znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 392/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. D., N., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a   čl.   19   Ústavy   Slovenskej   republiky „vyšetrovateľkou   II. inšpekčného oddelenia MV SR mjr. Mgr. B., ako aj dozorujúcim prokurátorom vo svojich postupoch a rozhodnutiach v tomto vyšetrovaní“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. D. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2010 doručená sťažnosť J. D., N. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných   práv   podľa   čl.   46   ods.   1   a   čl.   19   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) „vyšetrovateľkou   II.   inšpekčného   oddelenia   MV   SR   mjr. Mgr. B.   ako   aj dozorujúcim prokurátorom vo svojich postupoch a rozhodnutiach v tomto vyšetrovaní“.Sťažnosť   sťažovateľa   adresovaná   ústavnému   súdu   je   súčasťou „Návrhu   na zastavenie   trestného   stíhania“ z   2.   októbra   2010   v   trestnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn. ČVS: UIS-89/KOK-V-2007. Z obsahu „Návrhu na zastavenie trestného stíhania“ vyplýva, že „Podpísaný J. D..., týmto podávam návrh na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por., k trestnej veci vedenej proti mne, kde vykonáva dozor v prípravnom konaní prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Podľa uznesenia Vyššieho vojenského súdu   Trenčín   sp.   zn.   3 Tpo/1/2008   z 11. 2.   2008   je   trestné   stíhanie   nedôvodné,   lebo spáchanie skutkov,   tak ako sú uvedené v uznesení o vznesení obvinenia inicioval agent vystupujúci pod menom M. H.“.

Z obsahu samotnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je toho názoru, že „Postupy a rozhodnutia   policajného   orgánu   a   dozorujúceho   prokurátora   nie   sú   v   súlade s Tr. poriadkom i s Ústavou SR, sú arbitrárne, svojvoľné, nie sú odôvodnené, podstatou je tu cieľená snaha nájsť za každú cenu páchateľa a usvedčiť mňa ako vinníka v tejto veci vykonštruovanými a vymyslenými dôkazmi.“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiada   ústavný   súd „o   vyvodenie   právnych dôsledkov voči orgánom činným v trestnom konaní ako aj orgánom prokuratúry, nakoľko v tomto vyšetrovacom procese porušili moje práva, zákon a Ústavu SR“.

II.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov   (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   19   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa   čl.   19   ods.   2   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa   čl.   19   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Sťažovateľ   v   konaní   pred   ústavným   súdom   namietal   porušenie   svojich   práv „vyšetrovateľkou   II.   inšpekčného   oddelenia   MV   SR   mjr.   Mgr.   B.,   ako   aj   dozorujúcim prokurátorom vo svojich postupoch a rozhodnutiach v tomto vyšetrovaní“.

Ústavný   súd   vo   svojom   rozhodovaní   vychádza   z   ústavného princípu   subsidiarity svojej právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení   možno   na   ústavnom   súde   namietať   pochybenia   znamenajúce   porušenia   práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).

Ústavný   súd   zastáva   názor,   že   nie   je iba   jeho   povinnosťou   ako   súdneho   orgánu ochrany   ústavnosti   zabezpečovať   v   rámci   svojej   rozhodovacej   právomoci   ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku obvinený sa môže od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku sú všetky orgány činné v trestnom konaní a súd   povinné   vždy   obvineného   o   jeho   právach   poučiť   vrátane   významu   priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine   a   treste   predseda   senátu   najskôr   prezrie   z   toho   hľadiska,   či   pre   ďalšie   konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať. Podľa § 243 ods. 2 Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu.

Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní obžaloby súd obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu vzťahuje nielen na zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Podľa § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   príslušný   súd   konajúci   v   trestnej   veci   sťažovateľa   po prípadnom podaní obžaloby, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností daného prípadu   vrátane zákonnosti   a ústavnosti   postupu   orgánov prípravného konania.

Sťažovateľ teda realizáciou svojho práva na obhajobu v priebehu trestného konania vedeného   proti   nemu   má   možnosť   účinným   spôsobom   namietať   porušenie   svojich základných práv a slobôd pred všeobecným súdom.

Zo sťažnosti navyše vyplýva, že súčasne so sťažnosťou sťažovateľ podal orgánom činným v trestnom konaní s poukazom na uznesenie Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne aj návrh na zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.

Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd sťažnosť pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010