znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 39/2010-46

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. mája 2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti J. C., G., zastúpeného advokátkou JUDr. T. V., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Martin   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 20 P/145/2005, za účasti Okresného súdu Martin, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn. 20 P/145/2005 p o r u š e n é   b o l o.

2. J. C. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur),   ktoré   mu   j e   Okresný   súd   Martin   p o v i n n ý   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky   u k l a d á   uhradiť J. C. trovy konania   v   sume   254,88   €   (slovom   dvestopäťdesiatštyri   eur   a osemdesiatosem   centov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd   Martin   j e   p o v i n n ý   uhradiť   štátu   trovy   konania   v   sume 254,88 € (slovom   dvestopäťdesiatštyri eur a osemdesiatosem   centov) na účet Kancelárie Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č. 7000060515/8180   vedený   v   Štátnej   pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 39/2010 z 11. marca 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   C.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   20 P/145/2005   (ďalej   aj   „namietané konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 16. marca 2005 okresnému súdu návrh na úpravu styku s maloletým synom.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo okresným súdom o jeho návrhu právoplatne rozhodnuté.

Okrem   toho,   že   sa   sťažovateľ   domáhal,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy vyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadoval prikázať okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadal priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   sťažnosti   podaním sp. zn. Spr 906/09 doručeným ústavnému súdu 4. decembra 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„Z obsahu spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 20 P/145/2005 vyplýva nasledovná chronológia úkonov súdu a účastníkov konania:16. 3. 2005 Podanie návrhu otca J. C... o vydanie predbežného opatrenia a návrhu na   určenie   vyživovacej   povinnosti   otca   voči   maloletému   a   o   úpravu   styku   otca s maloletým   dieťaťom   E.   C...   Návrh   pridelený   sudkyni   JUDr.   E.   M.   pod   sp. zn. 16 P/80/2005 17. 3. 2005   Oznámenie   vyššieho   súdneho   úradníka   navrhovateľovi   o   postúpení na OS Galanta z dôvodu miestnej príslušnosti22. 3. 2005 návrh prijatý OS Galanta a pridelený sudkyni JUDr. G. V. pod sp. zn. 13 P/24/200529. 3. 2005 Uznesenie OS Galanta 13 P 24/2005-17 o prenesení príslušnosti na OS Martin 5. 5. 2005 spis prijatý na OS Martin, pridelený na rozhodnutie sudkyni JUDr. E. M. pod sp. zn. 20 P/145/2005

12. 5. 2005   Uznesenie   OS   Martin   o   ustanovení   opatrovníka   ÚPSVaR   M.   pre maloletého (vz. 63)12. 5. 2005 Uznesenie OS Martin 20 P/145/2005 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým   bol   návrh   otca   o   vydanie   predbežného   opatrenia   o   určenie   výživného a o úpravu styku zamietnutý12. 5. 2005   Uznesenie   OS   Martin   20 P/145/2005   o   začatí   konania   o   určenie výživného a o úprave styku s mal. E. C... z úradnej povinnosti 8. 6. 2005,   21. 7. 2005 oznámenia otca o aktuálnej korešpondenčnej adrese otca, podľa   oznámenia   doručeného   21. 7. 2005   otec   žiadal,   aby   súd   doručoval korešpondenciu vo veci na adresu jeho trvalého bydliska26. 10. 2005 pojednávanie vo veci samej. Súd pred začatím pojednávania zistil, že sa nedostavil otec, doručenie nemal vykázané. Otec sa telefonicky ospravedlnil a žiadal, aby bol vypočutý dožiadaným súdom. Pojednávanie odročené na 7. 12. 200526. 10. 2005 záznam z ÚPSVaR T., ktorým matka E. C... žiada, aby súd v konaní určil otcovi výživné 2 000,- Sk od 1. 10. 2002 2. 11. 2005   doručenie   oznámenie   otca   o   vzatí   na   vedomie   termínu   odročeného pojednávania a predloženie dokumentov do spisu7. 11. 2005   vypracovanie   dožiadania   na   OS   Spišská   Nová   Ves   o   vypočutie   otca vo veci. Doručené OS Spišská Nová Ves 11. 11. 20057. 12. 2006   upovedomenie   o   zmene   termínu   pojednávania   zo   dňa   7. 12. 2005 na 16. 1. 2006 z dôvodu PN zákonnej sudkyne4. 1. 2006   na   OS   v   Martine   vrátená   zásielka   s   predvolaním   otcovi   na   termín

