znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 391/08-31

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   12.   februára   2009 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho prerokoval sťažnosť S. V., L., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., D., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-71/OdV-LM-2005, za účasti Okresného riaditeľstva   Policajného zboru Liptovský Mikuláš, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo S. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-71/OdV-LM-2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. S. V. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € [slovom tritisíc eur (90 378   Sk)],   ktoré   jej j e   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   Liptovský   Mikuláš p o v i n n é   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru   Liptovský   Mikuláš j e   p o v i n n é uhradiť S. V. trovy právneho zastúpenia v sume 178,29 € [slovom stosedemdesiatosem eur a dvadsaťdeväť centov (5 371,20 Sk)] na účet jej právneho zástupcu JUDr. R. S., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla 2008 doručená sťažnosť S. V., L. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. R. S., D.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-71/OdV-LM-2005.

Sťažovateľka k priebehu trestného konania vedeného okresným riaditeľstvom pod sp. zn. ORP-71/OdV-LM-2005, v ktorom namieta porušenie svojich práv, uviedla:«Dňa   08.   02.   2005   začal   vyšetrovateľ   Okresného   riaditeľstva   PZ   v Liptovskom Mikuláši vo veci ČVS: ORP-71/OdV-LM-2005 trestné stíhanie za spáchanie trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného zákona, voči L. B., trvale bytom K., a to z dôvodu, že   na   podklade   zistených   skutočností   bol   dostatočne   odôvodnený   záver,   že   v presne nezistenej dobe od 21.00 hod. dňa 07. 02. 2005 do 01.00 hod. dňa 08. 02. 2005 na presne nezistenom mieste za obcou B., okr. Liptovský Mikuláš, v osobnom motorovom vozidle zn. AUDI, L. B. pod vyhrážkami bitky a zabitia blízkych rodinných príslušníkov donútil S. V., trvale bytom L., aby sa vyzliekla, predtým sa vyzliekol on sám, násilím jej roztiahol nohy, ľahol si na ňu, ruky jej držal za hlavou a pod vyhrážkami zabitia jej priateľa, matky a jej známych   ju   donútil   k súloži   a ďalším   sexuálnym   praktikám,   a to   k orálnemu,   análnemu styku a to aj napriek tomu, že poškodená vravela, aby ju nechal, že to bolí!...

Okresné riaditeľstvo PZ v Liptovskom Mikuláši - úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, 031 48 Liptovský Mikuláš - prostredníctvom Vyšetrovateľky vo veci vykonal od 8. 2. 2005 do apríla roku 2005 úkony, ktorými vypočul

-poškodenú dňa 08. 02. 2005 a dňa 16. 03. 2005,

-obvineného dňa 08. 02. 2005 a svedkov

-D. D., dňa 16. 03. 2005,

-M. P., dňa 16. 03. 2005,

-vykonal konfrontáciu poškodenej a obvineného dňa 13. 04. 2005,

-Z. K., dňa 22. 04. 2005,

-M. K., dňa 22. 04. 2005,

-M. Ď., dňa 22. 04. 2005. Teda posledný reálny úkon čo sa týka svedkov bol vykonaný 22. 04. 2005...

Postupom   Okresného   riaditeľstva   PZ   v Liptovskom   Mikuláši   -   úrad   justičnej a kriminálnej polície PZ, 031 48 Liptovský Mikuláš vo veci ČVS: ORP-71/OdV-LM-2005 zo dňa 08. 02. 2005 je sťažovateľka sužovaná a veľmi traumaticky deptaná jednak z dôvodu že sa   jedná   o skutočnosť,   že   trestným   činom   bolo   tvrdým   spôsobom   zasiahnuté   do   života sťažovateľky a v druhom rade, že orgány činné v trestnom konaní si neplnia úlohu ktorú by si mali konať - nečinnosť a nedôslednosť porušovateľa ORPZ sužuje sťažovateľku čo jej tvrdým spôsobom jej to zasiahlo do života.

