znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 389/09-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť P. L., Ústav na výkon trestu odňatia slobody L., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 TdoV   14/2008   a porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky

b) postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 345/2008,

c) postupom Okresného súdu Nitra v konaniach vedených pod sp. zn. 16 C 7/2005 a sp. zn. 17 C 60/2007 a

d)   postupom   Okresného   súdu   Galanta   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. SA 8 C 205/2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. L. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 9. júla 2009 doručené podanie   P.   L. (ďalej   len „sťažovateľ“),   ktoré ústavný   súd   podľa   jeho obsahu posúdil   ako   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy.   Sťažovateľ   nie   je   v   konaní   právne zastúpený, v sťažnosti však s poukazom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred ústavným súdom. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), Okresného súdu Piešťany, Okresného súdu Nitra a Okresného súdu Galanta.

a) Vo vzťahu k najvyššiemu súdu sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom v konaní o dovolaní, ktoré podal proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 1 To 12/07 zo 7. novembra 2007. Dovolanie podal   Krajskému   súdu   v   Nitre   (ďalej   aj   „krajský   súd“)   11.   novembra   2008 a najvyššiemu   súdu   bolo   postúpené   17.   decembra   2008.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľa   sa najvyšší   súd   jeho opravným   prostriedkom   dosiaľ   nezaoberal.   Využil   aj   možnosť   podať sťažnosť na prieťahy predsedovi najvyššieho súdu, na ktorú nedostal žiadnu odpoveď.

Sťažovateľ   preto   žiada,   aby   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   označených   práv, prikázal najvyššiemu súdu konať a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

b) Vo vzťahu k Okresnému súdu Piešťany sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   6   C   345/2008   vo   veci   návrhu   na   ochranu   osobnosti. Sťažovateľ uviedol, že Okresnému súdu Piešťany bol jeho návrh doručený 28. mája 2004 a dosiaľ sa neuskutočnilo pojednávanie, pričom k zbytočným prieťahom dochádza podľa jeho   názoru   nečinnosťou   Okresného   súdu   Piešťany   v   určitých   obdobiach,   ako   aj nesprávnym postupom, ktorý vidí v tom, že Okresný súd Piešťany mu odňal oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil mu zástupcu z radov advokátov. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal. V dôsledku odvolacieho konania dôjde podľa sťažovateľa k predĺženiu konania, ktoré má charakter zbytočných prieťahov. Sťažovateľ podal v roku 2008 a 2009 sťažnosť na prieťahy predsedníčke Okresného súdu Piešťany, ktorá ju v odpovedi sp. zn. Spr. 500/2008 zo 4. septembra 2008, resp. sp. zn. Spr. 352/2009 z 12. júna 2009 vyhodnotila ako dôvodnú s tým, že vec bude ďalej sledovať.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v označenom súdnom konaní, prikázal vo veci konať a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

c) Vo vzťahu k Okresnému súdu Nitra sťažovateľ namieta porušenie základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy v konaniach vedených pod sp. zn. 16 C 7/2005 a sp. zn. 17 C 60/2007. K zbytočným prieťahom dochádza podľa jeho názoru nečinnosťou Okresného súdu Nitra, ako aj jeho nesprávnym postupom tým, že mu Okresný súd Nitra nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov   a   neustanovil   zástupcu   z   radov   advokátov   (tieto   rozhodnutia   boli   odvolacím súdom   zrušené),   ako   aj   tým,   že   Okresný   súd   Nitra   nevyhovel   jeho   žiadosti   o   zmenu ustanoveného advokáta, pričom svoju žiadosť považuje za dôvodnú, pretože ustanovený advokát   napokon   sám   požiadal   o   zrušenie   svojho   ustanovenia.   Sťažovateľ   uviedol,   že viackrát   podal   sťažnosť   na   prieťahy   predsedovi   Okresného   súdu   Nitra,   naposledy v novembri   2008,   ktorý   mu   v odpovedi   sp.   zn.   Spr.   1958/2007   z   10.   novembra   2008 oznámil, že v označených konaniach neboli zistené prieťahy postupom Okresného súdu Nitra.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v označených súdnych konaniach, aby prikázal vo veci konať a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

d) Vo vzťahu k Okresnému súdu Galanta sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pod sp. zn. SA 8 C 205/2004. Sťažovateľ uviedol, že konanie začalo v roku 2004 a bolo prerušené do právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní. Napriek tomu, že trestné konanie   skončilo   7.   novembra   2007,   Okresný   súd   Galanta   naďalej   vo   veci   nekoná. Sťažovateľ   podal   sťažnosť   na   prieťahy   predsedovi   Okresného   súdu   Galanta,   ktorý   ju v odpovedi sp. zn. Spr. 1524/08 zo 5. septembra 2008 vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú. Podľa sťažovateľa dochádza postupom Okresného súdu Galanta k zbytočným prieťahom v konaní, a preto žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom pod sp. zn. SA 8 C 205/2004, aby prikázal v tejto veci konať a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie ešte mohlo   trvať.   Ak   v   čase,   keď   sťažnosť   bola   doručená   ústavnému   súdu,   už   nemohlo dochádzať   k   porušovaniu   označeného   základného   práva,   ústavný   súd   ju   odmietne   ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd skúmal opodstatnenosť sťažnosti sťažovateľa, keďže pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   berie   do   úvahy,   že   je   možné   odmietnuť   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú   (m.   m.   II.   ÚS   109/03),   resp.   že   „argumenty   v   sťažnosti   sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa   čl.   5   ods.   4   a   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   najvyššieho   súdu   v   konaní o dovolaní v trestnej veci vedenej Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 1 T 1/2005

