znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 391/04-33

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   7.   septembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Štefana   Ogurčáka   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. R. P. a D. P., obaja bytom K., zastúpených advokátom   JUDr.   J.   F.,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 101/00 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 101/00 p o r u š i l základné právo Mgr. R. P. a D. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   ich   záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   25 C 101/00 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. R. P. a D. P. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške každému po 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je im Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Mgr.   R.   P.   a D.   P. p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 13 970 Sk (slovom trinásťtisícdeväťstosedemdesiat slovenských korún), ktorú je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. J. F., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením z 1. decembra 2004 č. k. IV. ÚS 391/04-11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. R. P. (ďalej len „sťažovateľ v I. rade“) a D.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľka   v II.   rade“),   obaja   bytom   K.   (spolu   ďalej   len „sťažovatelia“), zastúpených   advokátom   JUDr.   J.   F.,   K., ktorou   namietali   porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva   na prejednanie ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 101/00.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 101/00 sa sťažovatelia žalobou podanou okresnému súdu 8. marca 2000 domáhali od žalovanej – I., a. s. (ďalej len „žalovaná“), zaplatenia 10 330 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody, ktorá im vznikla neoprávnenými výbermi finančných prostriedkov z ich bankového účtu platobnou kartou, ktorá bola žalovanou zrušená po tom, ako sťažovatelia nahlásili žalovanej jej odcudzenie. Podľa tvrdenia sťažovateľov: „Od podania žaloby uplynulo takmer 55 mesiacov a v merite veci rozhodnuté nebolo.“

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli: «Od podania žaloby v predmetnej veci boli okresným súdom vytýčené a uskutočnené tri pojednávania, prvé až 28. 11. 2002 po urgencii z 3. 4. 2002 a následnej sťažnosti na prieťahy v konaní zo 14. 8. 2002. Následne okresný súd v predmetnej veci v priebehu roku 2003 nariadil, resp. uskutočnil ešte dve pojednávania v dňoch 12. 4. 2003 a 11. 9. 2003.

(...) Súd od posledného pojednávania konal vo veci tak, že prípisom zo 17. 3. 2004 urgoval   podanie   ďalších   návrhov   na   dokazovanie,   napriek   tomu,   že   na   pojednávaní 11. 9. 2003   sme   uviedli,   že   návrhy   nemáme.   Ďalším   prípisom   z   25.   6.   2004   nám   bolo prostredníctvom nášho právneho zástupcu oznámené, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie.   Z toho   dôvodu   sme   boli   vyzvaní   k   predloženiu   špecifických   otázok,   na vyjadrenie ktorých mal byť ustanovený znalec. O nariadenie znaleckého dokazovanie nik z účastníkov nežiadal. Nepopierame právomoc súdu, aby po vypočutí účastníkov nariadil znalecké   dokazovanie   ak   rozhodnutie   závisí   od   posúdenia   skutočností,   na   ktoré   treba odborné znalosti. V danom prípade však takú nutnosť nevidíme.

Vo   veci   ide   o   výber   peňazí   z   účtu   prostredníctvom   bankomatu   po   tom,   čo   sme žalovanej ohlásili krádež platobnej karty a túto zrušili. Žalovaná tvrdí, že po odcudzení karty   nedošlo   k   jej   blokácii,   ale   len   k   zrušeniu,   čím   sme   spôsobili   výber   finančných prostriedkov nepovolenou osobou ku vlastnej škode. (...) Žalovaná musí mať špecifikované a teda verifikované pojmy „zrušenie“ a „blokácia“ platobnej karty. K týmto skutočnostiam mala a musela predložiť dôkaz žalovaná, a preto sme toho názoru, že v danom prípade nejde o také skutočnosti, na ktoré sú potrebné odborné znalosti a nariadenie znaleckého dokazovania.