-   Obvinený   sťažovateľku   obvinil   zo   sexuálnych   praktík   a že   sama   chcela   tento sexuálny akt -   tieto reči sa vedú v mieste   bydliska   a v oblasti podnikania sťažovateľky pričom   ľudia   na   ňu   krivo   pozerajú,   „ukazujú   prstom“,   pričom   sťažovateľka   sa nemôže brániť a orgány činné v trestnom konaní sú nečinné

-   neustále   oddiaľovanie   vyšetrovania   spôsobuje   sťaženie   zistenia   pravdivých skutočností v samotnom vyšetrovaní,

-   Nečinnosť   a prieťahy   v sťažovateľke   spôsobuje   neistotu   v právnu   istotu a spravodlivosť v Slovenskej republike,

-   V súkromnom   živote   -   z uvedených   dôvodov   sťažovateľka   sa   rozišla   so   svojou dlhodobou   známosťou   -   priateľom,   ktorý   ako   keby   uveril   zavádzajúcim   tvrdeniam obvineného pri svojej obhajobe, že k sexuálnemu aktu došlo dobrovoľne,

- Táto nečinnosť vyšetrovacích orgánov spôsobuje sťažovateľke psychické neľudské trápenie, navštevuje rôznych liečiteľov, trpí nespavosťou,

- Vzhľadom na neistotu spôsobenú nečinnosťou vyšetrovacích orgánov v súvislosti s vyhrážkami obvineného sa sťažovateľka bojí o seba a o svoju rodinu,

- Jej psychické problémy sa prenášajú na jej vzťahy v súkromí,

- V práci sa nedokáže sústrediť na robotu... Z uvedeného stručného prehľadu jednoznačne je zrejmé, že konanie porušovateľa je v rozpore s právami sťažovateľky, pretože lehota na začatie vykonávania úkonov začala plynúť dňa 08. 02. 2005 a do dnešného dňa neboli urobené všetky potrebné úkony, pričom Porušovateľ   od   17.   12.   2005   neurobil   žiadne   úkony   aj   napriek   tomu,   že   vôbec   nejde o zložitý prípad!

Ku dnešnému dňu toto celé vyšetrovanie trvá 3 roky, Porušovateľ vo veci nekoná, znemožňuje tým právo na ochranu sťažovateľky, sťažovateľka žije v neistote, čím dochádza k porušeniu   práv   sťažovateľky   na   prejednanie   resp.   vybavenie   veci   bez   zbytočných prieťahov...

Dňa 05. 02. 2008 podala S. V. prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu sťažnosť pre nečinnosť vyšetrovateľa...

Dňa 25. 03. 2008 zaslala Okresná prokuratúra odpoveď na sťažnosť S. V., v ktorej okrem iného uvádza, že „vo vyšetrovaní dochádza k zbytočným prieťahom“...»

Sťažovateľka   v petite   sťažnosti   navrhla,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   práv   okresným   riaditeľstvom   v trestnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. ORP-71/OdV-LM-2005, prikázal okresnému riaditeľstvu konať bez zbytočných prieťahov, priznal   jej   finančné   zadosťučinenie   v sume   33 193,92   €   (1 000 000   Sk)   a úhradu   trov konania.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 391/08-15 zo 16. decembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, lebo vzhľadom   na   charakter   veci,   kde   je   rozhodujúci   prehľad   spisu,   nemožno   od   ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Riaditeľ   okresného   riaditeľstva   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril k sťažnosti   sťažovateľky   podaním   sp.   zn.   ORP-113-156/VO-2008   zo   7.   januára   2009 doručeným ústavnému súdu 12. januára 2009. Okrem iného v ňom uviedol:

«Dňa 8. 2. 2005 bolo prijaté trestné oznámenie S. V., na základe ktorej bolo tohto istého dňa podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku (účinného do 31. 12. 2005) začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie podľa § 163 ods. 1) Trestného poriadku (účinného do 31. 12. 2005) pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1) Trestného zákona (účinného do 31. 12. 2005) L. B., trvale bytom K.