16. 1. 2009   s   poznámkou   neprevzal   v   odbernej   lehote.   Predvolanie   zasielané   na adresu, kam otec žiadal zasielať korešpondenciu5. 1. 2006 doručenie správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v rodine matky11. 1. 2006 doručené oznámenie otca o zmene pracovného pomeru a ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní vytýčenom na 7. 12. 200516. 1. 2006   pojednávanie   vo   veci   samej,   otec   sa   nedostavil,   prvé   predvolanie neprevzal v odbernej lehote, opätovne zasielané predvolanie prevzal v jeho mene splnomocnenec až 30. 1. 2006.   Pojednávanie   odročené   na 2. 2. 2006.   Telefonicky zistené na OS Spišská Nová Ves, že na výsluch dňa 13. 12. 2007 sa otec nedostavil, novy termín výsluchu určený na 24. 1. 200616. 1. 2006 Uznesenie OS Martin 20 P/145/2005 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým bola otcovi určená vyživovacia povinnosť vo výške 1.000,- Sk mesačne 29. 1. 2006   doručenie   spisu   z   OS   Spišská   Nová   Ves   bez   vybavenia   dožiadania s poukazom na správy OO PZ SR Gelnica, v zmysle ktorých sa otec v mieste trvalého bydliska zdržiava sporadicky a pracuje v Bratislave2. 2. 2006 pojednávanie vo veci samej otec sa nedostavil, doručenie nemal vykázané. Predvolanie na pojednávanie prevzal splnomocnenec otca 30. 1. 2006. Pojednávanie odročené na 6. 3. 20068. 2. 2006 ospravedlnenie otca za neúčasť na pojednávaní 2. 2. 200614. 2. 2006 oznámenie otca o novej adrese prechodného bydliska, kam žiada zasielať korešpondenciu28. 2. 2006   doručenie   odvolania   otca   voči   predbežnému   opatreniu   zo   dňa

16. 1. 2006 6. 3. 2006 pojednávanie vo veci samej odročené na neurčito za účelom predloženia spisu   na   krajský   súd   za   účelom   rozhodnutia   o   odvolaní   otca   voči   nariadeniu predbežného opatrenia12. 4. 2006 žiadosť Prezídia PZ SR o nazretie do spisu v súvislosti s podozrením zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mala dopustiť   zákonná   sudkyňa   JUDr. E.   M.   vydaním   predbežného   opatrenia o vyživovacej povinnosti v neprospech otca maloletého20. 4. 2006   doručenie   späťvzatia   odvolania   otca   proti   nariadeniu   predbežného opatrenia24. 4. 2006   doručenie   vyjadrenia   matky   k   odvolaniu   otca   voči   nariadeniu predbežného opatrenia25. 4. 2006   doručenie   vyjadrenia   kolízneho   opatrovníka   k   odvolaniu   otca   voči nariadeniu predbežného opatrenia12. 6. 2006 oznámenie otca o novej adrese prechodného bydliska

