhovateľa - ktorý s ňou však stále odmieta komunikovať - celú navrhovateľom požadovanú dlžnú sumu - 12 688,- Sk a proti   príslušenstvu   mieni   podať   odpor   (či   odvolanie).   To   však   najskôr   syn   P.   musí dosiahnuť právoplatné zrušenie zmätočného 1. PR (z 11. 2. 08)

2. - 12. 01. 2009 - súd vydá uznesenie (6 Ro 41/08 - 23), ktorým NEVYHOVIE návrhu P. U. na zrušenie 1. PR, ale jednoducho ho opraví sťa pravopisnú chybu v písaní či počtoch (?) - d. 4

(05. 02. 2009 - prijíma navrhovateľ vo svojom novom sídle (... v P.) žiadosť vlastníka bytu P., z ktorého je evidentné, že P.

- svoj byt v P. neužíva, nemá v ňom trvalý pobyt ani pošt. adresu

-   žiada PREDPISY   preddavkov   mesačn.   záloh...   od r.   2007 -   odkedy   je vlastník správcom spravovaného bytu (dodnes ich nemá!)

- oznamuje, že žalovaná istina je uhradená

- žiada všetky list. zásielky zasielať na pošt. adresu - Paed.Dr. M. U., P.)

05. 11. 2009 podáva navrhovateľ (ďalej N) na súde proti odporcovi P. U. (už je domýlený aj on - N ? - veď on nepochybil; 8. 2. 08 podal návrh správne proti P. U.) ČIASTOČNÉ   SPÄŤVZATIE   návrhu   (dôvod   -   žalovaná   istina   30.   12.   08   uhradená) „V prevyšujúcej časti (čo do úrokov z omeškania) na podanom návrhu trváme.“ píše práv. zástupkyňa N.

21. 07. 2010 súd vyzýva právnu zást. N, aby opravila označenie žalovaného (P. na P. U.)

3. 08. 2010 pr. zást. N opravuje označenie žalovaného (po čiast. späťvzatí z 5. 11. 09) na P. U.

3. - Súd má konečne vo veci JASNO - odporcom vo veci PR 6 R/41/08 je P. U. Na základe tejto „ opravy „ súd bol povinný (z úradnej povinnosti) vo veci konať:

a)   nariadiť   (konečne!)   -   po   čiastočnom   späťvzatí   návrhu   a   oprave   P.   na   P.

-pojednávanie vo veci - veď podaním odporu (a ten bol písomne podaný 2. 1. 09) sa PR zo ZÁKONA ZRUŠUJE a súd MUSÍ nariadiť pojednávanie! (aj bez návrhu odporcu)

b) vyzvať odporcu, aby sa po čiastočnom späťvzatí k návrhu správcu bytu vyjadril.

4. - Súd hrubo zanedbá tieto úradné povinnosti. Problém P. U. (1. PR) nerieši, ale jednostranne a nedovolene korešponduje s navrhovateľom. Iniciuje, aby tento podal nový žalobný   návrh   (znova)   na   meno   P.   U.   Cieľ   je   jasný   -   potrebuje   „zakryť“   svoje   hrubé procesné chyby a potrebuje, aby problém neriešila zákonná sudkyňa JUDr. M. K, ale ktosi iný - (kto vie manipulovať nielen so súdn. úradníkmi ale i účastníkmi konania) a stalo sa.

09.   12.   2010   súd   vydáva   -   len   do   spisu   a   len   pre   N   -   potvrdenie,   že   bol   (o 11:01:11)... prijatý návrh (druhý v poradí) proti P. U. o zapi. 1 121,02 € s prísl. a dňa 16. 5. 2011 (o 10:27:53) prevedený do odd...,je vedený pod sp. zn. 9 C/77/2011 a bol pridelený na prejednanie JUDr. L. M. (d. 5)

A od teraz sa už cielene a nezákonne manipuluje so spismi.