Po   začatí   trestného   stíhania   a vznesení   obvinenia   bol   toho   istého   dňa   vypočutý obvinený L. B. Nakoľko tento si pri výsluchu podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia   bola   táto   spolu   s vyšetrovacím   spisom   predložená   dozorujúcej   prokurátorke Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš, o ktorej bolo rozhodnuté dňa 7. 3. 2008 (správne má byť 2005, pozn.) a spisový materiál bol vrátený na ďalšie konanie.

Obvinený   L.   B.   doručil   na   tunajšie   Okresné   riaditeľstvo   PZ,   Úrad   justičnej a kriminálnej polície splnomocnenia troch obhajcov, a to JUDr. K. H. AK K. (písomné splnomocnenie   doručené   2.   3.   2005),   JUDr.   J.   M.   -   AK   L.   (písomné   splnomocnenie doručené   dňa   9.   2.   2005)   a JUDr.   P.   Ď.   -   AK   P.   s tým,   že   týchto   bolo   potrebné vyrozumievať o všetkých úkonoch a bolo potrebné zosúladiť úkony tak, aby sa na týchto obhajcovia obvineného L. B. mohli zúčastniť.

Následne dňa 16. 3. 2005 bola za prítomnosti svojho splnomocnenca, ktorým bol v tej dobe JUDr. J. K., vypočutá S. V. Toho istého dňa boli vypočutí aj ďalší svedkovia D. D. a M. P.

Nakoľko vznikli rozpory vo výpovedi obvineného L. B. a svedkyne S. V. bola dňa 13. 4. 2005 vykonaná medzi nimi konfrontácia a to za prítomnosti obhajcov obvineného tak aj za prítomnosti splnomocnenca poškodenej JUDr. J. K.

Ďalšie úkony - výsluchy svedkov Z. K., M. K. a M. Ď. boli vykonané dňa 22. 4. 2005. Z dôvodu, že obvinený L. B. pri výpovedi tvrdil, že poškodená S. V. s pohlavným stykom súhlasila a konfrontácia nepriniesla do veci nič nové, a nakoľko obvinený L. B. odmietol pri tejto vypovedať, bola do konania 30. 7. 2005 pribratá podľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku (účinného do 31. 12. 2005) znalkyňa - PhDr. K. P. - ktorá mala vykonať rozbor osobnosti poškodenej S. V. ako aj zistiť, či nemá sklony ku klamstvám a vymýšľaniu si. Znalecký posudok bol vypracovaný a doručený 29. 8. 2005. K tomuto uvádzame aj tú skutočnosť,   že   vyšetrovateľka   PZ   v termíne   od   8.   8.   do   28.   8.   2005   čerpala   riadnu dovolenku, od 20. 9. do 25. 9. 2005 bola práceneschopná, a od 18. 10. 2005 do 7. 11. 2005 absolvovala kúpeľnú liečbu.

Teda   tvrdenie,   že posledný   úkon   bol   vykonaný   dňa 22.   4.   2005   nie   je pravdivý, v prípade   aj   keď   v tomto   období   neboli   vykonávané   výsluchy,   znalkyňa   vypracovávala znalecký posudok a prieťahy vo vyšetrovaní sú objektívne.

Po   nadobudnutí   účinnosti   (1.   1.   2006)   nového   Trestného   zákona   a Trestného poriadku bolo potrebné v súlade s ustanoveniami prepočuť obvineného L. B., tento úkon bol vykonaný dňa 7. 7. 2006 v prítomnosti jeho obhajcov. V uvedený deň mal byť vypočutý aj svedok M. B., tento sa však z úkonu ospravedlnil. Teda úkony sa vykonávali aj v roku 2006. Následne od 7. 8. do 27. 8. 2006 vyšetrovateľka PZ čerpala dovolenku a od 29. 8. 2006   sa   celé   Okresné   riaditeľstvo   PZ   vrátane   Úradu   justičnej   a kriminálnej   polície sťahovalo do nových priestorov, čo trvalo približne mesiac.