Sťažovateľ   namieta   porušenie   označených   práv   zbytočnými   prieťahmi   v   postupe najvyššieho   súdu   pri   prerokovaní   a rozhodovaní   o   jeho dovolaní, teda   v   mimoriadnom opravnom konaní, v ktorom sa z hľadiska aplikácie sťažovateľom označených ustanovení dohovoru rozhoduje o oprávnenosti jeho trestného obvinenia, z čoho vyplýva, že na toto konanie   ratione   materiae   nie   je   aplikovateľný   čl.   5   ods.   4   dohovoru,   ale   čl.   6   ods.   1 dohovoru. Z tohto dôvodu je sťažnosť zjavne neopodstatnená v časti namietaného porušenia čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Na   účely   posúdenia   opodstatnenosti   namietaného   porušenia   čl.   48   ods.   2   ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru si ústavný súd v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal vyjadrenie najvyššieho súdu. Vo vyjadrení č. k. KP 8/09-74 z 13. augusta 2009 najvyšší súd uviedol, že sťažovateľ „podal 11. novembra 2008 dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 17. januára 2007, sp. zn. 1 T 1/2005. Toto dovolanie Krajský súd v Nitre predložil Najvyššiemu súdu SR 19. decembra 2008.

O dovolaní obvineného rozhodol Najvyšší súd SR na neverejnom zasadnutí 2. marca 2009, uznesením sp. zn. 1 TdoV 14/2008, ktorým podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného P. L. odmietol. Dôvody tohto rozhodnutia vyplývajú z odôvodnenia citovaného uznesenia.

Z   uvedených   časových   údajov   vyplýva,   že   Najvyšší   súd   SR   rozhodol   o dovolaní obvineného   bez   zbytočných   prieťahov,   fakticky   ani   nie   po   dva   a   pol   mesiaci   od   jeho nápadu.“.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04) ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie   základného   práva   označenými   orgánmi   verejnej   moci   ešte   trvalo. Právoplatnosťou   konečného   rozhodnutia   všeobecného   súdu   dochádza   podľa   názoru ústavného súdu k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania, a preto považuje sťažnosť doručenú   ústavnému   súdu   po   právoplatnom   skončení   veci   za   zjavne   neopodstatnenú (I. ÚS 116/02, IV. ÚS 61/02, II. ÚS 208/04, II. ÚS 128/06).

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu na poštovú prepravu 6. júla 2009. Podľa zistenia   ústavného   súdu   bolo   rozhodnutie   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   TdoV   14/2008 z 2. marca 2009 doručené sťažovateľovi 10. augusta 2009, teda po podaní sťažnosti, čo však nič nemení na skutočnosti, že sťažnosť bola ústavnému súdu podaná potom, ako najvyšší súd rozhodol o dovolaní sťažovateľa. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 345/2008

V   rámci   prípravy   predbežného   prerokovania   sťažnosti   si   ústavný   súd   vyžiadal vyjadrenie Okresného súdu Piešťany k tejto časti sťažnosti a súdny spis, z ktorého zistil tento priebeh konania:

Dňa 14. októbra 2003 bolo Okresnému súdu Nitra doručené podanie sťažovateľa označené ako návrh na začatie konania, ktorým sa proti odporcovi domáhal ospravedlnenia a zaplatenia sumy 100 000 Sk. Prípisom zo 16. januára 2004 Okresný súd Nitra žiadal Obecný úrad v Ž. o potvrdenie trvalého pobytu sťažovateľa a 28. mája 2004 postúpil vec z dôvodu miestnej príslušnosti Okresnému súdu Piešťany.

Okresný   súd   Piešťany   sťažovateľa   6.   júla   2004   vyzval   na   zaplatenie   súdneho poplatku v sume 7 000 Sk. Sťažovateľ 19. júla 2004 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.   Okresný   súd   Piešťany   mu   prípisom   z   19.   júla   2004   zaslal   príslušné   tlačivo a 4. augusta   2004   požiadal   o   oznámenie   jeho   majetkových   pomerov   Obecný   úrad   v Ž. Uznesením zo 6. septembra 2004 Okresný súd Piešťany priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a 14. septembra 2004 vyzval odporcu,   aby sa vyjadril k návrhu. Vyjadrenie odporcu bolo doručené 15. októbra 2004.