5. - Súd nedôvodné spochybňuje splnomocnenie P. U. (neskôr aj P. U. – s úradne overenými podpismi pre Paed.Dr. M. U.), kde syn P. (už 31. 12. 08) splnomocňuje v jednej osobe matku, užívateľku bytu i uhrádzateľku „nájmu“ navrhovateľovi za správu bytu. V júli 2011 P. U. príde opäť zo zahraničia na dovolenku. V spise (na obale ktorého je uvedené vec Bytos... c/a P. - prečiarknuté na P...) sp. zn. 6 Ro/41/08 - d. 6 - sa dozvedáme nielen to, čo sme uviedli vyššie (v b. 3 až 5), ale i nasledovné:

a) Kanc. Predlož KS TN na rozhodnutie o odvolaní voči opravnému uzn., kt. podala neoprávnená osoba v konaní (p. PaedDr. U. nebola splnomocnená na konanie P. U.).

b) 8. 12. 2010 - viac ako po 2 rokoch po odvol. P. U.! proti uzn. z 12. 1. 09 KS v TN prijíma z OS v Priev. spis i sprievodný list - d. 7 - ktorý je vrcholom nielen procesných pochybení súdu, dôkaz jeho 2-ročnej nečinnosti - nedbalosti, ale aj absencie akéhokoľvek logického   myslenia   a   „medzi   riadkami“   i   šikany   osoby   právn.   zástupkyne   odporcu   (či odporcov?!).   Našťastie   odv.   súd   promtne   a   spravodlivo   (potvrdzujúc   viacero   vyššie uvedených skutočností!) rozhodne:

25. 02. 2011 - KS v TN ruší uzn. z 12. 1. 09 (na odvolanie P.) a vec vracia prvost. súdu na ďalšie konanie, (d. 8)

04. 05. 2011 Okresný súd v Priev. ruší 1. PR (č. k. 6 Ro/41/08-12 zo dňa 11. 2. 08) a konanie zastavuje.

Rozhodnutie OS v Prievidzi nadobudlo právoplatnosť 18. 6. 2011. (d. 9) P. U. sa na základe   vyššie   uvedeného   sťažuje   na   Ústavnom   súde   SR   -   prvostupňový   súd   svojimi pochybeniami   (v   2   časti sporu cielenými -   nie však sudkyňou JUDr.   M.   K.) negatívne zasiahol do sféry jeho ústavných práv, a preto od OS v Prievidzi žiada nemajetkovú ujmu v peniazoch vyčíslenú v návrhu na rozhodnutie úst. súdu.

Odôvodnenie primeraného finančného zadosťučinenia Je nesporné, že súd pochybil, keď 11. 2. 2008 vydal PR na meno P. U.

podľa   čl.   13   Dohovoru   o   ochrane   ĽPaZS   každý,   koho   práva   a   slobody...   boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok... Súd však účinne (či účelne) nekoná ani z úradnej povinnosti ani na písomné návrhy P. U. a robí ďalšie procesné chyby, ba dokonca spochybňuje jeho splnomocnenie, ktoré udelil svojej matke (To je skrytá šikana M. U.) P. U. už od samého začiatku (keď ho hľadajú všetky „inštitúcie“) bol vystavený potencionálnej hrozbe (vzhľadom na to, že pracuje v zahraničí - v čl. štáte EÚ), že ho polícia bude hľadať i tam, čo by pre neho znamenalo (vzhľadom na to, že aktívne neovláda úradný   jazyk)   „   nepredstaviteľné   „   problémy   u   zamestnávateľa   s   dosahom   na   jeho zotrvanie v práci a čo by veľmi vážne ohrozilo jeho existenčné problémy (vrátane platenia výživného na maloletého syna)

Pritom stačilo nahliadnuť do databázy súdu, z ktorej by súdni úradníci zistili poštovú adresu P. U., ktorá je totožná s adresou jeho matky (...) a na ktorú (vzhľadom na súčasne prebiehajúci spor v inej veci navrhovateľa P. U.) zaslali viacero pošt. zásielok, ktoré boli všetky prevzaté. (Prečo P. U. nikdy v mieste trvalého bydliska -... v P.) nebýval a ani nemôže bývať? - to tiež vedia na súde v P. -býva v ňom totiž už 10 rokov nezákonne 3.-tia osoba) Toto nie sú irelevantné námietky k meritu sťažnosti. To sú dôsledky nielen nedbalosti súdu ale dôsledky šikany už nielen M. U., ale prerastajú do šikany i jej detí a vnuka (to však bude predmetom ďalších sťažností smerovaných na ústavný súd)

podľa čl. 6 Dohovoru... každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

