znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 389/08-28

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí   senátu 16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namieta porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   48   ods.   2   a čl. 50 ods.   3   Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   a tiež   porušenie   čl.   149   Ústavy   Slovenskej   republiky   nečinnosťou   vyšetrovateľa Krajského   riaditeľstva   Policajného zboru   v Žiline,   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície a nečinnosťou prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti   vzneseniu   obvinenia   z 27. februára   2008   v jeho   trestnej   veci   vedenej   Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Žilina, Úradom justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: KUV-306/10-1997, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 8. septembra 2008   doručené   podanie   J.   K.,   t.   č.   vo   výkone   trestu   odňatia   slobody   (ďalej   len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť v trestnej veci evidovanej na Krajskom riaditeľstve PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, 010 01 Žilina, ČVS: KUV-306/10-1997, zo dňa 25. 2. 2008, a to vznesením obvinenia vyšetrovateľom PZ...“. Vychádzajúc z obsahu podania sťažovateľa ústavný súd dospel k záveru, že zámerom sťažovateľa bolo podať sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) proti porušovaniu jeho   základných   práv   a slobôd   postupom   a rozhodnutiami   orgánov   činných   v trestnom konaní v jeho trestných veciach.

Keďže   sťažnosť   sťažovateľa   bola   v predloženom   znení   nezrozumiteľná a neobsahovala   náležitosti   predpísané   zákonom   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), ústavný súd poučil sťažovateľa, aké náležitosti má sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy obsahovať, a vyzval ho, aby v určenej lehote svoju sťažnosť upresnil a doplnil.

Na výzvu ústavného súdu reagoval sťažovateľ podaním doručeným 10. októbra 2008.

Zo sťažnosti po doplnení a z priloženej dokumentácie sa dá vyvodiť, že sťažovateľ bol   stíhaný   vo   viacerých   trestných   veciach,   pričom   jeho   sťažnosť   sa   týka trestnej   veci vedenej Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Žiline, Úradom justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) pod sp. zn. ČVS: KUV-306/10-1997, v ktorej mu bolo   25. februára   2008   vyšetrovateľom   krajského   riaditeľstva   vznesené   obvinenie; sťažovateľ je stíhaný ako spoluobvinený za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 a 2 písm. b) a f) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov).

Proti uzneseniu vyšetrovateľa krajského riaditeľstva podal sťažovateľ 27. februára 2008   sťažnosť,   v ktorej   tvrdí,   že   skutky,   z ktorých   je   obvinený,   nemohol   spáchať   a na preukázanie tohto tvrdenia navrhuje vykonať dôkazy. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ uvádza, že „Do dnešného dňa, t. j. do 6. 10. 2008 prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len prokurátor) o mojej sťažnosti ešte nerozhodol, resp. žiadne takéto rozhodnutie som ešte neobdržal“, a na tom základe namieta, že „postupom a postojom vyšetrovateľa PZ a prokurátora“ dochádza   k porušovaniu   jeho   základných   práv   a slobôd,   konkrétne základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), sťažovateľ zároveň namieta tiež porušenie čl. 149 ústavy.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho označených práv, ku ktorému dochádza nečinnosťou vyšetrovateľa krajského riaditeľstva a prokurátora Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „prokurátor krajskej prokuratúry), a vydal „zákaz ďalšieho porušovania týchto práv a slobôd a zároveň tiež vydal aj príkaz porušovateľom v tejto veci konať“. Sťažovateľ   tiež   žiada,   aby   mu   ústavný   súd   priznal   primerané   finančné zadosťučinenie   v sume   2 500   EUR.   Súčasťou   sťažnosti   bola   aj   žiadosť   sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   si   ešte   pred   predbežným   prerokovaním   sťažnosti   vyžiadal   k nej vyjadrenie   Krajskej   prokuratúry   v Žiline   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“).   Z odpovede krajskej prokuratúry doručenej ústavnému súdu 10. novembra 2008 vyplýva, že krajská prokuratúra   v predmetnej   trestnej   veci   nevykonáva   dozor   nad   dodržiavaním   zákonnosti v prípravnom konaní, ktorý je zverený Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“).