30. 5. 2006 Uznesenie KS Žilina 8 CoP/25/2006 o zastavení odvolacieho konania voči nariadeniu predbežného opatrenia10. 7. 2005 návrh otca na vydanie opravného uznesenia KS Žilina 8 CoP/25/200611. 7. 2005 spis predložený KS Žilina za účelom vydania opravného uznesenia 18. 7. 2006 Opravné Uznesenie KS Žilina 8 CoP/25/20064. 9. 2006 žiadosť otca o zaslanie fotokópií zo spisu 20 P/145/200521. 9. 2006 zapožičanie spisu na KS Žilina v súvislosti so žiadosťou otca o vykonanie fotokópií a zaslania platby za ne na účet KS Žilina17. 10. 2006 vrátenie spisu na OS Martin8. 1. 2007 oznámenie otca o zmene prechodného bydliska15. 2. 2007   pojednávanie   vo   veci   samej,   otec   sa   dostavil,   matka   sa   nedostavila. Predvolanie   nemala   vykázané.   Pojednávanie   odročené   na   29. 3. 2007   za   účelom predvolania matky29. 3. 2007 pojednávanie vo veci samej, vyhlásenie rozsudku8. 6. 2007   upozornenie   zákonnej   sudkyne   JUDr.   E.   M.   predsedníčkou   súdu na prekročenie lehoty na písomné vypracovanie rozsudku26. 6. 2007 doručenie odvolania otca voči rozsudku vo veci samej29. 6. 2007 predloženie spisu KS Žilina za účelom rozhodnutia o odvolaní otca25. 7. 2007 doručenie vyjadrenia matky k odvolaniu otca voči rozsudku14. 9. 2007 oznámenie otca o zmene prechodného bydliska30. 10. 2007   pojednávania   KS   Žilina   vo   veci   samej,   matka   prítomná,   otec ospravedlnil   neúčasť   z   dôvodu   práceneschopnosti.   Pojednávanie   odročené   na

20. 11. 200716. 11. 2007   doručenie   oznámenia   otca   o   čiastočnom   späťvzatí   odvolania   voči rozsudku OS Martin. Otec vzal späť odvolanie voči výške výživného a žiadal, aby súd rozhodol o odvolaní voči úprave styku s maloletým20. 11. 2007   pojednávanie   KS   Žilina   vo   veci   samej.   Uznesenie   KS   Žilina   sp. zn. 9 CoP/41/2007, ktorým sa odvolacie konanie proti výroku OS Martin týkajúcemu sa výživného zastavuje a vo zvyšnej časti sa rozsudok OS Martin zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie

11. 2. 2008 pojednávanie OS Martin vo veci samej. Otec sa nedostavil, na adrese, ktorú   súdu   oznámil   ako   adresu   prechodného   bydliska,   predvolanie   neprevzal   v odbernej lehote. Pojednávanie odročené na 31. 3. 20083. 3. 2008 spis pridelený na rozhodovanie sudkyni JUDr. B. S.14. 3. 2008 návrh otca na vydanie predbežného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletým18. 3. 2008 Uznesenie OS Martin o zastavení konania o návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia o úprave styku s maloletým31. 3. 2008   pojednávanie   vo   veci   samej.   Matka   prítomná,   otec   sa   nedostavil, predvolanie   na   pojednávanie   prevzal   splnomocnenec   14. 2. 2008.   Pojednávanie odročené na neurčito s tým, že bude vykonané znalecké dokazovanie18. 4. 2008   doručenie   oznámenia   otca   o   tom,   že   na   preberanie   korešpondencie neustanovil splnomocnenca a oznámenie o upozornenie, že v spise nahlásil aktuálnu adresu prechodného bydliska1. 7. 2008 spis pridelený na rozhodovanie sudkyni JUDr. M. J.23. 7. 2008 Uznesenie OS Martin o ustanovení znalca PhDr. J. Š. v konaní12. 9. 2008 prevzatie spisu znalcom PhDr. J. Š.december   2008   I.   urgencia   predloženia   znaleckého   posudku   znalcovi. Splnomocnenec znalca prevzal 10. 12. 200817. 4. 2009 II. urgencia predloženia znaleckého posudku znalcovi. Splnomocnenec znalca prevzal 23. 4. 200928. 5. 2009   výzva   znalcovi   na   predloženie   znaleckého   posudku   do   30.   dní,   resp. žiadosť o uvedenie termínu do kedy bude znalecký posudok predložený 6. 8. 2008 telefonická výzvy znalcovi, znalec uviedol že posudok predloží do konca augusta 200929. 9. 2009 telefonická výzva znalcovi o predloženie posudku alebo vrátenie spisu 1. 10. 2009 vrátenie nevybaveného spisu znalcom s odôvodnením, že s účastníkmi konania   je   sťažený   kontakt.   Matka   na   výzvu   znalca   nereagovala   a   otec   pracuje v nepretržitej   prevádzke   a   má   problém   skoordinovať   svoje   časové   možnosti   s časovými možnosťami znalca.