Prejednávanú   vec   nepovažujeme   za   náročnú   a   na   jednom   resp.   dvoch pojednávaniach mohlo a malo byť na uvedené dve zásadné otázky zodpovedané a vo veci rozhodnuté.»

Sťažovatelia sa domáhali aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia: „vo výške 100 000 Sk z dôvodu vzniku dlhodobého stavu právnej neistoty (...) vyvolávajúcej psychické   napätie   a   stres,   a   to   nielen   z   dôvodu   finančnej   núdze,   v   ktorej   sa   (...)   aj prostredníctvom   prieťahov   v   konaní   okresného   súdu   ocitli,   ale   aj   z   dôvodu   psychickej záťaže a majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy.“

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovatelia   žiadali,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 101/00 porušil právo Mgr. R. P. a D. P., aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 25 C 101/00 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. R. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. D.   P.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk   (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia. 5. Okresný súd Košice I je povinný zaplatiť náhradu trov konania Mgr. R. P. a D. P. v sume 13 970 Sk (slovom trinásťtisícdeväťstosedemdesiat slovenských korún) na účet ich právneho   zástupcu   advokáta   JUDr.   J.   F.,   K.,   do   15   dní   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda JUDr. A. M. listom sp. zn. Spr 2369/02 z 18. augusta 2005 a právny zástupca sťažovateľov stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 25. augusta 2005.

2.   1.   Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   okrem   prehľadu   procesných úkonov v predmetnom konaní uviedol:

„Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8. 3. 2000 sa sťažovatelia (...) domáhajú od   žalovanej   I.,   a.   s.   zaplatenie   sumy   10.330,-   Sk   s prísl.,   titulom   výberu   finančných prostriedkov   z ich   bežného   účtu   neznámou   osobou   pomocou   zrušenej,   resp. nulitnej platobnej karty. (...)

Pojednávanie   dňa   11.   9.   2003   bolo   odročené   na   neurčito   na   žiadosť   právneho zástupcu žalobcov, ktorý požiadal o poskytnutie lehoty na navrhnutie ďalších dôkazov. Právny zástupca žalobcov až po druhej písomnej urgencii súdom, dňa 6. 4. 2004 oznámil, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá. (...)

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie a to   hlavne   znalcami,   nakoľko   sa   jedná   o vysoko   odbornú   otázku,   ktorú   súd   nie   je kompetentný vyriešiť.

Je pravdou, že konanie sa začalo 8. 3. 2000 a prvé pojednávanie bolo nariadené na 28.   11.   2002.   Toto   obdobie   možno   hodnotiť   ako   obdobie   nečinnosti   súdu,   ale   nebolo spôsobené   subjektívnymi   prieťahmi   ale   objektívnou   situáciou,   ktorá   na   Okresnom   súde Košice I existuje už niekoľko rokov. Od 28. 11. 2002 súd vo veci pravidelne a bez prieťahov koná.“

2. 2. Právny zástupca sťažovateľov vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„Z vyjadrenia vyplýva, že v predmetnom konaní o prieťahy ide. (...)

Aj keď sa vo vyjadrení OS Košice I vytýka, že na uznesenie súdu z pojednávania dňa 11. 9. 2003   z   našej   strany   nebolo   včas   reagované,   je   potrebné   uviesť,   že   aj   nečinnosť vyjadruje určité stanovisko, v danom prípade, že ďalšie návrhy nie sú a je preto vecou súdu, ako rozhodne. Je však potrebné uviesť, že už na tomto pojednávaní náš právny zástupca prehlásil, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá. Napriek tomu súd bol toho názoru, že znalecké dokazovanie je nutné preto ho uznesením zo 7. 9. 2004 nariadil, čo je v súlade s jeho právomocou a procesným postupom.

