znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 391/09-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť A. J., T., zastúpenej advokátom JUDr. J. S., Ž., vo veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 114/2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. J. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra 2009 doručená sťažnosť A. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 114/2003.

Sťažovateľka   v   odôvodnení   sťažnosti   uviedla,   že „podala   dňa   1.   10.   2003   na Okresnom súde v Čadci návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prvé pojednávanie bolo vytýčené až na 17. 3. 2003, na deň 5. 5. 2005, 6. 6. 2008, 4. 7. 2008, 3. 10. 2008 a na deň 5. 12. 2008, ktoré bolo odročené z dôvodu, že sa môj právny zástupca zúčastnil školenia advokátov poriadanom SAK Bratislava a ja som nesúhlasila s pojednávaním bez jeho účasti. Odvtedy súd nekonal.“. Sťažovateľka tvrdí, že sa v roku 2005 sťažovala na nečinnosť okresného súdu, na svoju sťažnosť však nedostala odpoveď.

Súdne   konanie   trvá   6   rokov,   čo   je   podľa   sťažovateľky   neprimerane   dlhá   doba, pričom nepredpokladá, že by v najbližšej dobe došlo k právoplatnému skončeniu konania. Z tohto dôvodu navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 114/2003 boli porušené jej označené práva, aby ústavný súd prikázal   okresnému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   priznal   jej   finančné zadosťučinenie 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný   súd   si   v   rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   vyžiadal vyjadrenie okresného súdu a súdny spis. Predseda okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr 1404/09 z 9. októbra 2009 uviedol:

„... sťažovateľka nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní mne ako predsedovi súdu. Po   preštudovaní   spisu   10   C   114/2003   som   zistil   prieťahy   v   konaní   v   čase,   keď konajúcim sudcom bol JUDr. Š. M. Asistentka senátu neskoro predkladala spis sudcovi po dôjdení žiadaných správ.

V čase, keď konajúcou sudkyňou bola JUDr. E. M., som prieťahy v konaní nezistil. V súčasnej dobe je konajúcim sudcom Mgr. R. G. Prieťahy som zistil na čl. 98 spisu, kedy bol dňa 19. 7. 2007 súdu doručený vypracovaný znalecký posudok. Asistentka senátu predložila spis sudcovi 30. 7. 2007. Referát sudcu evidujem až dňa 11. 1. 2008.“

Ústavný súd zistil zo súdneho spisu tento priebeh konania:

Okresnému súdu bol 1. októbra 2003 podaný návrh sťažovateľky na vyporiadanie bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov,   ktorá   súčasne   požiadala   o   oslobodenie   od súdnych poplatkov. Prípisom z 20. októbra 2003 ju okresný súd vyzval, aby preukázala svojej osobné, majetkové a zárobkové pomery.

Údaje poskytnuté sťažovateľkou   si   okresný   súd overil   prostredníctvom   dožiadaní zo 16. januára 2004 adresovaných Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Č., Katastrálnemu úradu   v Ž.,   Správa   katastra   v Č.   (ďalej   len   „správa   katastra“),   Obvodnému   oddeleniu Policajného zboru Č., Obecnému úradu v K. a Mestskému úradu v Č. Uznesením z 2. júna 2004 okresný súd nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh 23. júna 2004. Uznesením z 13. septembra 2004 okresný súd vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhu.

Dňa 25. januára 2005 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. marec 2005. Toto pojednávanie   bolo   bez   prerokovania   veci   odročené,   pretože   sa   nedostavil   odporca.   Na nasledujúci termín pojednávania 5. mája 2005 sa opäť odporca nedostavil, nebolo však ani vykázané doručenie predvolania, a preto bolo opäť bez prerokovania veci odročené. Dňa 9. júna 2005 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že bude nariadené znalecké dokazovanie a účastníkom sa poskytne lehota na mimosúdne vyriešenie sporu. Prípisom z 3. augusta 2005 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby oznámil, či došlo medzi účastníkmi k uzavretiu dohody. Podaním doručeným 17. augusta 2005   právny   zástupca   sťažovateľky   oznámil,   že   nedošlo   k   uzavretiu   dohody,   a žiadal nariadenie znaleckého dokazovania. Uznesením z 10. novembra 2005 okresný súd uložil účastníkom   konania   zložiť   preddavok   na   trovy   znaleckého   dokazovania.   Sťažovateľka zaplatila   preddavok   v   sume   8   000   Sk,   o   čom   sa   v   spise   nachádza   úradný   záznam zo 4. januára 2006.

