znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 390/04-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Kamily   Kadlubiakovej,   bytom   T.,   ktorou   namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 45/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Kamily Kadlubiakovej o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 19. júla 2004 doručená sťažnosť Kamily Kadlubiakovej (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 45/03.

Sťažovateľka uviedla, že 23. apríla 2003 podala okresnému súdu návrh na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorý je na okresnom súde vedený pod sp. zn. 23 C 45/03 a „o ktorom sa nekoná už od roka 2003“. Súdne konanie bolo na okresnom súde uskutočnené až 30. januára 2004. Dňa 23. februára 2004 na základe sťažovateľkou predloženého návrhu okresný súd uznesením pripustil, aby do konania pristúpili ďalší účastníci, t. j. odporcovia v III. a IV. rade.

Podľa sťažovateľky okresný súd nepostupuje v namietanom konaní tak, že by to bolo možné kvalifikovať ako rešpektovanie čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd výzvou zo 16. augusta 2004 vyzval okresný súd na predloženie súdneho spisu   vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   23   C   45/03,   ktorý   mu   bol   predložený 8. novembra 2004.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) ústavný   súd každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   zistil,   že   sťažnosť,   ktorou sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 23 C 45/03 v konaní o návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľka podala 23. apríla 2003 okresnému súdu návrh na určenie vlastníckeho práva   k nehnuteľnostiam   s tým,   že   žiadala,   aby   súd   rozhodol   o   tom,   že   je   výlučnou vlastníčkou   spornej   nehnuteľnosti.   Okresný   súd   nariadil   4.   júna   2003   pojednávanie   na

16. júl 2003, na ktorom sťažovateľka požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov s tým, že odôvodnenie svojej žiadosti zašle okresnému súdu v ním stanovenej lehote. Pojednávanie bolo následne odročené na neurčito. Sťažovateľka 8. augusta 2003 predložila okresnému súdu   dôkazy   o svojich   majetkových   a zárobkových   pomeroch   a doklady   preukazujúce skutkový stav veci a tento uznesením z 15. októbra 2003 priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 11. decembra 2003 nariadil okresný súd termín pojednávania na 30.   január   2004.   Sťažovateľka   11.   januára   2004   podala   vo   veci   návrh   na   vydanie predbežného opatrenia, následne 29.   januára 2004   podala návrh   na pripustenie,   aby do konania   pristúpili   ďalší   účastníci   na   strane   odporcu.   Na   pojednávaní   30.   januára   2004 sťažovateľka zobrala späť návrh na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom okresný súd rozhodol uznesením tak, že konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia zastavil. Následne pojednávanie odročil   v súvislosti   s návrhom na pripustenie vstupu   do   konania ďalších účastníkov. Uznesením z 23. februára 2004 okresný súd rozhodol tak, že pripustil, aby do konania pristúpili ďalší účastníci na strane odporcu. Proti predmetnému uzneseniu 23. mája 2004 podali odvolanie odporcovia. Vec bola predložená Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) 11. júna 2004. Krajský súd 16. septembra 2004 spis okresnému súdu   vrátil   bez   rozhodnutia   o odvolaní   ako   predčasne   predložený   s   tým,   že   napadnuté uznesenie bolo potrebné doručiť do vlastných rúk odporcov v II. a IV. rade, vyčkať na uplynutie lehoty a následne spis predložiť odvolaciemu súdu.

Ústavný   súd   zistil,   že   postup   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 23 C 45/03 od podania návrhu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (23. apríla 2003)   do   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   (8.   novembra   2004)   nemožno   na   základe skutočností uvedených v sťažnosti považovať za taký, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy v konaní“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Okresný súd vo veci konal, nariadil pojednávania a pojednával 16. júla 2003 a 30. januára 2004. Dňa 15. októbra 2003 rozhodol o oslobodení sťažovateľky od súdnych poplatkov, 30. januára 2004 po späťvzatí sťažovateľkou pôvodného návrhu na vydanie predbežného opatrenia uznesením rozhodol tak,   že   konanie   o   návrhu   na vydanie   predbežného   opatrenia   zastavil,   uznesením z 23. februára   2004   pripustil   vstup   do   konania   na   strane   odporcov   ďalších   účastníkov, doručoval svoje uznesenia účastníkom konania a spis s odvolaním odporcov proti uzneseniu z 23. februára 2004 zaslal krajskému súdu.

Ústavný súd správanie sťažovateľky v namietanom konaní hodnotí ako také, ktoré prispelo k zbytočným prieťahom v konaní a k dĺžke konania napríklad tým, že nezaplatila súdny poplatok splatný pri podaní návrhu, požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov až po   troch   mesiacoch   od   podania   návrhu   (23.   apríla   2003   podala   návrh   na   určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a 16. júla 2003 požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov,   avšak   dôkazy   o svojich   majetkových   a zárobkových   pomeroch   predložila okresnému súdu až 8. augusta 2003) a po viac ako deviatich mesiacoch (29. januára 2004) predložila okresnému súdu návrh, aby do konania pripustil pristúpenie ďalších účastníkov na strane odporcu.

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľky už na jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   zjavne   neopodstatnenú   (§   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2004