Žalobcovia sú preto toho názoru, že zo strany Okresného súdu Košice I v konaní 25 C 101/00 došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v sťažnosti citovaných ustanovení. Od doby podania žaloby došlo k viacerým   finančným   úpravám   prehlbujúcim   infláciu   Sk,   ktorá   sa   dotýka   aj   nás,   ako poškodených.   Tieto   skutočnosti   si   vyžadujú   osobitnú   starostlivosť   súdu,   aby   spôsobená škoda   bola   čo   najmenej   citeľná.   Preto   vo   veci   malo   byť   postupované   tak,   aby   došlo k naplneniu účelu súdneho konania a k povinnosti organizovať procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil trvajúci stav vzniku   a   teda   prehlbovania   škody   a   stav   právnej   neistoty.   Takýto   postup   vyžaduje aj ustanovenie § 100 ods. 1 OSP.“

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Jej   prerokovanie   na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný,   ani   za   nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (m. m. I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

4. V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť IV. senát ústavného súdu, pretože v roku 2004 a v roku 2005 v súlade s rozvrhom práce na tento rok bol sudca spravodajca Juraj Horváth členom IV. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu uznesením z 31. mája 2005 Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na rok 2005 sp. zn. Spr 1164/04 rozhodlo, že s účinnosťou od 8. júna 2005 sa sudca spravodajca Juraj Horváth stal členom I. senátu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu zároveň rozhodlo, že veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Juraj Horváth, sa prejednajú v I. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prejednala a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 25 C 101/00:

- 8. marec 2000 - sťažovatelia sa žalobou podanou okresnému súdu domáhali od žalovanej zaplatenia 10 330 Sk s príslušenstvom z titulu neoprávnených výberov z ich bankového účtu platobnou   kartou   po tom,   ako sťažovatelia   nahlásili   žalovanej jej   odcudzenie   s tým,   že žalovaná ju mala zrušiť a súčasne žiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov;

- 13. apríl 2000 - okresný súd vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe a sťažovateľov na predloženie   dokladov   nevyhnutných   na   rozhodnutie   o ich   žiadosti   na   oslobodenie   od súdnych poplatkov;

- 27. apríl 2000 - žalovaná sa vyjadrila k žalobe;

- 3. máj 2000 - okresnému súdu boli doručené doklady o príjmoch sťažovateľov;

- 26.   máj   2000   -   okresný   súd   vyzval   žalovanú   na   zaslanie   viacerých   rovnopisov   jej vyjadrenia k žalobe;

- 13. jún 2000 - okresný súd zaslal vyjadrenie žalovanej na vedomie právnemu zástupcovi sťažovateľov;

- 3. apríl 2002 - právny zástupca sťažovateľov urgoval nariadenie pojednávania;

- 1. august 2002 - okresný súd nariadil pojednávanie na 28. november 2002;

- 28. november 2002 - po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie odročené na 17. apríl 2003 z dôvodu predvolania svedkyne a vyžiadania interného predpisu žalovanej o jej postupe pri hlásení krádeže platobnej karty;

- 12. december 2002 - okresnému súdu boli doručené vyžiadané interné predpisy žalovanej;

- 17. apríl 2003 - po vypočutí svedkyne okresný súd odročil pojednávanie na 11. september 2003 za účelom vypočutia žalovanou navrhnutej svedkyne, pričom žalovaná sa zaviazala oznámiť okresnému súdu jej adresu a predložiť ďalšie listiny;

- 2. máj 2003 - žalovaná zaslala okresnému súdu adresu svedkyne a ďalšie listinné dôkazy;

- 11.   september   2003   -   pojednávanie   bolo   po   vypočutí   svedkyne   na   žiadosť   právneho zástupcu sťažovateľov odročené na neurčito za účelom poskytnúť mu lehotu na oznámenie návrhov na ďalšie dokazovanie;

- 25. november 2003 - okresný súd vyzval účastníkov aby do 10 dní oznámili, či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania;

- 22. december 2003 - žalovaná oznámila okresnému súdu, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania;

- 17. marec 2004 - okresný súd urgoval právneho zástupcu sťažovateľov, aby oznámili či majú návrhy na doplnenie dokazovania;