Na 7. 10. 2007 bolo vytýčené preštudovanie vyšetrovacieho spisu obvineným L. B., jeho obhajcami ako aj poškodenou S. V. Obhajkyňou obvineného JUDr. K. H. bolo zaslané ospravedlnenie,   že   L.   B.   je   hospitalizovaný   vo   Fakultnej   nemocnici   v K.   Zároveň   bola vyšetrovateľka   PZ   telefonicky   požiadaná   JUDr.   K.   H.,   aby   vytýčila   nový   termín preštudovania vyšetrovacieho spisu.

Dňa   2.   11.   2007   bolo   do   vyšetrovacieho   spisu   doručené   nové   splnomocnenie poškodeného, kde ako splnomocnenec S. V. bol menovanou zvolený JUDr. R. S. - advokát AK D., kde menovanému bolo dňa 3. 12. 2007 umožnené nazrieť do vyšetrovacieho spisu. Z dôvodu   pracovnej   zaťaženosti   vyšetrovateľky   PZ   a následne   dvojtýždennej práceneschopnosti   v mesiaci   december   2007   sa   do   konca   roku   2007   nepodarilo vyšetrovanie ukončiť.

Vec   bola   naplánovaná   opätovne   na   skončenie   vo   februári   2008,   avšak   termín výsluchu svedka M. B., ako aj termín vytýčený na preštudovanie vyšetrovacieho spisu boli zrušené z dôvodu práceneschopnosti vyšetrovateľky od 15. 2. do 26. 2. 2008.

Opätovne bol predvolávaný k výsluchu svedok M. B. a to 24. 4. 2008, 9. 6. 2008, 15. 8. 2008, tento sa však z úkonov opätovne ospravedlňoval.

Po   čerpaní   dovolenky   od   14.   7.   2008   do   7.   8.   2008   bolo   v trestnom   stíhaní pokračované dňa 5.   10.   2008 a následne bol vypočutý svedok M.   B.   dňa 19. 11. 2008 a vytýčené preštudovanie vyšetrovacieho spisu obvineným L. B., jeho obhajcami JUDr. K. H., JUDr. J. M. a JUDr. P. Ď., ako aj poškodenou S. V. a splnomocnencom poškodenej JUDr. R. S. dňa 27. 11. 2008.

Skutočnosť uvádzaná sťažovateľkou, že Okresná prokuratúra konštatovala, že „vo vyšetrovaní dochádza k zbytočným prieťahom“ je účelová a navyše je vytrhnutá z kontextu odpovede dozorujúcej prokurátorky, pretože v odpovedi na sťažnosť je uvedené, že „síce vo vyšetrovaní dochádza k zbytočným prieťahom, ale tieto nie sú zavinené vyšetrovateľkou“ - odpoveď dozorujúcej prokurátorky sa nachádza v priepise vyšetrovacieho spisu, ktorý sme Vám zaslali.

Vyšetrovanie je k dnešnému dňu ukončené návrhom na podanie obžaloby na L. B. a spisový materiál bol zaslaný tunajšej Okresnej prokuratúre.»

Právny zástupca sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 22. januára 2009 k vyjadreniu okresného riaditeľstva k sťažnosti sťažovateľky okrem iného uviedol: «-   sme   toho   názoru,   že   v uvedenej   veci   došlo   k namietanému   porušeniu   vyššie uvedených práv sťažovateľky, nakoľko ide o znásilnenie ženy a vec bola začatá 08.   02. 2005. Odvtedy sa sťažovateľke sťažili podmienky života a spoločenské uplatnenie. Sama sťažovateľka pociťuje psychickú traumu z daného skutku a pocit, že obvinený dodnes nebol potrestaný a kedykoľvek sa to môže zopakovať, jej ťažkosti len prehlbuje.

