znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 390/08-14

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. K. O., S., zastúpenej advokátom JUDr. B. J., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. 37 P 353/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. K. O. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra 2008 doručená sťažnosť Mgr. K. O., S. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. B. J., B., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 37 P 353/2005.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že návrhom doručeným okresnému súdu 2. decembra 2005   sa   sťažovateľka   domáhala   úpravy   práv   a   povinností   k maloletej   dcére   na   čas do rozvodu manželstva so súčasným podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Okresný   súd   nariadil   uznesením   č.   k.   37   P   353/05-24   z 12.   decembra   2005   predbežné opatrenie,   proti   ktorému   podal   odporca   odvolanie.   Krajský   súd   v Bratislave   uznesením č. k. 11 CoP 24/06-34 z 28. februára 2006 potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu.

Po   vrátení   spisu   okresnému   súdu   bol   uznesením   z   5.   júna   2006   ustanovený maloletému dieťaťu kolízny opatrovník a nariadené pojednávanie na 17. október 2006, ktoré bolo z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu odporcu odročené na 11. január 2007. Ďalší priebeh konania opisuje sťažovateľka takto:

„Dňa 11. 01. 2007 bolo opäť pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu, že spis bude postúpený miestne príslušnému Okresnému súdu Galanta.

Dňa 25. 01. 2007 doručil Okresný súd Bratislava III právnej zástupkyni sťažovateľky oznámenie, že spis sa postupuje Okresnému súdu Galanta z dôvodu miestnej príslušnosti. Podaním zo dňa 30. 03. 2007, č. k. 12 P 90/07, oznámil Okresný súd Galanta, že spis vracia naspäť na konanie Okresnému súdu Bratislava III z dôvodu, že miestne príslušný na prejednanie veci je Okresný súd Bratislava III.

Podaním zo dňa 10. 05. 2007 spis opäť vrátil Okresný súd Bratislava III Okresnému súdu   v Galante   s odôvodnením,   že   ak   Okresný   súd   v Galante   nesúhlasí,   že   je   miestne príslušný, musí spis postúpiť na rozhodnutie o miestnej príslušnosti Najvyššiemu súdu SR. Uznesením zo dňa 26. 07. 2007, č. k. 5 Ndc 87/2007-106, rozhodol Najvyšší súd SR, že miestne príslušný na prejednanie veci je Okresný súd Bratislava III.

Podaním zo dňa 20. 09. 2007 požiadal Okresný súd Bratislava III právnu zástupkyňu sťažovateľky o informácie o aktuálnom bydlisku mal. I. O. a o oznámenie, či sťažovateľka aj naďalej trvá na návrhu.

Podaním   zo   dňa   25. 10. 2007   oznámila   právna   zástupkyňa   sťažovateľky   bydlisko maloletej ako aj to,   že sťažovateľka   trvá na podanom   návrhu.   Súčasne   podala   právna zástupkyňa urgenciu a žiadala vo veci urýchlene vytýčiť pojednávanie.

Dňa 01. 01. 2008 bol Okresným súdom Bratislava III predmetný spis postúpený v rámci   reoptimalizácie   súdnej   sústavy   na   Okresný   súd   v   Pezinku.   Na   Okresnom   súde v Pezinku bol spis vedený pod sp. zn. 12 P 78/2008.

Dňa   12.   06.   2008   doručila   sťažovateľka   na   Okresný   súd   v   Pezinku   sťažnosť na prieťahy   v konaní.   Na   základe   sťažnosti   bolo   zistené,   že   Okresný   súd   Pezinku nie je miestne príslušný na prejednanie veci, a preto bol spis dňa 12. 06. 2008 vrátený na späť   na   Okresný   súd   Bratislava   III.   Súčasne   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   bola postúpená predsedovi Okresného súdu Bratislava III.

Uznesením   zo   dňa   24.   06.   2008,   č.   k.   37   P   353/05-130   preniesol   Okresný   súd Bratislava III svoju miestnu príslušnosť na Okresný súd Galanta. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01. 08. 2008.

Dňa 30. 06. 2008 doručila sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v konaní Okresnému súdu Bratislava III. Podpredsedníčka Okresného súdu Bratislava III vyhodnotila sťažnosť za opodstatnenú a dôvodnú s tým, že po nadobudnutí právoplatnosti bude spis obratom postúpený   Okresnému   súdu   v Galante   na   vybavenie.   V skutočnosti   obratom   znamenalo, že spis bol postúpený Okresnému súdu v Galante až 19 dní po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, č. k. 37 P 353/05-130.