V   roku   2005   výkon   súdnictva   prešiel   na   Okresný   súd   Trnava,   kde   bola   vec zaevidovaná 23. júna 2005. Okresný súd Trnava zistil 1. apríla 2006 lustráciou v Centrálnej evidencii väzňov (ďalej len „CEV“), že sťažovateľ sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a odporca bol prepustený z väzby na slobodu. Prípisom z 11. apríla 2006 Okresný súd Trnava žiadal sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na podanom návrhu s tým, že opäť budú preskúmané jeho majetkové pomery na účely posúdenia, či spĺňa podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na odstup času a nástup výkonu trestu, kde má možnosť pracovného   zaradenia.   Sťažovateľ   na   výzvu,   ktorá   mu   bola   doručená   23.   mája   2006, neodpovedal, reagoval až na jej urgenciu podaním doručeným 28. novembra 2006, ktorým oznámil, že na podanom návrhu trvá. Okresný súd Trnava žiadal 7. novembra 2006 Ústav na   výkon   trestu   odňatia   slobody   L.   o   oznámenie   zárobkových   pomerov   sťažovateľa, podanie správy urgoval 24. januára 2007.

Dňa 20. marca 2007 Okresný súd Trnava opäť lustráciou v CEV zisťoval, či sa odporca nenachádza vo väzbe alebo výkone trestu, a tiež adresu jeho pobytu na slobode. V nadväznosti na to zaslal 22. júna 2007 odporcovi návrh s tým, aby sa k nemu vyjadril, a 4. septembra 2007 zaslal vyjadrenie odporcu sťažovateľovi s výzvou, aby k nemu zaujal stanovisko, zvážil mimosúdne riešenie veci, prípadne späťvzatie návrhu.

V súvislosti   s prechodom   výkonu súdnictva   bola vec v roku   2008 postúpená na ďalšie   konanie   Okresnému   súdu   Piešťany,   kde   bola   doručená   1.   apríla   2008.   Podaním doručeným 13. mája 2008 sťažovateľ upravil svoj návrh, požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov   a   o   ustanovenie   právneho   zástupcu.   Okresný   súd   Piešťany   si   vyžiadal

28. novembra   2008   od   Krajského   súdu   v   Nitre   rovnopis   právoplatného   odsudzujúceho rozsudku vo veci sťažovateľa sp. zn. 1 T 1/2005 a 11. decembra 2008 žiadal Ústav na výkon trestu odňatia slobody L. o podanie aktuálnej správy o zárobkových pomeroch sťažovateľa. Uznesením   z   10.   júna   2009   Okresný   súd   Piešťany   odňal   sťažovateľovi   priznané oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   so   spätnou   účinnosťou   a   neustanovil   mu   zástupcu z radov advokátov. Spis bol 7. júla 2009 doručený Krajskému súdu v Trnave na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Od   doručenia   veci   Okresnému   súdu   Piešťany   ku   dňu   podania   sťažnosti   trvalo konanie 5 rokov a 1 mesiac. Počas tohto obdobia došlo dvakrát k zmene príslušnosti súdu v dôsledku prechodu výkonu súdnictva v súvislosti so zrušením a neskorším opätovným zriadením Okresného súdu Piešťany. Táto skutočnosť výrazne ovplyvnila priebeh konania. Okresný   súd   Piešťany   počas   obdobia,   keď   sa   spis   nachádzal   na   tomto   súde,   rozhodol o oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov, zabezpečil vyjadrenie odporcu k návrhu a neskôr v súvislosti so zmenou pomerov sťažovateľa (zaradenie do výkonu trestu odňatia slobody)   zisťoval,   či   táto   skutočnosť   má   význam   aj   pre   posúdenie   podmienok   na oslobodenie od súdnych poplatkov, a na základe svojich zistení sťažovateľovi už priznané oslobodenie odňal so spätnou účinnosťou a neustanovil mu zástupcu z radov advokátov.

Z prehľadu označeného súdneho konania vyplýva, že Okresný súd Piešťany dosiaľ riešil   v   konaní   otázky   procesného   charakteru   a   zabezpečoval   podklady   potrebné k meritórnemu   prerokovaniu   a   rozhodnutiu   (vyjadrenie   odporcu,   odsudzujúci   rozsudok vo veci sp. zn. 1 T 1/2005). Vzhľadom na predmet konania – sťažovateľ žiada od odporcu ospravedlnenie a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za údajne krivé obvinenie v jeho trestnej veci – sa vytvorili predpoklady, aby Okresný súd Piešťany rozhodol o veci bez zbytočných prieťahov.

S prihliadnutím na uvedené okolnosti prípadu ústavný súd napriek tomu, že zistil, že konanie vedené pod sp. zn. 6 C 345/2008 je poznačené určitými obdobiami nečinnosti, nevyhodnotil   ich   ako   prieťahy   takej   intenzity,   ktoré   by   signalizovali   možnosť   vysloviť porušenie označených základných práv sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto odmietol sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú. Ďalej v tejto súvislosti poznamenáva, že prípadné ďalšie i keď krátkodobé obdobia nečinnosti by už mohli   viesť   k   vysloveniu   porušenia   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy.