Následne   ústavný   súd   prípisom   z 19.   novembra   2008   vyzval   úrad   špeciálnej prokuratúry, aby sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľa. Špeciálny prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry   na   výzvu   ústavného   súdu   reagoval   prípisom   č.   k.   VII/2   Gv   170/08-21 z 27. novembra 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„...   Dňa   13.   júla   2007   zaslalo   Krajské   riaditeľstvo   PZ   Žilina,   Úrad   justičnej a kriminálnej   polície   PZ   Žilina   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava faxom podnet na žiadosť o vydanie opatrenia na prikázanie veci.   (Príloha   č.   1)   Dôvodom   podnetu   bola   skutočnosť,   že   dňa   10.   júla   2007   bolo vyšetrovateľom   Odboru   všeobecnej   kriminality   Úradu   justičnej   polície   Krajského riaditeľstva PZ Žilina prijaté oznámenie J. B., trvalé bytom U. na F. S., trvale bytom Ž. pre trestný   čin   vraždy   podľa   §   219   ods.   1   Trestného   zákona   účinného   do   31.   12.   2005 poškodeného M. D., naposledy bytom Ž., ktorého sa mal dopustiť spolu s ďalšími dvomi nestotožnenými osobami v regióne Žiliny v období od 28. februára 1999 do 12. mája 1999. Riaditeľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Žilina v podnete vyslovil stanovisko, že podozrivý F. S. je viackrát súdne trestaná osoba pre rôznu násilnú ekonomickú trestnú činnosť. Nakoľko podľa jeho názoru existovala dôvodná obava, že F. S. bude   vykonávať   činnosť   k   ovplyvňovaniu   orgánov   prokuratúry   a   súdu,   požiadal   o predloženie žiadosti generálnemu prokurátorovi SR na vydanie opatrenia o prikázaní veci podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

Na   základe   tohto   podnetu   bola   dňa   16.   júla   2007   spracovaná   informácia generálnemu prokurátorovi SR týkajúca sa skutku trestného činu vraždy poškodeného M. D. (Príloha č. 2)

Generálny   prokurátor   SR   dňa   16.   júla   2007   rozhodnutím   pod   sp.   zn. VII/2 Gn 212/07-4 podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre určil, aby vo veci vedenej na Krajskom riaditeľstve PZ Žilina, Úrade justičnej a kriminálnej polície PZ pod sp. zn. ČVS: KRP-547/OVK-ZA-2007 vykonával dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného konania v prípravnom konaní prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. (Príloha č. 3)...

V   priebehu   ďalšieho   konania   boli   vyšetrovaním   zisťované   ďalšie   skutky   trestnej činnosti obvineného F. S., ktoré boli na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Žilina vedené pod samostatnými spisovými značkami. Dňa 12. decembra 2007   Krajská   prokuratúra   Žilina   odstúpila   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky obsah dozorového denníka sp. zn. Kv 17/07, z ktorého vyplývalo podozrenie na J. K. a R. Š. pre trestný čin vraždy neznámej osoby podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005. (Príloha č. 5).

Úrad   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   vrátil obsah dozorového denníka Krajskej prokuratúre Žilina so stanoviskom, že vraždy sa mali dopustiť J. K. a R. Š. a evidentne ide o iné konanie, v inej trestnej veci, ktorá vecne nespadá do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v zmysle § 15 Trestného poriadku. (Príloha č. 6)

Krajská prokuratúra Žilina spis však dňa 30. januára 2008 znova zaslala Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. (Príloha č. 7) Po   vykonaní   ďalších   úkonov   bolo   uznesením   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Žilina sp. zn. KÚV-306/10-1997 zo dňa 25. februára 2008 vznesené obvinenie J. K., R. Š. pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. f) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a F. S. pre trestný čin vraždy spáchaný formou spolupáchateľstva v štádiu pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) k § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005...

Predmetné uznesenie o vznesení obvinenia J. K. a spol. doručil vyšetrovateľ vecne a miestne príslušnej Krajskej prokuratúre Žilina dňa 25. februára 2008.