- v uvedenom konaní dochádza k prieťahom, hoci OR PZ Liptovský Mikuláš sa tomu bráni; posledný úkon bol vykonaný 22. 04. 2005, resp. doručením znaleckého posudku 29. 08. 2005,

- jediný výsluch obvineného bol vykonaný po roku, dňa 07. 07. 2006

- výsluch svedka bol napriek „plánovaniu“ vykonaný až dňa 19. 11. 2008,, následne dňa 27. 11. 2008 preštudovanie spisu;

- boli podávané sťažnosti pre nečinnosť s odpoveďou, že sú v konaní prieťahy, ale nezavinené vyšetrovateľkou. V prípade, že vyšetrovateľka je často PN, je viac, než účelné priradiť vec inému vyšetrovateľovi vzhľadom na závažnosť činu, akým je znásilnenie, keďže po štyroch rokoch je nemožné biologicky dokázať znásilnenie. Na uvedené sme sa pýtali pri preštudovaní spisu vyšetrovateľky, že kde sú záznamy o odbere biologických stôp a tu sme dostali odpoveď, že tieto boli odobraté aj z auta aj od poškodenej, no stratili sa zo spisu...

-   pri   preštudovaní   spisu   sme   zistili,   že   v spise   sú   dodatočne   založené   uznesenia o prerušení   konania   pre   neprítomnosť   obvineného   a svedka   a následne   uznesenia o pokračovaní v konaní, nakoľko pominuli dôvody prerušenia. Tieto uznesenia už OR PZ nespomína vo svojom vyjadrení, nakoľko v spise nie sú doklady o ich doručení čo i len jednému subjektu, či strane trestného konania a čísla listov sú prepisované, pričom nové čísla listov približne od čísla 20 - 26 sú posunuté o počet listov dodatočne doložených uznesení;

- aj preto sme názoru, že vykonanie cca jediného úkonu za rok určite nezaručuje základné   právo   na   prerokovanie   tak   závažnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Ústavný   súd   z vyžiadaného   spisu   okresného   riaditeľstva   zistil   rovnaký   priebeh konania ako uviedla sťažovateľka. Na základe trestného oznámenia sťažovateľky začalo trestné konanie vo veci uznesením o začatí trestného stíhania z 8. februára 2005 a 7. januára 2009 bol predložený spis príslušnému prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-71/OdV-LM-2005.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza ústavný súd zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza „až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu (alebo iného orgánu verejnej moci) odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať len také, ktoré smeruje efektívne a v primeranom čase k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02,   III.   ÚS   142/03)   zohľadňuje   tri   základné   kritériá,   ktorými   sú   právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd alebo iný orgán verejnej moci rozhoduje, správanie účastníka   konania   a postup   samotného   súdu,   resp.   príslušného   orgánu   verejnej   moci. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) ako súčasť prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).

Uvedené kritériá ústavný súd uplatňuje aj pre trestné konanie, v ktorom môžu byť dotknuté označené práva sťažovateľky v postavení poškodenej.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktoré ústavný súd uplatňuje pri posudzovaní sťažností namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd zistil, že namietané trestné konanie sa vedie proti obvinenému pre „... trestný čin znásilnenia podľa § 241 Trestného poriadku (účinného do 31. decembra 2005“. Po oboznámení sa s obsahom spisu okresného riaditeľstva ústavný súd konštatoval, že v priebehu dokazovania bolo potrebné okrem iného vypočuť viacero svedkov a vykonať znalecké   dokazovanie   z oblasti   psychológie,   čo   signalizuje   určitú   skutkovú   zložitosť namietaného konania, ktorú treba zohľadniť pri rozhodovaní. Po právnej stránke ústavný súd vec nepovažoval za zložitú poukazujúc na to, že vyšetrovanie trestného činu znásilnenia patrí k štandardnej agende orgánov činných v trestnom konaní.

Z hľadiska   hodnotenia   povahy veci   ústavný súd   vychádzal   zo   všeobecnej   zásady uznávanej aj Európskym súdom pre ľudské práva, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných   veciach   v dôsledku   mimoriadne citlivého   zásahu do   sféry   ľudských práv a základných slobôd, ktorý je s priebehom trestného konania spravidla spojený, musí posudzovať prísnejšie.

2.   V rámci   druhého   kritéria   ústavný   súd   hodnotil   podľa   obsahu   spisu   správanie sťažovateľky,   ktorá   je   v namietanom   trestnom   konaní   v postavení   poškodenej,   pričom nezistil na jej strane žiadne skutočnosti, ktoré mohli prispieť k jeho predĺženiu.