Prípisom   z   24.   februára   2006   okresný   súd   vyzval   sťažovateľku,   aby   predložila aktuálny list   vlastníctva   na   nehnuteľnosť   (rodinný   dom).   Sťažovateľka   predložila   výpis z listu   vlastníctva   12.   apríla 2006.   Prípisom   z 10.   mája 2006   okresný   súd opäť vyzval sťažovateľku a správu katastra na predloženie listu vlastníctva na rodinný dom, pretože sťažovateľka predložila nesprávny list vlastníctva. Prípisom z 22. mája 2006 správa katastra oznámila, že nemožno predložiť list vlastníctva, a uviedla aj dôvody. Podaním doručeným 1. júna 2006 sťažovateľka okresnému súdu oznámila, že požiadala správu katastra o vydanie listu   vlastníctva,   a   samostatným   podaním   požiadala   o   „zníženie“   súdnych   poplatkov. Sťažovateľka predložila okresnému súdu výpis z listu vlastníctva 14. júna 2006. Prípisom z 22. júna 2006 okresný súd žiadal právneho zástupcu sťažovateľky o predloženie listu vlastníctva, pretože na tom, ktorý predložila sťažovateľka, je zapísaný len dom, ale nie aj pozemok, a zároveň žiadal o oznámenie, čoho sa sťažovateľka domáha podaním doručeným 1. júna 2006. Odpoveď právneho zástupcu sťažovateľky bola doručená 8. augusta 2006. Prípisom z 13. septembra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením z 13. septembra 2006 okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností, ktorému uložil podať posudok v lehote 15 dní od prevzatia spisu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25. októbra 2006. Prípisom doručeným 30. októbra 2006 znalec oznámil, že nariadil miestnu ohliadku na 8. november 2006, a 9. novembra 2006 oznámil, že ohliadka sa neuskutočnila pre nespoluprácu odporcu.

Prípisom z 13. marca 2007 okresný súd žiadal Obecný úrad v K. a sťažovateľku o oznámenie adresy   pobytu   odporcu.   Znalec   opäť   nariadil   ohliadku   25.   apríla   2007   na 26. máj 2007. Znalec predložil vypracovaný posudok 19. júla 2007.

Prípisom z 11. januára 2008 okresný súd zaslal posudok na vyjadrenie účastníkom. V podaní doručenom 29. januára 2008 sťažovateľka namietla cenu nehnuteľnosti určenú znalcom   a   navrhla,   aby   okresný   súd   zistil   dopytom   realitných   kancelárií   trhovú   cenu nehnuteľnosti.   Súčasne   sťažovateľka   požiadala   o   nariadenie   pojednávania.   Uznesením z 22. februára 2008 okresný súd rozhodol o priznaní znalečného. Prípismi z 25. februára 2008 okresný súd oslovil štyri realitné kancelárie s cieľom zistenia všeobecnej ceny danej nehnuteľnosti. Dňa 6. júna 2008 sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie. Prípisom z 30. júna 2008   okresný   súd   žiadal   správu   katastra   o   vyjadrenie   k   zápisom   o   právnych   vzťahoch účastníkov   k   označeným   nehnuteľnostiam.   Pojednávanie   nariadené   na   4.   júl   2008   sa nekonalo pre neprítomnosť odporcu, ktorý nemal vykázané doručenie, a preto okresný súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní predvolania Obecný úrad v K. a Obvodné oddelenie Policajného zboru   T.   Ďalšie   pojednávanie   sa   uskutočnilo   3.   októbra   2008.   Nasledujúce pojednávanie   nariadené   na   5.   december   2008   sa   nekonalo   z   dôvodu   neprítomnosti účastníkov, pričom právny zástupca sťažovateľky sa ospravedlnil z dôvodu účasti na školení s   tým,   že   sťažovateľka   nesúhlasí   so   zastúpením   substitútom.   Podľa   úradného   záznamu z 12. decembra   2008   sudca   žiadal   riaditeľa   správy   katastra   o   prešetrenie   vybavenia dožiadania   a   26.   januára   2009   okresný   súd   písomne   urgoval   správu   katastra   o podanie správy.

Dňa   18.   augusta   2009   bolo   nariadené   ďalšie   pojednávanie,   ktoré   sa   uskutočnilo 6. októbra 2009 a bolo odročené na 24. november 2009 s tým, že okresný súd písomne vyzval odporcu, aby sa vyjadril k návrhom sťažovateľky.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Sťažovateľka   tvrdí,   že   napriek   vyčerpaniu   všetkých   dostupných   právnych prostriedkov, ktoré má k dispozícii na ochranu svojho základného práva, vrátane sťažnosti na prieťahy, nedošlo k odstráneniu prieťahov a skončeniu veci v primeranej lehote.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa   odseku   1,   ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Sťažovateľka   nepredložila   kópiu   sťažnosti   na   prieťahy   adresovanú   predsedovi okresného súdu ani inak nepreukázala, že podala sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona   č.   757/2004   Z.   z.   o   súdoch   a   o   zmene a   doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších   predpisov,   ktorej   vyčerpanie   ako   účinného   prostriedku   nápravy   je   potrebné preukázať podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Uviedla len, že sa v roku 2005 sťažovala na „nekonanie“, na svoju sťažnosť však nedostala žiadnu odpoveď. Ústavný súd preto zisťoval na okresnom súde, či vo veci sp. zn. 10 C 114/2003 sťažovateľka podala sťažnosť   na   prieťahy   v konaní;   v evidencii   okresného   súdu   sa   tvrdenie   sťažovateľky o podaní sťažnosti predsedovi súdu nepotvrdilo. Znamená to, sťažovateľka nepreukázala vyčerpanie účinných prostriedkov, ktoré má k dispozícii na ochranu svojho práva, a preto ústavný súd odmietol jej sťažnosť pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   posúdil   sťažnosť   sťažovateľky   aj   z hľadiska   ďalšieho   dôvodu odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z hľadiska jej zjavnej neopodstatnenosti.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   ak   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť   k   porušeniu   tohto základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a   základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jeho   prijatí   na   ďalšie   konanie (napr.   I.   ÚS   7/00, III. ÚS 100/01, III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).