Krajská prokuratúra Žilina prípisom sp. zn. Kv 6/08-5 zo dňa 27. februára 2008 predložila   predmetné   uznesenie   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky. (Príloha č. 9)

Dňa 11. marca 2008 vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva   PZ   Žilina   doručil   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry Slovenskej   republiky   podnet   na   žiadosť   o   vydanie   opatrenia   podľa   §   51   Zákona o prokuratúre, ktorým by generálny prokurátor SR v zmysle citovaného ustanovenia určil, aby dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonával prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v ďalších trestných veciach vedených voči F. S. a spol. na uvedenej zložke, vrátane trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: KUV-306/10-1997. (Príloha č. 10)

Dňa 13. marca 2008 vyšetrovateľ Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva   PZ   Žilina   doručil   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky sťažnosti obvinených R. Š., J. K. a F. S. proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 25. februára 2008 a vyšetrovací spis sp. zn. KUV-306/10-1997. (Príloha č. 11) Špeciálny   prokurátor   spracoval   a   dňa   31.   marca   2008   predložil   generálnemu prokurátorovi SR informáciu, v ktorej navrhoval zrušenie určenia príslušnosti podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre...

špeciálny prokurátor navrhol

1) zrušiť určenie príslušnosti prokurátora sp. zn. VII/2 Gn 212/07-4 zo dňa 16. júla 2007 a vysloviť, že dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní v tejto veci bude naďalej vykonávať Krajská prokuratúra Žilina.

2)   nevyhovieť   návrhu vyšetrovateľa   zo   dňa   10.   marca 2008 požadujúceho vydať opatrenie na prikázanie veci podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vo vzťahu k trestným veciam špecifikovaným v návrhu vyšetrovateľa, ktorý tvoril prílohu informácie... Prípisom   zo   dňa   31.   marca   2008   prokurátor   Úradu   špeciálnej   prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vrátil vyšetrovateľovi vyšetrovací spis sp. zn. ČVS: KÚV-306/10-1997 s tým, že o sťažnosti obvinených K., Š.   a S. proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 25. februára 2008 nemohol rozhodnúť, pretože táto vec doteraz nebola spojená na spoločné konanie s trestnou vecou obvineného F. S. a spol., v ktorej vykonáva dozor Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, vyjadril tiež názor, že v prípade, že nedôjde k spojeniu veci, bude na výkon ďalšieho dozoru v   trestnej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   ČVS:   KÚV-306/10-1997   vecne   a   miestne   príslušná Krajská prokuratúra Žilina. (Príloha č. 13) V tomto zmysle informoval aj vyšetrovateľa listom zo 6. mája 2008. (Príloha č. 14)

Dňa   11.   apríla   2008   zaslal   riaditeľ   trestného   odboru   Generálnej   prokuratúry Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn.   IV/1   GPt   541/07-8   Úradu   špeciálnej   prokuratúry Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   list,   v   ktorom   uviedol,   že   generálny prokurátor   SR   žiadosti   špeciálneho   prokurátora   zo   dňa   31.   marca   2008   o   zrušenie príslušnosti podľa § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre nevyhovel. (Príloha č. 15) Dozorujúci   prokurátor   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky dospel logickým výkladom k názoru, že je naďalej viazaný výkonom dozoru   nad   zachovávaním   zákonnosti   v   prípravnom   konaní   v   zmysle   §   51   zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre iba v trestnej veci vedenej proti obvinenému F. S. a spol. na Úrade justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Žilina pod sp. zn. ČVS: KÚV-57/OVK-ZA-2007 týkajúcej sa trestného činu vraždy poškodeného D., trestného činu vraždy poškodeného G. a trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, ktoré boli medzičasom podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 18 ods. 1 Trestného poriadku spojené na spoločné konanie.