- 6. apríl 2004 - právny zástupca sťažovateľov oznámil okresnému súdu, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie;

- 25. jún 2004 - okresný súd vyzval účastníkov, aby vzhľadom na to, že bude nariadené znalecké   dokazovanie,   oznámili „špecifické   otázky“,   ktoré   by   mali   byť   zodpovedané súdnym znalcom;

- 9. júl 2004 - žalovaná oznámila okresnému súdu, že nepredpokladá žiadne „špecifické otázky“ pre súdneho znalca;

- 14. júl 2004 - právny zástupca sťažovateľov oznámil okresnému súdu, že nepovažuje za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, pretože postačuje, keď na jeho otázky jednoznačne odpovie žalovaná;

- 19.   august   2004   -   okresný   súd   uznesením   ustanovil   súdneho   znalca   z odboru slaboprúdovej   elektrotechniky,   odvetvia   bezpečnosť   a ochrana   informačných   systémov a uložil   mu   lehotu   40   dní   na   vypracovanie   znaleckého   posudku   ohľadne   zodpovedania otázky, či aj po zrušení platobnej karty je možné prostredníctvom nej vyberať finančné prostriedky z bankového účtu bez znalosti PIN (uznesenie bolo súdnemu znalcovi doručené 17. septembra 2004);

- 26. október 2004 - okresný súd zaslal súdnemu znalcovi spis pre potreby vypracovania znaleckého posudku a ponechal si zberný spis;

- 31. december 2004 - súdny znalec požiadal okresný súd o súčinnosť pri získaní informácií od spoločnosti T. Slovakia, a. s.;

- 18.   marec   2005   -   okresný   súd   vyzval   spoločnosť   T.   Slovakia,   a.   s.,   o poskytnutie potrebných informácii súdnemu znalcovi;

- 12. apríl 2005 - okresnému súdu boli spoločnosťou T. Slovakia, a. s., zaslané vyžiadané informácie;

- 2. máj 2005 - podpredsedníčka okresného súdu uložila zákonnej sudkyni vyvodiť proti súdnemu znalcovi „príslušné opatrenia“, pretože nepredložil znalecký posudok v určenej lehote;

- 8. jún 2005 - okresný súd zaslal informácie získané od spoločnosti T. Slovakia, a. s., súdnemu   znalcovi   a vyzval   ho   na   urýchlené   vypracovanie   a predloženie   znaleckého posudku;

- 19. júl 2005 - okresný súd u súdneho znalca zistil, že znalecký posudok bude vypracovaný do konca júla 2005;

- 29. júl 2005 - okresnému súdu bol doručený znalecký posudok;

- 5. august 2005 - okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom konania.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote“,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní o zaplatenie 10 330 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady za neoprávnené výbery   z bankového   účtu   sťažovateľov   zrušenou   platobnou   kartou   vedenom   pod sp. zn. 25 C 101/00, v ktorom sťažovatelia vystupujú ako žalobcovia, došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd je toho názoru, že predmetné konanie vzhľadom na jeho predmet nemožno hodnotiť ako právne zložitú vec, ktorá má vplyv na doterajšiu, vyše päťročnú dĺžku konania.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov, ústavný súd konštatuje, že na celkovej dĺžke konania majú čiastočne svoj podiel aj sťažovatelia, a to tým,   že   po   tom,   ako   pojednávanie   11.   septembra   2003   bolo   odročené   na   žiadosť   ich právneho zástupcu s cieľom poskytnúť im lehotu na oznámenie ďalších dôkazov, právny zástupca oznámil okresnému súdu po opakovanej výzve okresného súdu z 25. novembra 2003 a zo 17. marca 2004 až 6. apríla 2004, že nemá návrhy na dokazovanie, teda po viac ako šiestich mesiacoch.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje,   že   okresný   súd   bol   v   predmetnej   veci   nečinný,   resp.   nepreukázal   vo veci relevantnú procesnú   činnosť   v období   od   13.   júna   2000   (okresný   súd   zaslal vyjadrenie žalovanej   sťažovateľom)   do   1.   augusta   2002   (okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na 28. november   2002),   pričom   v tomto   období   okresný   súd   nevykonal   vo   veci   žiaden relevantný procesný úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov.