O spravodlivosti sa v prípade P. U. nedá vôbec ani hovoriť, o primeranej lehote tiež nie. Súd konal jednostranne a neverejne - nenariadil pojednávanie - komunikoval len s navrhovateľom   a P.   U.   (či   P.   U.)   sa   nemali   možnosť   vyjadriť   ani   k   jednému z predložených dôkazov navrhovateľa (súbežne s Dohovorom porušený čl. 48 ods. 2 Ústavy SR)

P. U. žil v právnej neistote až do 18. 6. 2011, lebo až právoplatným rozhodnutím súdu skončili jeho problémy (ktoré si ani v najmenšom nespôsobil sám), ktoré mu spôsobil súd svojimi hrubými a nielen procesnými chybami - vydaním PR 11. 2. 2008.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie   právn.   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia štátneho orgánu. Právna istota sa vytvára až právoplatným rozhodnutím súdu (v prípade sťažovateľ a P. U. 18. 6. 2011)

Občiansko právne konanie vo veci sťažovateľa nemožno hodnotiť ako zložitú vec. Sťažovateľ   bol   v   riešení   svojho   problému   (ktorý   „vyrobil“   súd)   veľmi   aktívny. Postupoval v intenciách OSP, preto mu zbytočné prieťahy v konaní nemožno pripísať. Zbytočné prieťahy v konaní boli zapríčinené výlučne nesprávnym postupom súdu! Súd neprijal včas adekvátne opatrenia.

Ústavou (či Dohovorom) uplatnené zaručené práva nemožno zmariť NENÁLEŽITÝM správaním sa štátnych orgánov. Právna istota a spravodlivosť sú najdôležitejšie princípy materiálneho právneho štátu. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia...»

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sťažovatelia   navrhujú, aby ústavný súd   o   ich sťažnosti takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Prievidzi v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Ro/41/2008 porušil právo P. U. na účinný opravný prostriedok, zaručené v čl. 13 Dohovor o ochrane ľudských práv a zákonných slobôd, ktorý SR ratifikovala...

2. Okresný súd v Prievidzi v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Ro/41/2008 porušil práva P. U., aby sa jeho vec prejednala spravodlivo, v primeranej lehote a bola prejednaná nezávislým a nestranným súdom zaručené v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práva zákonných slobôd...

3.   Priznáva P.   U.   primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000,- € (slovom šesťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Prievidzi povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia US SR

4.   Zakazuje   Okresnému   súdu   v   Prievidzi   porušovať   práva   nielen   P.   U.   ale   aj Paed.Dr. M. U. a členov jej rodiny.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia namietajú porušenie práva na spravodlivé prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   Ro   41/2008   vo   veci   zaplatenia   sumy   12   688   Sk   (421,16   €) s príslušenstvom.

Z obsahu sťažnosti, ako aj z priloženej dokumentácie vyplýva, že pred okresným súdom bolo pod sp. zn. 6 Ro 41/2008 vedené občianskoprávne konanie v právnej veci žalobcu   B.,   s.   r.   o.,   P.   (ďalej   len   „žalobca“),   proti   P.   U.,   P.   (ďalej   aj   „žalovaný“), o zaplatenie sumy 12 688 Sk (421,16 €) s príslušenstvom. Označené konanie sa začalo 8. februára 2008, keď bol okresnému súdu doručený návrh žalobcu, ktorým sa domáhal, aby okresný súd platobným rozkazom žalovanému uložil vyplatiť mu sumu 12 688 Sk s úrokom z omeškania.