Dňa   5.   júna   2008   boli   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky opakovane doručené sťažnosti obvinených J. K., R. Š. a F. S. proti uzneseniu vyšetrovateľa zo dňa 25. februára 2008 sp. zn. ČVS: KÚV-306/10-1997. (Príloha č. 16) Prokurátor   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky   dňa   6.   júna   2008   opakovane   vrátil   vyšetrovací   spis   aj   so   sťažnosťami vyšetrovateľovi s poukazom na skutočnosť, že v zmysle § 14 Trestného poriadku predmetná vec nespadá do vecnej pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, je vedená pod samostatnou spisovou značkou a nebola spojená na spoločné konanie s trestnou vecou vedenou pod sp. zn. KRP-57/OVK-ZA-2007. (Príloha č. 17) Dňa 3. júna 2008 Krajská prokuratúra Žilina zaslala pod sp. zn. Kv 6/08 Úradu špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   obsah   dozorového denníka v trestnej veci proti obvinenému J. K., R. Š. a F. S. vedenej na Úrade justičnej a kriminálnej   polície   Krajského   riaditeľstva   PZ   Žilina   pod   sp.   zn.   KÚV-306/10-1997. (Príloha č. 18)

Dňa   16.   júna   2008   bola   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry Slovenskej   republiky   doručená   sťažnosť   obvineného   J.   K.   voči   nezákonnému   postupu Krajskej prokuratúry Žilina, v ktorej namietal, že nebolo rozhodnuté o jeho sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ Žilina sp. zn. KÚV-306/10-1997 zo dňa 25. februára 2008. (Príloha č. 19)

Predmetnú   sťažnosť   prokurátor   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zaslal Krajskej prokuratúre Žilina dňa 10. júla 2008. (Príloha č. 20).

Zároveň   prokurátor   upovedomil   oznamovateľa   o   odstúpení   jeho   podania   na preskúmanie krajskému prokurátorovi v Žiline. (Príloha č. 21)

Dňa 16. júla 2008 Krajská prokuratúra Žilina zaslala pod sp. zn. Kv 6/08-24 prípis, v ktorom uviedla, že obsah dozorového spisu bol odstúpený Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   dňa   27.   februára   2008,   tento   im   nebol doposiaľ zaslaný a z prípisov z 10. júla 2008 nie je jasné, kto vykonáva dozor v predmetnej trestnej veci. Preto podanie J. K. vrátila späť. (Príloha č. 22)

V   záujme   riešenia   podania   J.   K.   prokurátor   Úradu   špeciálnej   prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky dňa 22. júla 2008 (omylom uvedené 22. júla 2007) vyžiadal z Krajskej prokuratúry Žilina obsah dozorového denníka k veci vedenej pod sp. zn. KÚV-306/10-1997. Zároveň konštatoval, že pokiaľ to stav vyšetrovania umožní, bude táto vec spojená na spoločné konanie s vecou pod sp. zn. KRP-57/OVK-ZA-2007... Dňa 29. júla 2008 Krajská prokuratúra Žilina prípisom sp. zn. Kv 6/08-32 zaslala Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   obsah dozorového denníka Kv 6/08 a vyšetrovacie spisy Krajského riaditeľstva PZ Žilina, vrátane vyšetrovacieho   spisu   sp.   zn.   KÚV-306/10-1997.   Zároveň   vyjadrila   stanovisko   o   svojej nepríslušnosti   na   výkon   dozoru   nad   zachovávaním   zákonnosti   v   prípravnom   konaní v predmetnej trestnej veci. (Príloha č. 24)

...   prokurátor   Úradu   špeciálnej   prokuratúry   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky   uznesením   zo   dňa   4.   novembra   2008   pod   sp.   zn.   VII/2   Gn   170/08   sťažnosť obvineného   J.   K.   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície Krajského riaditeľstva PZ Žilina sp. zn. KÚV-306/10-1997 zo dňa 25. februára 2008 ako nedôvodnú   zamietol.   (Príloha   č.   25).   Zároveň   vykonal   previerku   vyšetrovacieho   spisu (Príloha č. 26) a uložil vyšetrovateľovi záväzný pokyn v zmysle § 230 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku. (Príloha č. 27).“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm.   b)   dohovoru   a tiež porušenie čl.   149 ústavy nečinnosťou   vyšetrovateľa krajského riaditeľstva a nečinnosťou prokurátora krajskej prokuratúry pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti   vzneseniu   obvinenia   z 27.   februára   2008   v jeho   trestnej   veci   vedenej   krajským riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: KUV-306/10-1997.

