znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 391/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., P., Ing. E. B., P., a F. B., P., zastúpených advokátom JUDr. K. P., P., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky

- postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veciach vedených pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta 2010,

-   postupom   Krajskej   prokuratúry   v   Košiciach   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn. 1 Kn 237/2010 a jej uznesením z 21. júna 2010,

- postupom Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1/2 KPt 86/07 a jej uznesením z 22. septembra 2009,

- postupom Okresnej prokuratúry Poprad vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 819/09 a jej uznesením z 18. novembra 2009 a

- postupom Okresnej prokuratúry Trebišov vo veci vedenej po sp. zn. 1 Pn 197/10 a jej uznesením z 26. apríla 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. S., Ing. E. B. a F. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. septembra 2010 doručená sťažnosť M. S., P., Ing. E. B., P., a F. B., P. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. K. P., P., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 149 ústavy postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veciach vedených pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta 2010, postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kn 237/2010 a jej uznesením z 21. júna 2010, postupom Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1/2 KPt 86/07 a jej uznesením z 22. septembra 2009, postupom Okresnej   prokuratúry   Poprad vo veci   vedenej   pod sp.   zn. 1 Pn   819/09 a jej uznesením z 18. novembra 2009 a postupom Okresnej prokuratúry Trebišov vo veci vedenej po sp. zn. 1 Pn 197/10 a jej uznesením z 26. apríla 2010 v súvislosti s rozhodovaním o ich oznámení „o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin“.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia ako právni nástupcovia po starých rodičoch vydržali nehnuteľnosť – pozemok, ktorú ich právni predchodcovia mali vo viac ako 50-ročnej držbe. O vydržanie predmetného pozemku mal záujem aj P. J., ktorý na ten účel pred „komisiou ROEP v P. prehlásil, že má písomný doklad o smrti pôvodnej vlastníčky pozemku počas II. Sv. vojny“. Po neúspešnom pokuse o získanie pozemku sa podľa sťažovateľov P. J. spolu s JUDr. J. S., ktorý je bývalým vyšetrovateľom Okresnej prokuratúry Poprad, skontaktovali s dcérou pôvodnej vlastníčky pozemku a presvedčili ju, aby na príslušnom súde podala návrh proti sťažovateľom na určenie, že predmetný pozemok patrí do dedičstva po jej nebohej matke. Toto konanie je vedené Okresným súdom Poprad.

Podľa názoru sťažovateľov nepravdivým tvrdením P. J. pred „komisiou ROEP v P.“ o tom, že „má písomný doklad o smrti pôvodnej vlastníčky pozemku počas II. Sv. vojny“, boli   uvedení   do   omylu tým,   že „došlo   k   právoplatnému   prevodu   do   nášho   vlastníctva vydržaním. V opačnom prípade, ak by sme mali informácie o možnej existencii dediča po vlastníčke pozemku, nežiadali by sme o vydržanie, ale spojili by sme sa s pozostalým.“.

Z   tohto   dôvodu   sťažovatelia   podali   9.   júna   2009 „podnet   na   začatie   trestného stíhania“ pre spáchanie trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 a 3 Trestného   zákona   adresovaný   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   generálnej   prokuratúry. Z trestného oznámenia sťažovateľov okrem iného vyplýva, že „V čase keď SPF rozhodol kladne o našej žiadosti o vydržanie pozemku, sa v mesiacoch január a február 2008 P. J. pred svedkami vyjadril, že majiteľka pozemku žije a on si od nej vybaví odkúpenie pozemku. Neskôr   sme   sa   dozvedeli,   že   v   priebehu   roku   2008   z   vlastnej   iniciatívy,   bez   úradného upovedomenia   viackrát   navštevoval   úrad   Správy   Slovenského   pozemkového   fondu   v Poprade   a   pred   pracovníkmi   SPF   sa   vyjadroval,   že   majiteľka   pozemku   žije   a   od   nej pozemok odkúpi ihneď po tom čo ho získa späť do svojho vlastníctva.“.