3.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom   Okresného   súdu   Nitra   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   16   C   7/2005 a sp. zn. 17 C 60/2007

Ústavný súd si v rámci prípravy predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal súdne spisy vedené pod sp. zn. 16 C 7/2005 a sp. zn. 17 C 60/2007, ako aj vyjadrenie Okresného súdu Nitra, ktorý k tejto časti sťažnosti uviedol:

„Pod sp. zn. 16 C 7/2005 je na Okresnom súde v Nitre vedené konanie vo veci navrhovateľa P. L., proti odporcovi Krajské riaditeľstvo Policajného zboru N., o náhradu škody.   Návrh   v   tejto   veci   bol   podaný   dňa   23.   5.   2003,   avšak   nakoľko   neobsahoval náležitosti riadneho návrhu na začatie konania, bol vedený v registri nejasných podaní pod sp. zn. 11 Nc 3388/03. Po odstránení nedostatkov a v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu   v   Nitre   č.   k.   5   Co   65/2004-53   zo   dňa   31.   5.   2004,   v   ktorom   sa   konštatuje,   že prvostupňovým súdom vytýkané nedostatky návrhu nebránia pokračovať v konaní, bola vec dňa 7. 1. 2005 prevedená do registra C pod sp. zn. 16 C 7/2005. Súd v tomto konaní najskôr úpravou zo dňa 25. 1. 2005 vyzýval na zaplatenie súdneho poplatku a následne rozhodoval o   žiadosti   navrhovateľa   o   priznanie   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   a   o   ustanovení bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov, ktorej uznesením č. k. 16 C 7/2005-65 zo dňa 5. 4. 2005 nevyhovel. Na základe odvolania navrhovateľa bolo uvedené rozhodnutie uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25 Co 75/2005-73 zo dňa 31. 5. 2005 zrušené a vec dňa 22. 7. 2005 vrátená na ďalšie konanie. Sudkyňa, ktorej bola vec v tom čase pridelená, vzniesla námietku zaujatosti a uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 8 NcC 31/2005-86 zo dňa 21. 11. 2005 bola z prejednávania veci vylúčená, preto bola vec dňa 6. 12. 2005 pridelená náhodným výberom novej zákonnej sudkyni JUDr. M. M. Sudkyňa rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu v rozhodnutí č. k. 25 Co 75/2005-73, si postupne v priebehu roka 2006 zabezpečila ďalšie potrebné podklady k opätovnému rozhodnutiu a uznesením č. k. 16 C 7/2005-108 zo dňa 2. 5. 2007 neustanovila navrhovateľovi bezplatného právneho zástupcu. Aj voči tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie a preto bol spis dňa 6. 6. 2007 predložený Krajskému súdu v Nitre, ktorý prvostupňové rozhodnutie uznesením č. k. 9 Co 129/2007-130 zo dňa 28. 8. 2007 zrušil. Následne Okresný súd v Nitre, uznesením č. k. 16 C 7/2005-133   zo   dňa   7.   12.   2007   navrhovateľovi   právneho   zástupcu   na:   zastupovanie   v predmetnom konaní ustanovil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa. 28. 1. 2008. Následne na žiadosť Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. 3. 2008 bol spis dňa 11. 3. 2008 zapožičaný Ústavnému súdu SR odkiaľ bol vrátený dňa 7. 5. 2008. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ svojim podaním zo dňa 10. 2. 2008 uviedol, že doteraz podaný návrh považuje   za   bezpredmetný,   pričom   riadnym   návrhom   bude   ten,   ktorý   advokát   vyhotoví podľa jeho pokynov a zakomponuje do neho všetko odškodné, ktorého sa domáha, dňa 14. 5. 2008 sudkyňa vyzvala právneho zástupcu JUDr. M. K. na predloženie riadneho návrhu na začatie konania, dňa 5. 6. 2008 ho urgovala a žiadala, aby sa vyjadril i k námietkam navrhovateľa v podaní zo dňa 3. 6. 2008, v ktorých vyjadroval nespokojnosť s prácou advokáta a žiadal o ustanovenie iného právneho zástupcu. Keďže zástupca navrhovateľa návrh   ani   vyjadrenie   v   stanovenej   lehote   nepredložil,   bol   dňa   15.   7.   2008   opätovne urgovaný pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. Doplnenie návrhu na začatie konania a vyjadrenie bolo súdu doručené až dňa 8. 8. 2008. Následne súd dňa 15. 8. 2008 nariadil doručenie návrhu odporcovi a v súlade s § 114 ods. 3 OSP ho vyzval na zaslanie písomného vyjadrenia.   Vyjadrenie   odporcu   k   návrhu   bolo   súdu   doručené   dňa   17.   9.   2008   a   spis predložený sudkyni na oboznámenie sa s jeho obsahom a zváženie ďalšieho procesného postupu.   Zákonná   sudkyňa   úpravou   zo   dňa   14.   11.   2008   nariadila   dôkaz   výsluchom navrhovateľa a za týmto účelom zaslala spis dňa 20. 11. 2008 Okresnému súdu Piešťany. V čase,   kedy   sa   spis   nachádzal   na   Okresnom   súde   Piešťany,   sa   tunajší   súd   zaoberal žiadosťou   navrhovateľa   o   ustanovenie   iného   právneho   zástupcu.   O   návrhu   na   zmenu právneho zástupcu súd rozhodol uznesením č. k. 16 C 7/2005 zo dňa 6. 3. 2009 tak, že ho zamietol. Voči rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8 Co 79/2009 zo dňa 30. 4. 2009 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Spis sp. zn. 16 C 7/2005   sa   vrátil   z   dožiadaného   súdu   dňa   5.   8.   2009,   pričom   zo   zápisnice   o   výsluchu navrhovateľa   vyplýva,   že   navrhovateľ   nesúhlasil   s   výsluchom   pred   dožiadaným   súdom a trval na tom, aby bol osobne vypočutý procesným súdom.