Okresný súd návrhu žalobcu vyhovel a vydal platobný rozkaz sp. zn. 6 Ro 41/2008 z 11.   februára   2008,   v   ktorom   však   nesprávne   označil   meno   žalovaného   (namiesto   P. uviedol meno P. zhodné s menom sťažovateľa, pozn.), pričom ostatné identifikačné údaje uvedené v tomto rozhodnutí boli zhodné s osobou žalovaného, t. j. P. U. Následne vydal okresný súd opravné uznesenie sp. zn. 6 Ro 41/2008 z 12. januára 2009, v ktorom odstránil uvedený nedostatok platobného rozkazu (opravou mena žalovaného na P.,   pozn.). Proti označenému   opravnému   uzneseniu   okresného   súdu   podala   odvolanie   matka   P.   U. (sťažovateľka, pozn.) na základe ním udelenej plnej moci z 31. decembra 2008. Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 19 Co 41/2011 z 25. februára 2011 odvolaním napadnuté uznesenie   okresného   súdu   z   12.   januára   2009   zrušil   a   vrátil   vec   na   ďalšie   konanie okresnému súdu.

Následne žalobca písomným podaním z 13. apríla 2011 vzal návrh na začatie konania v   celom   rozsahu   späť   a   žiadal   konanie   zastaviť.   Okresný   súd   uznesením   sp.   zn. 6 Ro 41/2008 zo 4. mája 2011 zrušil platobný rozkaz z 11. februára 2008 a konanie vo veci samej   zastavil.   Toto   uznesenie   nadobudlo   právoplatnosť   18.   júna   2011,   t.   j.   ešte   pred doručením sťažnosti sťažovateľov ústavnému súdu (19. augusta 2011).

Z   uvedených   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   sťažovatelia   neboli   účastníkmi namietaného konania pred okresným súdom, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 6 Ro 41/2008. Na   tomto   konštatovaní   nič nemení   skutočnosť,   že   okresný   súd   nesprávnym   označením žalovaného de facto „vtiahol“ sťažovateľa do konania; toto svoje pochybenie ale napravil opravným uznesením z 12. januára 2009. Z priloženej dokumentácie zjavne vyplýva, že v skutočnosti   bol   účastníkom   namietaného   konania   P.   U.,   a   nie   sťažovatelia.   V danom prípade mohli byť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Ro 41/2008 porušené sťažovateľmi označené práva podľa dohovoru len účastníkov tohto konania, t. j. P. U. ako žalovaného, príp. žalobcu.

Ústavný súd v rámci svojej doterajšej judikatúry už vyslovil, že domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom súde prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich základných práv.   Namietať   porušenie   práv   inej   osoby   môže   iba   zákonný   zástupca   takej   osoby (II. ÚS 4/96).

Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy môže oprávnená osoba teda namietať len porušenie svojich základných práv a slobôd. Sťažnosť v mene inej osoby v prípadoch, pre ktoré   zákon   ustanovuje   zákonného   zástupcu,   môže   podať   zákonný   zástupca,   ak   by v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci nebola takáto sťažnosť v rozpore s účelom zastúpenia. Sťažnosť v mene inej osoby možno podať aj vtedy, keď zákon výslovne určuje, že tretia osoba je oprávnená uplatňovať cudzie práva (práva inej osoby), napr. by mohlo ísť o sťažnosť súvisiacu s aplikáciou § 15 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať práva na ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jej rodičom.

V   okolnostiach   posudzovanej   veci   sťažovatelia   sťažnosťou   podľa   čl.   127   ods.   1 ústavy namietali porušenie cudzích práv (práv P. U.), hoci ani jeden z nich nie je zákonným zástupcom osoby, v prospech ktorej urobili podanie, ktoré označili ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy SR...“. Sťažovatelia nie sú v danom prípade ani osobami určenými zákonom na uplatňovanie práv osoby, v mene ktorej namietali porušenie jej práv (P. U.).

Pretože   sťažnosť   ústavnému   súdu   podali   sťažovatelia,   ktorí   neboli   účastníkmi namietaného konania, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že ide o sťažnosť podanú zjavne neoprávnenými osobami, a preto ju pri predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po odmietnutí sťažnosti sťažovateľov už bolo bez právneho významu, aby sa ústavný súd zaoberal ich ďalšími návrhmi (napr. návrhom na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

Nad rámec tohto uznesenia ústavný súd považoval za vhodné uviesť, že sťažnosť v predloženom znení neobsahovala všetky náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde. Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažnosť   podali   zjavne   neoprávnené   osoby,   ústavný   súd nepovažoval   za   potrebné   vyzývať   sťažovateľov,   aby   ju   doplnili,   resp.   odstránili   jej nedostatky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2011