Sťažovatelia v predmetnej veci podali 9. septembra 2009 návrh, aby „vec nebola postúpená prokuratúre a polícii v Poprade, nakoľko už do predchádzajúceho vyšetrovania zasahoval JUDr. J. S...“. O tomto návrhu sťažovateľov rozhodla Krajská prokuratúra v Prešove uznesením č. k. 1/2 KPt 86/07-10 z 22. septembra 2009 tak, že trestná vec vedená Okresnou   prokuratúrou   Poprad   pod   sp.   zn.   1 Pv   1027/06   sa   tejto   okresnej   prokuratúre neodníma. Následne bolo trestné oznámenie sťažovateľov uznesením Okresnej prokuratúry Poprad č. k. 1 Pn 819/09-2 z 18. novembra 2009 odmietnuté.

Na   základe   podnetu   sťažovateľov   generálna   prokuratúra   uznesením   sp.   zn. IV/3 GPt 324/09   z   21.   decembra   2009   odňala   predmetnú   vec   z   pôsobnosti   Krajskej prokuratúry v Prešove a prikázala ju na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Košiciach, ktorá určila na meritórne rozhodnutie vo veci trestného oznámenia sťažovateľov z 9. júna 2009 Okresnú prokuratúru Trebišov.

Uznesením Okresnej prokuratúry Trebišov č. k. 1 Pn 197/10-3 z 26. apríla 2010 bolo trestné oznámenie sťažovateľov odmietnuté, lebo nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo   na   odloženie   veci   podľa   §   197   ods.   2   Trestného   poriadku.   Proti   označenému uzneseniu Okresnej prokuratúry Trebišov podali sťažovatelia sťažnosť, o ktorej rozhodla Krajská prokuratúra v Košiciach uznesením č. k. 1 Kn 237/2010-3 z 21. júna 2010 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

Podnetom zo 6. júla 2010 sa sťažovatelia domáhali preskúmania postupu Krajskej prokuratúry   v   Košiciach.   Generálna   prokuratúra   prípisom   č.   k.   IV/1   Gn   922/10-5 a   IV/3   GPt   324/09-17   z   3.   augusta   2010   sťažovateľom   oznámila,   že   ich   podnet   ako nedôvodný odkladá.

Sťažovatelia tvrdia, že «Je preto nepochybné, že P. J. sa tým, že zatajil existenciu dediča, dopustil minimálne trestného činu podvodu, ktorého podmienkou je priviesť niekoho v omyl s úmyslom tým získať majetkový prospech asúčasne tým poškodil aj práva iných osôb, vrátane práv našich a práv dedičky, ktorú chcel najprv podviesť a teraz v rozpore s dobrými mravmi spolu s JUDr. S. účelovo „obhajuje“ jej záujmy.

V zmysle ústavy je prokuratúra povinná stíhať každý trestný čin o ktorom sa dozvie a každý   občan   má   právo   domáhať   sa   spravodlivosti.   Tejto   povinnosti   prokuratúru nezbavuje ani nesprávne označenie trestného činu, ak oznamovateľ bez právneho vzdelania takto chybne uvedie konkrétny paragraf tr. zákona. Konanie P. J. a neskôr aj JUDr. J. S. nesporne nesie znaky spáchanie trestného činu,   či už sa jedná tomto prípade o prečin podvodu, poškodzovanie cudzích práv, alebo iný prečin, je nesporné že týmto porušením zákona bola spôsobená značná majetková ujma a vznikli konkrétne následky...

Tým,   že   prokuratúra   hľadá   len   zámienku   ako   sa   vecou   nezaoberať,   kryje porušovateľov zákona a stáva sa spolupáchateľom ich konania. Takýto postup prokuratúry, ktorá   samotná   marí   právo   občana   na   spravodlivosť,   je   spochybnením   právneho   štátu a Ústavy SR.