Pod sp. zn. 17 C 60/2007 je na Okresnom súde v Nitre vedené konanie vo veci navrhovateľa   P.   L.,   proti   odporcovi   Ustav   na   výkon   väzby   N.,   o   zaplatenie   sumy 313.100.000,-   Sk.   Návrh   v   tejto   veci   bol   podaný   dňa   10.   12.   2003,   avšak   nakoľko neobsahoval   náležitosti   riadneho   návrhu   na   začatie   konania,   bol   vedený   v   registri nejasných podaní pod sp. zn. 11 Nc 5068/03. V rámci tohto konania súd odstraňoval vady podania,   rozhodoval   o   žiadosti   o   priznanie   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov a o ustanovenie   bezplatného   právneho   zástupcu,   o   čom   vydal   viacero   procesných rozhodnutí. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 1. 4. 2005 oznámil súdu, že nemieni v konaní pokračovať, nariadil Krajský súd v Nitre v odôvodnení uznesenia č. k. 5 Co 235/05-59 zo dňa 28. 10. 2005, aby sa súd týmto podaním zaoberal a zistil, či ide o späťvzatie návrhu. Súd spis, ktorý bol vrátený z Krajského súdu v Nitre dňa 29. 12. 2005, previedol do registra C pod sp. zn. 17 C 60/2007 a vec bola pridelená na konanie zákonnej sudkyni JUDr. M. M. Sudkyňa dňa 12. 4. 2007 žiadala navrhovateľa o vyjadrenie, či berie návrh   vo   veci   späť.   Navrhovateľ   súdu   dňa   22.   6.   2007   oznámil,   že   bez   ustanovenia právneho zástupcu sa nevie kvalifikovane vyjadriť k prípadnému späťvzatiu návrhu, preto žiada o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov a o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov. Súd následne uznesením č. k. 17 C 60/2007-77 zo dňa 23. 10. 2007 ustanovil   navrhovateľovi   právneho   zástupcu   na   zastupovanie   v   predmetnom   konaní a priznal aj oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia súd dňa 27. 11. 2007 vyzval právneho zástupcu, aby sa vyjadril či na návrhu   trvá   a   ak   áno,   aby   súdu   predložil   kvalifikovaný   návrh.   Právny   zástupca navrhovateľa podal súdu riadny návrh vo veci samej dňa 3. 1. 2008 a súd dňa 15. 1. 2008 nariadil doručenie návrhu odporcovi a v súlade s § 114 ods. 3 OSP ho vyzval na zaslanie písomného vyjadrenia, ktoré bolo súdu doručené dňa 11. 3. 2008. Od 11. 3. 2008 do 7. 5. 2008   bol   spis   zapožičaný   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   a   dňa   13.   5.   2008 predložený   sudkyni   na   ďalší   postup.   Sudkyňa   úpravou   zo   dňa   14.   5.   2008   žiadala   od odporcu   zaslanie   potrebných   listinných   dokladov,   týkajúcich   sa   sťažností   navrhovateľa, ktoré boli súdu predložené dňa 13. 6. 2008. Dňa 20. 6. 2008 požiadal JUDr. M. K. o priznanie preddavku na trovy právneho zastúpenia, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 16. 7. 2008. Podaním zo dňa 8. 8. 2008 došlo k čiastočnému späťvatiu návrhu a zároveň právny   zástupca   doplnil   pôvodný   návrh.   Tieto   podania   boli   dňa   3.   9.   2008   doručené odporcovi na vyjadrenie a súd si vyžiadal spisový materiál č. GR ZVJS 224/10-Sť./02, ktorý bol z Generálneho riaditeľstva ZVJS predložený dňa 9. 9. 2008. Následne dňa 29. 9. 2008 podal navrhovateľ sťažnosť na právneho zástupcu a žiadosť o ustanovenie iného právneho zástupcu, ktorá bola doplnená podaním zo dňa 29. 11. 2008. O návrhu na zmenu právneho zástupcu súd rozhodol uznesením č. k. 17 C 60/2007-204 zo dňa 6. 3. 2009. Voči tomuto uzneseniu   podal   navrhovateľ   odvolanie,   preto   bol   spis   dňa   27.   3.   2009   predložený Krajskému súdu v Nitre. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6 Co 78/2009-221 zo dňa 30. 4. 2009 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a spis vrátil tunajšiemu súdu dňa 22. 5. 2009. V súčasnej dobe sa súd zaoberá žiadosťou ustanoveného právneho zástupcu JUDr. M. K. o zrušenie   ustanovenia   z   dôvodu,   že   navrhovateľ   na   neho   podal   trestné   oznámenie   pre marenie spravodlivosti.“