15. 10. 2009   Uznesenie   OS   Martin   o   zrušení   ustanovenia   PhDr.   J.   Š.   za znalca v konaní a ustanovenie PhDr. G. H. za novú znalkyňu v konaní.

Ako vyplýva z uvedenej chronológie úkonov, vo veci sa konalo. V zmysle uznesenia prijatého na poslednom vykonanom pojednávaní (dňa 31. 3. 2008) zákonná sudkyňa vo veci ustanovila   znalca   uznesením   zo   dňa   23. 7. 2008.   Znalec   prevzal   spis   12. 9. 2008. Od prevzatia   spisu   bol   znalec   viacnásobne   urgovaný   o   doručenie   znaleckého   posudku (od decembra 2008 do 29. 9. 2009 v spise uvedených päť urgencií). Znalec vrátil spis ako nevybavený   dňa   1. 10. 2009.   Ako   dôvod   nevybavenia   spisu   uviedol   skutočnosť,   že s účastníkmi konania je sťažený kontakt, s matkou aj s otcom. Vzhľadom na skutočnosť, že znalec   nevykonal   zadanú úlohu,   v snahe urýchliť   konanie   následne ustanovila zákonná sudkyňa novú znalkyňu v konaní. Zásadným dôvodom, pre ktorý súd vo veci od 12. 9. 2008 do 1. 10. 2009 nevykonal žiaden úkon, tak bola skutočnosť, že spis sa nachádzal u znalca.“

V doplňujúcom vyjadrení okresného súdu k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 7. apríla 2010 sa okrem iného uvádza, že mu bolo 31. marca 2010 doručené späťvzatie návrhu sťažovateľa na začatie konania.

K vyjadreniu   okresného   súdu,   resp.   jeho   doplneniu   sťažovateľ   zaujal   stanovisko podaním   doručeným   ústavnému   súdu   19.   apríla   2010,   v   ktorom   okrem   iného   objasnil dôvody, ktoré ho viedli k podaniu späťvzatia „návrhu na úpravu styku otca s maloletým synom“ doručeného okresnému súdu 30. marca 2010. Sťažovateľ v späťvzatí návrhu okrem iného uviedol:

„Od   podania   môjho   návrhu   o   úpravu   styku   k   maloletému   synovi   ubehlo   značné obdobie a medzi mojou osobou a maloletým synom došlo k strate akejkoľvek citovej väzby zo strany maloletého berúc zreteľ na jeho fyziologický vek, s prihliadnutím na skutočnosť, že matka maloletého vykonala dostatočné úkony, aby zabránila mojej osobe sa stretávať so synom, mať o ňom akékoľvek informácie. V neposlednom rade aj nečinnosť súdneho znalca – PhDr. J. Š. k tomu prispela a v neposlednom rade aj vedomá nečinnosť súdu v tomto konaní. Za dôležité považujem poukázať aj na skutočnosť, že dňa 09. 11. 2009 mi bolo doručené uznesenie OS Martin zo dňa 15. 10. 2009, kde bol v konaní vo veci úpravy styku ustanovený nový súdny znalec, kde ani tento súdny znalec si nesplnil svoje povinnosti uložené mu súdom a v lehote 60 dní od doručenia vyššie citovaného uznesenia nevypracoval súdnoznalecký posudok.