Nezáujem   prokuratúry   o   riadne   preskúmanie   trestného   oznámenia,   okrem tendenčného, nedôsledného a povrchné vypracovaného uznesenia, potvrdzuje skutočnosť, že od podania trestného oznámenia sme nikdy neboli predvolaní k vypočutiu ani písomne požiadaní o doplnenie dokazovania k predmetnej veci a vec nikdy neprešetrovala polícia.».

Podľa názoru sťažovateľov prokuratúra celú vec náležite a riadne nepreskúmala.Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sťažovatelia   podaním   z   8.   októbra   2010 konkretizovali, ktorými rozhodnutiami príslušných prokuratúr malo dôjsť k zásahu do ich práv, a zároveň tiež upresnili petit sťažnosti.

Podľa   názoru   sťažovateľov „Konečným   dôsledkom   týchto   porušení   nášho základného práva je prejednávanie nezákonného a právne zmätočného návrhu vedenom na Okresnom súde v Poprade v rozpore s OSP a s dobrými mravmi pod sp. zn. 20 C 44/2009 zo dňa 31. 5. 2009, v ktorom sme označení ako odporcovia napriek tomu, že nenesieme žiadnu právnu zodpovednosť za vzniknutý stav a predmetnú nehnuteľnosť sme nadobudli v dobrej viere na základe právoplatných rozhodnutí Slovenského pozemkového fondu, Mesta Poprad a Správy Katastra v Poprade.“.

Na základe uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd o ich sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo M. S., rod. B. bytom P., Ing. E. B., bytom, P. a F. B., bytom, P. na prejednanie veci zákonom stanoveným postupom podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, postupom Generálnej prokuratúry SR, ktorá konečným rozhodnutím, uznesením sp. zn. IV/1 Gn 922/10-5 a IV/3 GPt 324/09-17 zo dňa   3.   8.   2010   zamietla   sťažnosť   proti   postupu   Krajskej   prokuratúry   v   Košiciach   a   v predošlej   náväznosti   aj   proti   postupu   Okresnej   prokuratúry   v   Trebišov,   Krajskej prokuratúry v Prešove a Okresnej prokuratúry v Poprade, ktoré podnet predkladateľov sťažnosti prejednávali a tento odmietli bez toho aby predkladateľov podnetu k veci vypočuli alebo písomne požiadali o upresnenie a doplnenie vo veci oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin porušené bolo.

2. Predkladatelia sťažnosti si neuplatňujú priznanie finančného zadosťučinenia.

3. Generálna prokuratúra SR je povinná uhradiť M. S., Ing. E. B. a F. B. trovy právneho zastúpenia v sume 245,70, EUR Sk (slovom dvestoštyridsaťpäť EUR) na účet ich právneho zástupcu JUDr. K. P., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa   čl.   149   ústavy   prokuratúra   Slovenskej   republiky   chráni   práva   a   zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.

1.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy v spojení s čl. 149 ústavy postupom Krajskej prokuratúry v Prešove vo veci vedenej pod sp. zn. 1/2 KPt 86/07 a jej uznesením z 22. septembra 2009 a postupom Okresnej prokuratúry   Poprad   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   1   Pn   819/   09   a jej   uznesením z 18. novembra 2009

Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   je   tiež   posúdiť,   či   táto   nie   je   zjavne neopodstatnená.   V   súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o   zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).

Zo   sťažovateľmi   predloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   výkon   prokurátorského dozoru súvisiaci s rozhodovaním o ich trestnom oznámení bol zverený Okresnej prokuratúre Poprad.   Sťažovatelia   v tejto   súvislosti   podali   návrh,   aby   v predmetnej   veci   bol   výkon prokurátorského   dozoru   odňatý   tejto   prokuratúre.   O   tomto   návrhu   rozhodla   Krajská prokuratúra v Prešove uznesením č. k. 1/2 KPt 86/07-10 z 22. septembra 2009 tak, že vec podriadenej   Okresnej   prokuratúre   Poprad   neodňala.   Následne   bolo   uznesením   Okresnej prokuratúry   Poprad   č.   k.   1   Pn   819/09-2   z   18.   novembra   2009   trestné   oznámenie sťažovateľov odmietnuté.

Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia sťažnosť, o ktorej bola oprávnená a aj povinná   rozhodnúť   nadriadená   prokuratúra,   t.   j.   Krajská   prokuratúra   v Prešove. Medzičasom   ale   na   základe   podnetu   a opakovaného   podnetu   sťažovateľov   generálna prokuratúra uznesením sp. zn. IV/3 GPt 324/09 z 21. decembra 2009 odňala predmetnú vec z pôsobnosti   Krajskej   prokuratúry v Prešove   a prikázala ju na ďalšie konanie Krajskej prokuratúre v Košiciach, ktorá určila na meritórne rozhodnutie vo veci trestného oznámenia sťažovateľov z 9. júna 2009 Okresnú prokuratúru Trebišov.

Za   daných   okolností   sa   stalo   tak   namietané   uznesenie   Krajskej   prokuratúry v Prešove, ako aj namietané uznesenie Okresnej prokuratúry Poprad z hľadiska ďalšieho rozhodovania   o   trestnom   oznámení   sťažovateľov   bezpredmetné,   keďže   v súlade s uznesením   generálnej   prokuratúry   z   21.   decembra   2009   bola   na   základe   rozhodnutia Krajskej   prokuratúry   v Košiciach   určená   na opätovné meritórne rozhodnutie o   trestnom oznámení   sťažovateľov   Okresná   prokuratúra   Trebišov.   Preto   uznesením   Krajskej prokuratúry   v Prešove   č. k. 1/2   KPt 86/07-10   z 22.   septembra   2009   a ani   uznesením Okresnej   prokuratúry   Poprad   č. k.   1 Pn   819/09-2   z 18.   novembra   2009   nemohlo dôjsť k porušeniu ústavou garantovaných práv sťažovateľov.

Na tomto základe ústavný súd v tejto časti odmietol sťažnosť sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy v spojení s čl. 149 ústavy postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Kn 237/2010 a postupom Okresnej prokuratúry Trebišov vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Pn 197/10

Zo   sťažnosti   a   z   priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že   uznesením   Okresnej prokuratúry   Trebišov   č.   k.   1   Pn   197/10-3   z   26.   apríla   2010   bolo   trestné   oznámenie sťažovateľov odmietnuté, lebo nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na odloženie veci   podľa   § 197   ods.   2   Trestného   poriadku.   Proti   označenému   uzneseniu   Okresnej prokuratúry Trebišov podali sťažovatelia sťažnosť, o ktorej rozhodla Krajská prokuratúra v Košiciach   uznesením   č.   k.   1   Kn   237/2010-3   z   21.   júna   2010   tak,   že   sťažnosť   ako nedôvodnú zamietla. Vo vzťahu k označenému uzneseniu Krajskej prokuratúry v Košiciach podali   sťažovatelia   6. júla   2010   podnet,   ktorý   vybavila   generálna   prokuratúra   prípisom č. k. IV/1 Gn 922/10-5 a IV/3 GPt 324/09-17 z 3. augusta 2010 tak, že ho ako nedôvodný odložila.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade   nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov   verejnej   moci,   ktoré   sa   na   ochrane ústavnosti podieľajú (III. ÚS 149/04). Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

Vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný   súd   nemá   právomoc   preskúmavať   namietané   uznesenie   Okresnej   prokuratúry Trebišov,   pretože   jej   postup   a označené   uznesenie   bola   povinná   na   základe   sťažnosti sťažovateľov preskúmať (a aj preskúmala) nadriadená prokuratúra, t. j. Krajská prokuratúra v Košiciach.   Právomoc   Krajskej   prokuratúry   v Košiciach   v danom   prípade   vylučuje právomoc   ústavného   súdu.   Rovnako   ústavný   súd   nemá   právomoc   preskúmavať   ani namietaný   postup   a   uznesenie   Krajskej   prokuratúry   v   Košiciach,   keďže   ho   na   základe podnetu sťažovateľov bola povinná preskúmať (a aj preskúmala) generálna prokuratúra.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

3.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy v spojení s čl. 149 ústavy postupom generálnej prokuratúry vo veciach vedených pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta 2010Sťažovatelia namietali tiež porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 149 ústavy aj postupom generálnej prokuratúry vo veciach vedených pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta 2010, ktorým generálna prokuratúra odložila ich podnet.

Ústavný   súd   vo   svojej   ustálenej   judikatúre   zdôrazňuje,   že   právo   na   vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia, ako aj právo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Sťažovateľ   nemá   ústavou   zaručené   základné   právo,   aby   na   podklade   jeho   trestného oznámenia bolo vznesené obvinenie voči označenej osobe, a toto právo nemožno odvodiť ani z niektorého z ďalších ústavou garantovaných práv.

Sťažovateľom z ich základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy   vyplýva   iba   právo,   aby   sa   orgány   činné   v   trestnom   konaní   ich   oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, zákonným spôsobom zaoberali (III. ÚS 261/05).

Sťažovatelia   sa   domáhali   preskúmania   zákonnosti   postupu   a   rozhodnutí   orgánov činných v trestnom konaní podaním podnetu podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   je   prokurátor   pri   vybavovaní   podnetu povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trebišov č. k. 1 Pn 197/10-3 z 26. apríla 2010 vyplýva, že okresná prokurátorka po preskúmaní trestného oznámenia sťažovateľov zistila, že ide o „spor o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam v ktorom oznamovatelia, ako aj podozrivé   sa   svojich   práv   dovolávali   súdnou   cestou   v   konaní   o   veciach   občiansko- právnych,   v   niektorých   konaniach   aj   prostredníctvom   poskytnutia   právnych   služieb právnym zástupcom. Poukazujúc aj na to, že zákonným právom každého občana je právo dožadovať sa v súdnom konaní všetkého, čo si myslí, že mne patrí, teda aj práva, ktoré mu neprináleží, nebolo preukázané, aby osoby, ktoré oznamovatelia označili ako podozrivých zo spáchania prečinu poškodzovania cudzích práv, naplnili svojím konaním zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného prečinu.“.

Z uznesenia Krajskej prokuratúry v Košiciach č. k. 1 Kn 237/2010-3 z 21. júna 2010 vyplýva, že „Zo žiadnych okolností nevyplýva podozrenie, že P. J. tým, že pri uplatňovaní vlastníckych   nárokov   v   dôsledku   vydržania   sporných   pozemkov   v   štátnych   inštitúciách uvádzal, že ich pôvodná majiteľka zahynula v koncentračnom tábore a neskôr uvádzaním spoločne so svojim právnym zástupcom JUDr. S., že sporný pozemok patrí do dedičstva po nebohej A. C., spáchali títo akýkoľvek trestný čin. Stotožňujem sa s názorom prokurátorky okresnej prokuratúry, že každý občan má právo domáhať sa svojich opodstatnených, či domnelých   nárokov   súdnou   cestou   v   konaní   o   veciach   občianskoprávnych.   Každý   z účastníkov konania o získanie vlastníctva k nehnuteľnostiam inak ako na základe kúpy alebo darovania, teda bez priamej komunikácie s prevádzajúcim si musí byť vedomý toho, že môžu existovať osoby, ktoré osvedčia svoj právny nárok k predmetným nehnuteľnostiam, a to hlavne dedením a uplatňujú si svoje práva dediča napriek tomu, že nehnuteľnosť už časom prešla do vlastníctva inej osoby inak ako kúpou a darovaním.