Okresný súd Nitra v závere vyjadrenia takto zhodnotil doterajší postup v označených súdnych konaniach:

„Z   obsahu   oboch   spisov   vyplýva,   že   podania   sťažovateľa   pôvodne   nespĺňali náležitosti riadneho návrhu v zmysle príslušných ustanovení OSP, preto súd musel najskôr odstraňovať   ich   nedostatky   a   postupom   podľa   §   43   OSP   vyzývať   navrhovateľa   na odstránenie vád podaní. Nie z dôvodu nečinnosti súdu, ale najmä pre množstvo rôznych procesných   návrhov   navrhovateľa,   ktorými   upravoval   predmet   konania,   domáhal   sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, ustanovenia bezplatného právneho zástupcu a ktoré súd nemohol nechať bez povšimnutia, nebolo možné začať konať v merite veci. Potom,   ako   súd   ustanovil   navrhovateľovi   bezplatného   právneho   zástupcu,   ktorý   mohol podania   navrhovateľa   kvalifikovane   upraviť,   navrhovateľ   začal   namietať   postup   svojho právneho   zástupcu   a   opakovane   sa   domáhať   jeho   výmeny.   Sám,   nezávisle   od   svojho právneho   zástupcu,   robí   vlastné   podania   týkajúce   sa   veci   samej,   ktoré   nie   sú   celkom v súlade   s   podaniami   právneho   zástupcu,   čo   má   za   následok,   že   doposiaľ   nedošlo k ujasneniu   a   riadnemu   vyšpecifikovaniu   uplatnených   nárokov   navrhovateľa.   Uvedené okolnosti, ako aj čiastočné narušenie plynulosti konania súdu počas roka 2006, nepochybne ovplyvnili celkovú dĺžku konania, avšak k dĺžke konania výraznou mierou prispel i sám navrhovateľ   svojim   prístupom   k   veci,   k   spolupráci   s   ustanoveným   právnym   zástupcom i svojimi častými zmätočnými požiadavkami.“

Ústavný   súd   ďalej   zistil,   že   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho   práva   na prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom Okresného súdu Nitra v konaniach vedených pod sp. zn. 16 C 7/2005 a sp. zn. 17 C 60/2007 v sťažnosti, ktorú ústavný súd odmietol uznesením č. k. I. ÚS 212/08-14 z 12. júna 2008 v označenej časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Ústavný súd v tejto veci konštatoval, že Okresný súd Nitra postupoval v obidvoch veciach v zásade plynulo, ojedinelá nečinnosť v pomere k dĺžke konania nedosiahla intenzitu zbytočných prieťahov, ktoré by v prípade prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   umožňovali   vysloviť   porušenie   označeného   práva sťažovateľa, pričom ústavný súd poukázal na podiel sťažovateľa na posudzovanej dĺžke konania, ku ktorej prispel tým, že podal nekvalifikovaný návrh, nezaplatil súdny poplatok, súčasne   s   podaním   návrhu   nepožiadal   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   tiež nepreukazoval dostatočnú súčinnosť pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie súdu.

V   zmysle   stabilnej   judikatúry   ústavného   súdu   v   obsahu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I.   ÚS   178/07), a preto sú   závery v uznesení č.   k.   I.   ÚS   212/08-14 z 12. júna 2008 relevantné aj v tomto konaní.

Ústavný   súd   v   nadväznosti   na   svoje   závery   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. I. ÚS 212/08, na ktoré sa odvoláva aj pri posudzovaní aktuálnej sťažnosti, konštatuje, že ani v nasledujúcom období (po rozhodnutí ústavného súdu   z 12. júna 2008) neboli zistené prieťahy v postupe Okresného súdu Nitra v konaniach vedených pod sp. zn. 16 C 7/2005 a sp. zn. 17 C 60/07, ktoré by odôvodňovali prijatie sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie. V roku 2008 sa Okresný súd Nitra musel zaoberať opakovanými sťažnosťami sťažovateľa na činnosť ustanoveného právneho zástupcu, čím chcel sťažovateľ dosiahnuť jeho výmenu. Sťažovateľ   nedostatočne   špecifikoval   predmet   konania,   keď   dopĺňal   návrhy   na   začatie konania.   Obsah   týchto   podaní   nekorešpondoval   s   úpravami   vykonanými   ustanoveným advokátom. V dôsledku správania sťažovateľa okresný súd dosiaľ nemohol vec meritórne prerokovať.