Dôkaz:   Až   dňa   03. 03. 2010   mi   bolo   doručené   predvolanie   –   pozvánka   súdneho znalca PhDr. H., ktorou ma pozvala na psychologické vyšetrenie, ktoré sa malo vykonať dňa 12. 03. 2010.   V čase,   keď moja osoba sa ocitla,   t. č. sa stále nachádza v sociálnej núdzi, s poukázaním na moje ekonomické a majetkové pomery, ktoré mi bránili sa ustanoviť na vyšetrenie, ako aj s poukázaním na náklady, ktoré mám spojené s cestovaním do miesta vyšetrenia, ako aj s prihliadnutím na náklady súdnych konaní, ktoré mám, a musím sa ich zúčastňovať. Vzhľadom k tomu som sa ospravedlnil z neúčasti na vyšetrení a požiadal som o stanovenie nového termínu. Následne podaním PhDr. H. zo dňa 07. 03. 2010 som bol pozvaný na ďalšie vyšetrenie, ktorého termín bol stanovený na deň 19. 03. 2010. Avšak vzhľadom k tomu, že moja osoba je nezamestnaná, dňa 16. 03. 2010 sa mi vyskytla možnosť zamestnať   sa.   Mal   som   s   tým   ďalšie   náklady   spojené   s   cestou   na   pohovor   Bratislava a následne   som   mal   náklady   spojené   s   úhradou   nákladov   spojených   s   ubytovaním v Bratislave,   kde   som   musel   vopred   uhradiť   ubytovanie.   Keďže   som   nemal   nazvyš   fín. prostriedky, ani možnosť akejkoľvek komunikácie zo súdnym znalcom, aby som sa mohol ospravedlniť, dňa 19. 03. 2010 som sa nemal ako ospravedlniť z neúčasti na vyšetrení. Následne   nato   mi   bolo   doručené   ďalšie   predvolanie   na   vyšetrenie   na   deň 29. 03. 2010 s upozornením, vyhrážaním, že ak moja účasť nebude ospravedlnená, bude táto skutočnosť oznámená sudkyni. Súdny znalec stanovil vyšetrenie tak, že moja osoba je nútená vycestovať dňa 29. 03. 2010 na vyšetrenie z môjho miesta bydliska už o 03,30 hod., aby som sa mohol v stanovený termín ustanoviť na vyšetrenie.

Z dôvodu, že moja osoba k súdnemu znalcovi ako účastník konania musím znášať oveľa vyššie náklady ako odporca v tomto konaní, neustále moja osoba je handicapovaná v spojitosti s vypracovaním súdno-znaleckého posudku zneužívajúc pritom moje sociálne, ekonom. pomery s poukázaním na nečinnosť súdu v tomto konaní na lži a klamstvá, ktoré sudca vo svojich rozhodnutiach používa pri odôvodnení svojich rozhodnutí, s poukázaním na vek maloletého a nekonečné predlžovanie konania zo strany súdu vo veci úpravy styku otca   k   maloletému   dieťaťu,   rozhodol   som   sa   vziať   v   celom   rozsahu   späť   môj   návrh na úpravu styku otca k maloletému dieťaťu v konaní vedenom na OS Martin pod číslom 20 P 145/2005.“

V pripojenom prípise Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 12. marca 2010 adresovanom sťažovateľovi bolo uvedené:

„... v   súvislosti   s   prešetrovaním   Vašej   sťažnosti   na   postup   znalca   PhDr.   J.   Š.   v konaní vedenom na OS Martin pod sp. zn. 20 P 145/2005 Vám oznamujeme, že Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Vašu sťažnosť vyhodnotilo ako dôvodnú a voči znalcovi PhDr. J. Š. začalo správne konanie o uložení sankcie. Za dlhší časový úsek, ktorý uplynul pri   prešetrovaní   Vašej   sťažnosti,   sa   Vám   ospravedlňujeme,   bol   spôsobený   náročnosťou predloženého materiálu, súvisiaceho s predmetnou vecou.“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 1. decembra 2009, ktoré ústavný súd považuje za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o úprave   styku   rodiča   s neplnoletým   dieťaťom   tvorí   bežnú   súčasť   agendy   všeobecných súdov a v zásade ho nemožno hodnotiť po stránke právnej ani skutkovej ako zložité, čo sa vzťahuje   aj   na   napadnuté   konanie.   Na   právnu   ani   skutkovú   zložitosť   preskúmavaného konania nepoukazoval vo svojom vyjadrení ani okresný súd.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 ústavy.

V súvislosti   s predĺžením   konania   musel   ústavný   súd   prihliadnuť   aj   na   to,   že sťažovateľ k nemu objektívne prispel tým, že nepreberal jemu okresným súdom adresované poštové   zásielky.   Na   druhej   strane   však   ústavný   súd   akceptoval   aj   sťažovateľovo zdôvodnenie príčin, pre ktoré k týmto problémom dochádzalo, uznávajúc, že to v niektorých prípadoch malo súvis s hľadaním, resp. vykonávaním práce mimo adresy určenej na účely doručovania zásielok oznámenej okresnému súdu.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   vychádza   zo   svojej   konštantnej   judikatúry,   v súlade s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom   a cieľom   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/3, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03).Podľa   § 96   ods. 1   OSP   navrhovateľ   môže   vziať   za   konania   späť   návrh   na   jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Z doplňujúceho vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti, ako aj zo stanoviska právnej zástupkyne sťažovateľa doručeného ústavnému súdu 19. apríla 2010 vyplýva, že 31. marca 2010   bolo   okresnému   súdu   doručené   späťvzatie   návrhu   sťažovateľa,   na   základe   čoho okresný   súd   uznesením   z 15.   apríla   2010   napadnuté   konanie   zastavil.   Vzhľadom   na späťvzatie   návrhu   sťažovateľom   možno   vysloviť   názor,   že   týmto   procesným   úkonom sťažovateľ stratil záujem na jeho prerokovaní súdom, pričom si musel byť vedomý, že o ňom nebude meritórne rozhodnuté.

V nadväznosti   na   uvedený   účel základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov, ako aj na späťvzatie návrhu sťažovateľom sa musel ústavný súd vysporiadať s týmto procesným úkonom sťažovateľa, ktorým sa v zásade mení aj záujem o odstránenie   stavu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   ako   účastník   nachádzal   počas súdneho konania   predtým,   ako   zobral   svoj   návrh   v celom   rozsahu   späť.   Tento   procesný   úkon sťažovateľa mohol mať v zmysle doterajšej judikatúry ústavného súdu (m. m. I. ÚS 27/02) za následok aj nevyhovenie sťažnosti v rámci rozhodovania vo veci samej, keďže už nebolo možné   uvažovať   o preventívnom   ani   akceleračnom   účinku   nálezu   v prípade   vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa.

Ústavný   súd   však   prihliadajúc   na   mimoriadne   okolnosti   daného   prípadu,   a to nepriaznivé   osobné   a   sociálne   pomery   sťažovateľa,   ako   aj   dôvody,   ktoré   ho   viedli k späťvzatiu   návrhu,   najmä   tolerovanie   nedodržania   určenej   lehoty   na   vypracovanie znaleckého posudku zo strany okresného súdu a časové obdobie, ktoré uplynulo od podania návrhu   na   úpravu   styku   s maloletým,   keď   rezignoval   na   poskytnutie   ústavnej   ochrany svojich práv, dospel k záveru, že vzhľadom na predmet konania a funkciu sťažnosti podľa čl. 127   ústavy   je   napriek   späťvzatiu   návrhu   potrebné   poskytnúť   mu   ochranu   vo   forme kompenzácie jeho ujmy spôsobenej neefektívnym postupom okresného súdu.