Dňa 19. 08. 2008 zaslal Okresný súd Bratislava III spis Okresnému súdu Galanta, kde   je   konanie   vedené   pod   č.   k.   12 P   161/08.   K   dnešnému   dňu   pojednávanie nie je vytýčené.“

Sťažovateľka zastáva názor, že postupom okresného súdu v označenom konaní došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto navrhuje, aby vo veci jej sťažnosti ústavný súd vydal nasledovný nález:„Základné právo Mgr. K. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejedanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.: 37 P 353/05, porušené bolo. Mgr. K. O. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume = 500.000,- Sk (slovom:   päťstotisíc   slovenských   korún),   ktoré   Okresný   súd   Bratislava III   je povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť Mgr. K. O. trovy konania na účet jej právneho   zástupcu   JUDr.   B.   J.,   PhD.   do   jedného   mesiaca   od   právoplatnosti   tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak   v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento   orgán   (všeobecný   súd)   porušoval   uvedené   základné   právo,   pretože   uvedená situácia   alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV.   ÚS   16/04,   IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).   Za   zjavne   neopodstatnenú   možno   považovať   takú   sťažnosť, pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom sťažovateľky,   ktorá   je   v tomto   konaní   zastúpená   kvalifikovaným   právnym   zástupcom, u ktorého   sa   predpokladá   znalosť   judikatúry   ústavného   súdu.   Preto   v danom   prípade ústavný súd posudzoval sťažnosť sťažovateľky v rozsahu uvádzanom v petite tejto sťažnosti (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 104/08, IV. ÚS 135/08).

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky vychádzal ústavný súd zároveň zo   svojej   stabilizovanej   judikatúry,   podľa   ktorej   podstatou,   účelom   a cieľom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   právnej   neistoty (III. ÚS 61/98).   Zároveň   zo   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   tiež   vyplýva, že ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd poskytuje len vtedy, ak   bola   sťažnosť   ústavnému   súdu   podaná   v čase,   keď   k namietanému   porušovaniu práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu verejnej moci v tom čase ešte trvá (II. ÚS 387/06, IV. ÚS 79/07, IV. ÚS 179/08).

Zo   sťažnosti   a   z   predložených   príloh   zjavne   vyplýva,   že   v čase   jej   doručenia ústavnému súdu sa vec nachádzala na Okresnom súde Galanta v dôsledku postúpenia danej veci   z dôvodu   miestnej   príslušnosti,   a to   od   21.   augusta   2008.   Sťažovateľka   namietala prieťahy v konaní okresného súdu, ktorý vo veci samej v čase podania sťažnosti už nekonal. Z uvedeného dôvodu   okresný   súd už nemohol   žiadnym   ústavne relevantným spôsobom ovplyvňovať   priebeh   namietaného   konania   ani   spôsobovať   prieťahy   v ňom.   Sťažnosť sťažovateľky bolo preto potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (IV. ÚS 219/03, II. ÚS 24/06) podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad   rámec   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   v prípade   sťažovateľky   bolo aj podanie sťažnosti na prieťahy v konaní z 23. júna 2008 účinným prostriedkom nápravy, pretože podpredsedníčka   okresného súdu   vo   vyjadrení č.   Spr.   2104/08 z 28.   júla 2008 uviedla:

„Po preštudovaní spisového materiálu som zistila, že Vaša sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní je dôvodná. JUDr. Z. L. uznesením zo dňa 24. 06. 2008 preniesla miestnu príslušnosť z Okresného súdu Bratislava III na Okresný súd Galanta podľa § 177 ods. 2 O. s.   p.   a z uvedeného   dôvodu   už   nemôžem   vo   veci   ďalej   sledovať   bezprieťahové vybavovanie veci.

Zákonnej   sudkyni   JUDr.   Z.   L.   bude   postup   v konaní,   ktorým   spôsobila   zbytočné prieťahy v konaní písomne vytknutý.

Týmto   sa Vám   zároveň v mene   štátnej   správy   súdu ospravedlňujem za   vzniknuté prieťahy v konaní.

Spis sp. zn. 37 P 353/05 bude obratom po nadobudnutí právoplatnosti postúpený Okresnému súdu Galanta na ďalší postup a vybavenie veci.“

Po   odmietnutí   sťažnosti   bolo   už   bez   právneho   dôvodu   zaoberať   sa   aj   ďalšími návrhmi sťažovateľky (napr. priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, úhrady trov konania atď.).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008