Celková doba zbytočných prieťahov z dôvodu nečinnosti okresného súdu ustálená ústavným súdom je vyše 25 mesiacov.

V súvislosti   s obranným   tvrdením   predsedu   okresného   súdu,   že „(...)   obdobie nečinnosti súdu, ale nebolo spôsobené subjektívnymi prieťahmi ale objektívnou situáciou, ktorá na Okresnom súde Košice I existuje už niekoľko rokov“, ústavný súd už opakovane uviedol   (m. m.   I.   ÚS   19/00,   I. ÚS 28/01,   I.   ÚS   50/01,   I.   ÚS   108/02,   I.   ÚS   38/03),   že nedostatočné   personálne obsadenie   súdu   a   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote.

Z vyjadrenia   predsedu   okresného   súdu   nevyplýva   prijatie   účinných   opatrení. Skutočnosť, že okresný súd mal problémy s vybavovaním veľkého množstva agendy, ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu   účastníkov konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (m. m. I. ÚS 156/02, I. ÚS 65/04).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľom ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške každému po 50 000 Sk, t. j. spolu vo výške 100 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením.   Ústavný   súd   preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   im   aj   finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov, vzhľadom   na   nečinnosť   okresného   súdu,   ako   aj   na   podiel   sťažovateľov   na   prieťahoch považuje za primerané vo výške každému po 20 000 Sk.

Podľa § 56 ods.   5 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 3.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu ich právneho zastúpenia.

Právny zástupca sťažovateľov si vyúčtoval trovy v celkovej výške 13 940 Sk, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu)   vo   výške   2   x   4   270   Sk,   znížené   o 20   %   [§   17   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej do 31. decembra 2004 (ďalej len „vyhláška“)] a 2 x režijný paušál po 136 Sk.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov za úkony uskutočnené za rok 2004 ústavný súd vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 13 ods. 8 prvej vety, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 17 ods. 2 a § 25 vyhlášky. Základná sadzba odmeny za jeden úkon právnej služby   uskutočnený   v roku   2004   je   4 534 Sk   (1/3   výpočtového   základu,   ktorým   je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku roku 2003 vo výške 13 602 Sk), po jej znížení podľa   § 17 ods. 2 vyhlášky 3 627 Sk a hodnota režijného paušálu je 136 Sk.

Za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2004 patrí jednému sťažovateľovi odmena (po krátení o 20 % podľa § 17 ods. 2 vyhlášky) vo výške 3 627 Sk, po zaokrúhlení 3 630 Sk, spolu s režijným paušálom (136 Sk) vo výške 3 766 Sk. Za dva úkony právnej služby v roku 2004 patrí jednému sťažovateľovi náhrada vo výške 7 532 Sk (2 x 3 766 Sk) a dvom sťažovateľom 15 064 Sk. Za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2005 patrí   jednému   sťažovateľovi   odmena   [po   krátení   o 20   %   podľa   § 13   ods.   3   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (stanovisko   k vyjadreniu   okresného   súdu z 25. augusta 2005)] 2 001 Sk a režijný paušál 150 Sk (§ 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb) a dvom sťažovateľom 4 002 Sk. Za právne zastúpenie sťažovateľov v konaní pred ústavným súdom tak vznikol nárok na náhradu trov vo výške 19 066 Sk, a to za tri úkony právnej služby u každého sťažovateľa.

Vzhľadom na to, že právny zástupca si uplatnil náhradu trov len vo výške 13 970 Sk, ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov len vo výške uplatneného nároku, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 4.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je   prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2005