3.   Pokiaľ   ide   o   postup   okresného   súdu   v   posudzovanom   konaní,   ústavný   súd prihliadal   na ustanovenie § 100 ods. 1 prvej   vety   OSP,   podľa   ktorej   len čo   sa   konanie začalo, postupuje v   ňom   súd   i   bez ďalších   návrhov tak, aby vec bola čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Priebeh   napadnutého   konania   ústavný   súd   hodnotí   v zásade   ako   plynulý   bez výraznejších   období   nečinnosti,   avšak   na   druhej   strane   konanie   vykazuje   znaky neefektívnosti a nesústredenosti. Tento názor možno vyvodiť z uznesenia Krajského súdu v Žiline   sp. zn.   9   CoP/41/2007   z 20.   novembra   2007,   ktorým   okrem   potvrdenia   výroku o zastavení   konania   v časti   výživného   rozsudok   okresného   súdu   sp. zn.   20 P/145/2005 z 29. marca   2007   vo   zvyšnej   časti   zrušil   a vec   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Krajský   súd v odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu takýmto postupom   a rozhodnutím   došlo   k pochybeniu   zo   strany   prvostupňového   súdu,   pretože žiadnym spôsobom nebol vyriešený problém vzniknutý medzi rodičmi a dieťaťom, ktorí ho nedokázali vyriešiť uzatvorením dohody a v konečnom dôsledku to nevyriešil ani súd, hoci o tom sám začal konať“.

Okresnému súdu je potrebné vytknúť aj neefektívny postup, za ktorý ústavný súd považuje to, že napriek ním určenej 60-dňovej lehote na vypracovanie znaleckého posudku ani po viac ako ročnej nečinnosti znalca nevyužil proti nemu poriadkové opatrenia podľa § 53 OSP. Ústavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň fyzická osoba alebo právnická osoba obrátila so   žiadosťou   o rozhodnutie,   zodpovedá   za adekvátne   a účelné   využitie   procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53 OSP) aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku (napr. III. ÚS 111/01, III. ÚS 56/02).

Ústavný súd poukazuje tiež na to, že vzhľadom na citlivosť sporov týkajúcich sa úpravy   styku   medzi   rodičmi   a   deťmi   je   potrebné,   aby   všeobecné   súdy   pristupovali k zabezpečeniu plynulosti priebehu, rýchlosti a efektívnosti týchto konaní s mimoriadnou zodpovednosťou.

Na   nečinnosť   ustanoveného   súdneho   znalca   poukázal   aj   samotný   okresný   súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 4. decembra 2009.

Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody považoval za potrebné vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6   ods. 1   dohovoru,   neprikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že okresný súd na základe späťvzatia návrhu sťažovateľom (podanie doručené okresnému súdu 30. marca 2010) uznesením z 15. apríla 2010 konanie vo veci zastavil.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 2 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Predovšetkým poukázal na neprimerane dlhú dobu súdneho konania, počas ktorej okresný súd nedokázal v tak citlivej veci, akou je úprava styku medzi rodičom a neplnoletým dieťaťom, rozhodnúť.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na   ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Napriek tomu, že sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 30. marca 2010 zobral   svoj   návrh   v celom   rozsahu   späť,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   daného prípadu, najmä dôvody,   ktoré sťažovateľa viedli k späťvzatiu návrhu z 29. marca 2010, konkretizované v bode 2 tejto časti nálezu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa, ktoré   mu   vznikli   v dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátkou JUDr. T.   V. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde ústavný súd môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2009, ktorá bola 721,40 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“) v sume 2 x 120,23 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 7,21 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola priznaná v celkovej sume 254,88 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. mája 2010