Ústavný   súd   tiež   poukazuje na   svoju   judikatúru,   podľa   ktorej   nie   každý   zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. l dohovoru. Ústavný súd už vo svojich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (II. ÚS 63/05). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru), sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).

Sťažovateľka   v   sťažnosti   kladie   dôraz   na   doterajšiu   dĺžku   konania,   pričom poukazuje, že okresný súd o jej veci dosiaľ nerozhodol. Z prehľadu konania vyplýva, že okresný   súd   od   podania   návrhu   (1.   októbra   2003)   riešil   najskôr   otázku   poplatkovej povinnosti,   keďže   sťažovateľka   požiadala   o   oslobodenie   od   súdneho   poplatku,   a   po zaplatení súdneho poplatku (23. júna 2004) a zabezpečení vyjadrenia odporcu k návrhu nariadil 25. januára 2005 pojednávanie. Prvé dva termíny pojednávania (17. marec 2005 a 5. máj   2005)   boli   zmarené   pre   neprítomnosť   odporcu,   meritórne   pojednávanie   sa uskutočnilo až 9. júna 2005. Okresný súd následne poskytol účastníkom konania lehotu na mimosúdne vyriešenie sporu, a keďže k uzavretiu dohody nedošlo (čo právny zástupca sťažovateľky oznámil 17. augusta   2005), okresný súd uložil   účastníkom   konania zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania (10. novembra 2005), zabezpečoval potrebné podklady   (list   vlastníctva)   a   13.   septembra   2006   nariadil   znalecké   dokazovanie. Vypracovanie   posudku   sa   oddialilo   z   dôvodu   na   strane   odporcu.   Okresný   súd   na   túto situáciu primerane reagoval, keď požiadal o predvolanie odporcu na miestnu ohliadku aj príslušný   obecný   úrad   a   políciu   (13.   marca   2007).   Po   predložení   znaleckého   posudku (19. júla 2007) okresný súd urobil ďalší úkon až 11. januára 2008, keď zaslal posudok na vyjadrenie účastníkom   konania. V ďalšom období okresný   súd konal vo veci   v zásade plynulo až do 26. januára 2009. Nasledujúcim úkonom okresného súdu bolo nariadenie pojednávania (18. augusta 2009), ktoré sa uskutočnilo 6. októbra 2009. Z tohto prehľadu konania vyplýva, že v postupe okresného súdu sa vyskytli dve kratšie obdobia nečinnosti (od 19. júla 2007 do 11. januára 2008 a od 26. januára 2009 do 18. augusta 2009).

Ústavný súd zistil v postupe okresného súdu kratšie obdobia nečinnosti, ktoré však posudzujúc konanie ako celok nedosahujú intenzitu zbytočných prieťahov. Z procesných úkonov okresného súdu je zrejmé, že okresný súd priebežne vykonáva procesné úkony, ktoré   smerujú   k   meritórnemu   rozhodnutiu,   a   tým   k   odstráneniu   právnej   neistoty sťažovateľky,   kvôli   ktorej   sa   na   okresný   súd   obrátila.   Táto   skutočnosť   podľa   názoru ústavného   súdu   v   okolnostiach   daného   prípadu   znamená,   že   v   čase   predbežného prerokovania sťažnosti už nedochádza k prieťahom v predmetnom konaní.

Podľa   názoru   ústavného   súdu,   berúc   do   úvahy   doterajšiu   dĺžku   a   aktuálny   stav konania a úkony, ktoré urobil okresný súd, sa postup okresného súdu nevyznačuje takými obdobiami   nečinnosti   alebo neefektívnej   činnosti,   ktoré   by v   danom   štádiu   konania po posúdení všetkých   okolností   prípadu   umožňovali po prijatí   sťažnosti   na ďalšie konanie vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde sťažnosť aj ako zjavne neopodstatnenú.

Nad   rámec   odôvodnenia   tohto   rozhodnutia   ústavný   súd   považuje   za   potrebné poznamenať,   že   nečinnosť   okresného   súdu   v   ďalšom   priebehu   označeného   konania   by mohla   spôsobiť   porušenie   základného   práva   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 38 ods. 2 listiny a čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru,   čo   nevylučuje,   aby   sťažovateľka   v   takom   prípade   opätovne   podala sťažnosť ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009