Ústavný   súd   v   súvislosti   s posudzovaním   opodstatnenosti   sťažnosti   poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (II. ÚS 63/05). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup všeobecného   súdu   nevyznačoval   takými   významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).

Ústavný súd nezistil v postupe Okresného súdu Nitra v konaniach vedených pod sp. zn. 16 C 7/2005 a sp. zn. 17 C 60/07 také nedostatky, ktoré by po komplexnom posúdení všetkých okolností v postupe okresného súdu umožňovali po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

4.   K   namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. SA 8 C 205/2004

Aj   k   tejto   časti   sťažnosti   si   ústavný   súd   vyžiadal   vyjadrenie   od   označeného porušovateľa základného práva. Okresný súd Galanta vo vyjadrení sp. zn. Spr 785/2009 zo 4. septembra 2009 uviedol:

„Dňa 22. 10. 2003 napadla na Okresný súd Nitra vec žalobcu P. L.,. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody L. proti žalovanému Ľ. A., t. č. Ústav na výkon väzby N. Okresný súd Nitra dňa 28. 5. 2004 postúpil predmetnú vec na Okresný súd Šala. Okresný súd Šaľa nesúhlasil s postúpením veci, z ktorého dôvodu spis predložil Krajskému súdu v Nitre na rozhodnutie o miestnej príslušnosti podľa § 105 ods. 3 O. s. p.

Krajský súd v Nitre dňa 31. 8. 2004 vo veci č. k. 7NcC 28/2004-14 rozhodol tak, že miestne   príslušným   na   prejednanie   a   rozhodnutie   tejto   veci   je   Okresný   súd   Šala.   Spis prevzal Okresný súd Šala dňa 1. 10. 2004.

Zákonná   sudkyňa   vo   veci   dňa   18.   11.   2004   rozhodla   tak,   že   konanie   zastavila v zmysle ust. §§ 83, 103 a 104 ods. 1 O. s. p. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Trnave dňa 31. 3. 2005 vo veci č. k. 11 Co 9/2005-29 napadnuté uznesenie súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie. Po vrátení spisu z Krajského súdu v Trnave súd vyzval dňa 23. 5. 2005 žalobcu na zaplatenie   súdneho   poplatku   vo   výške   7   000,-   Sk.   Žalobca   požiadal   o   oslobodenie   od platenia   súdneho poplatku,   o   ktorom   návrhu súd po   zistení jeho   zárobkových pomerov rozhodol   dňa   26.   10.   2005   vo   veci   č.   k.   SA-8C   205/2004-57   tak,   že   žalobcovi   priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Sudca ďalším postupom žiadal Krajský súd v Nitre, aby mu zapožičal spis vo veci sp. zn. 1T 1/05 za účelom oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu. Krajský súd v Nitre súdu oznámil, že nie je možné predmetný spis zapožičať, pretože vec doposiaľ nie je právoplatne skončená. Z tohto dôvodu súd dňa 3. 5. 2006 vo veci č. k. SA-8C 205/2004-74 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedenom pod sp. zn. 1T 1/05 na Krajskom súde v Nitre. Proti predmetnému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie dňa 18. 5. 2006. Krajský súd v Trnave dňa 28. 6. 2006 vo veci č. k. 10 Co 257/2006-89 napadnuté uznesenie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 10. 2006.

Následne súd dňa 12. 10. 2006, 8. 11. 2006, 7. 12. 2006, 5. 3. 2007, 18. 5. 2007, 31. 7.   2007,   18.   9.   2007,   11.   2.   2008,   sa   dotazoval,   či   predmetná   vec   je   právoplatne skončená.

Krajský súd v Nitre súdu dňa 21. 2. 2008 oznámil, že konanie vo veci sp. zn. 1T 1/05 je právoplatne skončené, pričom právoplatný rozsudok zaslal súdu s tým, že predmetný spis nemôže   byť   súdu zapožičaný,   pretože   je   potrebný   k rozhodnutiu   Okresného   súdu Nitra o podmienečnom prepustení odsúdeného Ľ. A.

Súd   prípisom   z   11.   2.   2008   sa   dotazoval   na   Krajský   súd   v   Nitre   za   účelom právoplatnosti   skončenia   a   zapožičania   spisov   na   naštudovanie   nielen   vo   veci   sp.   zn. 1T 1/05, ale aj vo veci sp. zn. 1T 2/05. Z tohto dôvodu Krajský súd v Nitre súdu oznámil, že rozsudok z 10. 10. 2005 sp. zn. 1T 2/05 bol zrušený Naj vyšším súdom SR.

Vzhľadom na túto skutočnosť, súd prípisom z 9. 5. 2008 sa dotazoval na Krajský súd v   Nitre   za   účelom   oznámenia,   kedy   bude   možné   očakávať   rozhodnutie   vo   veci   sp.   zn. 1T 2/05. Krajský súd v Nitre dňa 22. 5. 2008 súdu oznámil, že rozsudok vo veci sp. zn. 1T 2/05 nadobudol právoplatnosť dňa 8. 2. 2006.