3. Pri posudzovaní postupu okresného riaditeľstva v namietanom trestnom konaní ústavný súd predovšetkým konštatoval, že je (bolo) vzhľadom na svoju povahu a citlivosť pre poškodenú ako celok neprimerane dlhé, keďže len štádium vyšetrovania pred okresným riaditeľstvom trvalo takmer štyri roky (od začatia trestného stíhania 8. februára 2005 do 7. januára 2009, keď bol spis predložený príslušnému prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby, pričom jeho doterajší priebeh charakterizujú opakované obdobia nečinnosti, ako aj   neefektívna   činnosť   zo   strany   vyšetrovateľky,   ktorá   nevyužila   všetky   prostriedky poskytované jej Trestným poriadkom na zabezpečenie nevyhnutnej súčinnosti obvineného ani svedkov, ktorých bolo potrebné vypočuť).

Obranu   okresného   riaditeľstva   založenú   na   tvrdeniach   o nadmernej   pracovnej zaťaženosti vyšetrovateľky či jej opakovanej práceneschopnosti (či dokonca dovolenky), ani sťahovaním do nových priestorov ústavný súd nemohol akceptovať s poukazom na svoju stabilizovanú   judikatúru,   podľa   ktorej   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí zabezpečiť trestné konanie, nemôže byť dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti za pomalé konanie   spôsobujúce   zbytočné   prieťahy   a v žiadnom   prípade   nemôže   ísť   na   vrub sťažovateľke. Nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť trestné konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak by sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia (m. m. I. ÚS 39/00, I. ÚS 81/02, II. ÚS 66/03 atď.).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   dospel   k názoru,   že   postupom   okresného riaditeľstva   v trestnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ORP-71/OdV-LM-2005   došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Sťažovateľka   žiadala,   aby   ústavný   súd   prikázal   okresnému   riaditeľstvu   konať v namietanom   konaní   bez   zbytočných   prieťahov.   Vzhľadom   na   to,   že   konanie vedené okresným   riaditeľstvom   (trestné   konanie   v   štádiu   vyšetrovania)   pod   sp.   zn. ORP-71/OdV-LM-2005   bolo   ku   dňu   vydania   tohto   nálezu   skončené   (7.   januára   2009) predložením spisu príslušnému prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby, ústavný súd tomuto návrhu sťažovateľky nevyhovel.

Keďže ústavný súd rozhodol, že postupom okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ORP-71/OdV-LM-2005 bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 ústavy.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 33 193,92 € (1 000 000 Sk) s poukazom na to, že došlo k mimoriadne aktívnemu zásahu do jej   osobnej   sféry,   ktorý   jej   spôsobil „psychické   neľudské   trápenie...   trpí   nespavosťou“, nedokáže   sa   sústrediť   na   prácu,   jej „psychické   problémy   sa   prenášajú   na   jej   vzťahy v súkromí“, pričom stratila dôveru „v políciu, a celkovo spravodlivosť v SR“.

Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo   zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   ESĽP,   keď   priznáva   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   celkové   neprimerane   dlhé   obdobie   trestného   konania vedeného   v štádiu   vyšetrovania   okresným   riaditeľstvom   v trvaní   takmer   štyroch   rokov, v ktorom došlo podľa zistení ústavného súdu k zbytočným prieťahom zavineným okresným riaditeľstvom,   ale   aj   závažnosť   vyšetrovaného   trestného   činu   a jeho   dopad   na   osobu sťažovateľky, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € (90 378 Sk) primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. R. S., D. Právny zástupca sťažovateľky ich v sťažnosti vyčíslil sumou 178,29 € (5 371,20 Sk). Vzhľadom na to, že trovy konania požadované sťažovateľkou neprekračovali sumu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (úkony právnej služby boli vykonané v roku 2008), ústavný súd ich priznal v sume ňou požadovanej.

Trovy konania je okresné riaditeľstvo povinné uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky   (§   31a   zákona   o ústavnom   súde   v spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa   ktorého proti   rozhodnutiu ústavného súdu   nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2009