Je   potrebné   zvýrazniť,   že   oznamovatelia,   rovnako   tiež   P.   J.   museli   vedieť   alebo predpokladať, že nebohá A. C. mohla zanechať potomkov, resp. môžu existovať jej príbuzní, ktorí   by   si   mohli   uplatniť   dedičské   nároky   po   nebohej,   keďže   pozemok   bol   v   správe Slovenského pozemkového fondu (neznámy vlastník).

Tvrdenie   oznamovateľov,   že   prokurátor   je   povinný   stíhať   všetky   trestné   činy, o ktorých sa dozvie, je správne. Nie je však povinný stíhať skutky označené ako trestné činy oznamovateľmi, ktoré v skutočnosti nie sú trestným činom... Naopak, nikto (či už advokát alebo orgán štátu) nie je oprávnený nijakým spôsobom zasahovať do slobody rozhodovania iného subjektu, či si určitý nárok v predpísanom konaní uplatní alebo neuplatní. Preto v tejto podstatnej otázke nemožno vzhliadať akékoľvek podozrenie z trestného činu.“.

Prokurátorka   generálnej   prokuratúry   v   prípise   č.   k.   IV/1   Gn   922/10-5, IV/3   GPt   324/09-17   z   3.   augusta   2010,   ktorým   odložila   podnet   sťažovateľov   ako nedôvodný, konštatovala, že preskúmala kompletný na vec sa vzťahujúci spisový materiál, pričom poukázala na skutočnosť, že parcela č. 2837/2 Správy katastra Poprad je predmetom konania   vedeného   Okresným   súdom   Poprad.   Vydané   uznesenia   okresnej   aj   krajskej prokuratúry   sú   podľa   názoru   generálnej   prokuratúry   zákonné   a   riadne   odôvodnené a obsahujú všetky zákonné náležitosti.

Podľa názoru ústavného súdu generálna prokuratúra vybavila podnet sťažovateľov v súlade   s   príslušnými   ustanoveniami   zákona   o   prokuratúre,   a   preto   jeho   odloženie nesignalizuje takú príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom generálnej prokuratúry vo veciach vedených pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta 2010 a základným právom sťažovateľov na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež čl. 149 ústavy, ktorá by zakladala reálne možnosť rozhodnúť o ich porušení po prípadnom prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie. Takýto príčinný vzťah   totiž   nemôže   založiť   sama   osebe   skutočnosť,   že   príslušná   prokuratúra   podnetu podanému   podľa   zákona   o prokuratúre   nevyhovie   podľa   predstáv   pisateľov   podnetu (I. ÚS 38/02).

Ústavný súd tiež poznamenáva, že je právom kohokoľvek, a teda aj dcéry pôvodnej vlastníčky pozemku, domáhať sa žalobou na súde svojich vlastníckych práv. Skutočnosť, že sťažovatelia   sú   v   predmetnom   občianskoprávnom   konaní   vedenom   Okresným   súdom Poprad pod sp. zn. 20 C 44/2009 označení ako žalovaní, nemôže spôsobovať neprípustný zásah do ich práv. Sťažovatelia v postavení žalovaných majú možnosť v prebiehajúcom súdnom konaní predkladať argumenty na svoju obranu.

Na   tomto   základe   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol   sťažnosť sťažovateľov aj v časti, ktorou namietali porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods.   1   ústavy   v spojení   s čl.   149   ústavy   postupom   generálnej   prokuratúry   vo   veciach vedených pod sp. zn. IV/1 Gn 922/10 a sp. zn. IV/3 GPt 324/09 a jej prípisom z 3. augusta 2010 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po   odmietnutí   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa ďalšími nárokmi sťažovateľov, ktoré uplatnili v petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010