Následne   na   to   sudca   opätovne   dňa   6.   8.   2008   sa   dotazoval   na   Krajskom   súde v Nitre, kedy bude možné zapožičať predmetný spis.

Žalobca dňa 16. 4. 2008 žiadal súd, aby mu ustanovil právneho zástupcu na konanie, ktorému návrhu súd vyhovel a dňa 4. 9. 2008 vo veci č. k. SA-8C 205/2004-136 ustanovil žalobcovi   zástupcu   z   radov   advokátov   -   advokáta   JUDr.   I.   R.   so   sídlom   G.,   ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3. 10. 2008.

Sudca prípisom zo dňa 29. 10. 2008 opätovne žiadal Krajský súd v Nitre za účelom zistenia, či a kedy je možné nahliadnuť do spisov vedených na ich súde v konaní sp. zn. 1T 1/2005   a   1T   2/2005.   Takú   istú   výzvu   súd   žiadal   dňa   29.   1.   2009,   3.   3.   2009   bez odpovede.

Súd dňa 16. 7. 2009 vo veci č. k. SA-8C 205/2004-160 vydal uznesenie, ktorým súd pokračuje v konaní. Dňa 16. 7. 2009 vytýčil termín pojednávania na deň 16. 9. 2009 o 9.45 hod. Sťažovateľ dňa 6. 8. 2008 podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú som v zákonnej lehote   vybavila   dňa   5.   9.   2008.   Túto   sťažnosť   som   považovala   za   podanú   čiastočne dôvodne, pretože súd dňa 3. 5. 2006 konanie vo veci sp. zn. SA-8C 205/04 prerušil do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1T 1/05. Krajský súd v Trnave predmetné uznesenie dňa 28. 7. 2006 vo veci sp. zn. 10 Co 257/2006 potvrdil, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9. 10. 2006. Tunajší súd mal   vedomosť   z   listu   Krajského   súdu   v   Nitre,   že   konanie   vo   veci   sp.   zn.   1T   1/2005 nadobudlo právoplatnosť dňa 7. 11. 2007. List súdu bol zaslaný dňa 21. 2. 2008. Po tomto dátume zákonný sudca žiadal pripojiť spis z Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 1T 2/05, ktorý spis sudcovi predložený nebol z dôvodu vykonávania úkonov. Sudca vzhľadom na túto skutočnosť mal v mesiaci február 2008 buď pokračovať vo veci alebo konanie prerušiť do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1T 2/2005.“Ústavný   súd   ďalej   zistil,   že   sťažovateľ   namietal   porušenie   práva   na   prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   Okresného   súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. SA 8 C 205/2004 už v sťažnosti, ktorú ústavný súd odmietol uznesením č. k. III. ÚS 186/08-8 z 1. júla 2008 pre zjavnú neopodstatnenosť. Ústavný   súd   v   tomto   rozhodnutí   konštatoval,   že   Okresný   súd   Galanta   postupoval   pri prerokúvaní   veci   sťažovateľa   plynulo   bez   zbytočných   prieťahov,   pričom   v   súvislosti s prerušením   konania   odkázal   na   svoju   judikatúru   (napr.   II.   ÚS   3/00,   I.   ÚS   78/02, III. ÚS 42/02),   podľa   ktorej   nečinnosť   súdu   v   dôsledku   existencie   zákonnej   prekážky nemožno až do odpadnutia prekážky ďalšieho postupu považovať za zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný   súd   aj   pri   posudzovaní   tejto   časti   sťažnosti   odkazuje   na   svoje   závery, ku ktorým dospel v uznesení č. k. III. ÚS 186/08-8 z 1. júla 2008. V období nasledujúcom po vydaní tohto rozhodnutia Okresný súd Galanta vykonával úkony s cieľom zabezpečenia potrebných   trestných   spisov   (sp.   zn.   1   T   1/2005   a   sp.   zn.   1   T   2/2005),   ustanovil sťažovateľovi zástupcu z radov advokátov, nariadil pojednávanie, na ktoré však vzhľadom na režim výkonu doživotného trestu odňatia slobody sťažovateľ nebol eskortovaný z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody L., a preto Okresný súd Galanta aktuálne vykonáva úkony s cieľom vykonania výsluchu sťažovateľa v mieste výkonu trestu.

Podľa názoru ústavného súdu, berúc do úvahy doterajšiu dĺžku konania a úkony, ktoré urobil Okresný súd Galanta, sa jeho postup nevyznačuje takými obdobiami nečinnosti alebo neefektívnej činnosti, ktoré by po posúdení všetkých okolností prípadu signalizovali po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   možnosť   vyslovenia   porušenia   základného   práva sťažovateľa zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Sťažnosť bola po jej predbežnom prerokovaní odmietnutá podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v celom rozsahu z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, a preto už nebol dôvod zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní. P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2009