1.   K namietanému   porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   nečinnosťou vyšetrovateľa krajského riaditeľstva

Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci   ústavného   súdu   je   ústavným   príkazom   pre   každú   osobu.   Preto   každý,   kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

Z princípu   subsidiarity   vyplýva,   že   ak   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   môže   domôcť využitím   jemu   dostupných   a účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným   súdom,   musí takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Podľa   §   17   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   vykonáva   svoju   pôsobnosť v trestnom konaní v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi.

Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre prokurátor najmä vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.

K osobitným zákonom, na ktoré sa odkazuje v § 17 ods. 1 zákona o prokuratúre, patrí predovšetkým Trestný poriadok.

Podľa   §   210   Trestného   poriadku   obvinený,   poškodený   a zúčastnená   osoba   majú právo   kedykoľvek   v   priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné   nedostatky   vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť prokurátorovi   bez   meškania   predložiť.   Prokurátor   je   povinný   žiadosť   preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Podľa   §   230   ods.   2   Trestného   poriadku   pri   výkone   tohto   dozoru   je   prokurátor oprávnený

a)   dávať   záväzné   pokyny   na   postup   podľa   §   197,   vyšetrovanie   a   skrátené vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou spisu,

b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,

c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov policajta, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie, alebo skrátené vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek veci;   pritom   postupuje   podľa   tohto   zákona;   proti   takémuto   rozhodnutiu   prokurátora   je prípustná sťažnosť rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,

d) vrátiť vec policajtovi na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania s pokynmi   a   určovať   lehotu   na   ich   doplnenie;   o   vrátení   veci   upovedomí   obvineného a poškodeného,

e) zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia policajta, ktoré môže nahradiť vlastnými rozhodnutiami; pri uznesení o zastavení trestného stíhania, prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci to môže urobiť do 30 dní od ich doručenia; ak rozhodnutie policajta nahradil vlastným rozhodnutím inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, rovnako ako proti rozhodnutiu policajta,

f)   odňať   vec   policajtovi   a   prikázať   ju   inému,   a   to   aj   miestne   nepríslušnému policajtovi,   alebo   urobiť   opatrenie,   aby   vec   bola   prikázaná   inému   policajtovi   alebo policajtom,

g) nariadiť, aby sa vo veciach uvedených v § 202 konalo vyšetrovanie.

Z uvedeného   vyplýva,   že   proti   postupu   (nečinnosti)   vyšetrovateľa   krajského riaditeľstva   v jeho   trestnej   veci   sťažovateľ   mal   a má   k dispozícii   účinný   opravný prostriedok,   ktorý   je   oprávnený   a povinný   preskúmať   prokurátor,   ktorý   je   príslušný v predmetnej trestnej veci vykonávať dozor nad prípravným konaním. Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uplatnenie opravného prostriedku podľa § 210 Trestného poriadku môže smerovať aj proti odstráneniu prieťahov vo vyšetrovaní, čo bolo predmetom námietok sťažovateľa proti postupu vyšetrovateľa krajského riaditeľstva v jeho trestnej veci.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   vo   vzťahu   k tej   časti sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 3 listiny, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) dohovoru a tiež porušenie čl. 149 ústavy nečinnosťou vyšetrovateľa krajského   riaditeľstva   Trestný   poriadok   v spojení   so   zákonom   o prokuratúre   zakladá právomoc príslušných orgánov prokuratúry, čo vylučuje, aby o nej rozhodoval ústavný súd.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje, a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Keďže   v danom   prípade   sa   sťažovateľ   mohol   domáhať   ochrany   svojich   práv uplatnením   právnych   prostriedkov   nápravy   adresovaných   orgánom   prokuratúry   podľa príslušných   ustanovení   zákona   o prokuratúre   a Trestného   poriadku,   ústavný   súd   jeho sťažnosť v časti smerujúcej proti nečinnosti vyšetrovateľa krajského riaditeľstva odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

2.   K namietanému   porušeniu   označených   práv   sťažovateľa   nečinnosťou prokurátora krajskej prokuratúry pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti vzneseniu obvinenia z 27. februára 2008 v jeho trestnej veci vedenej krajským riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: KUV-306/10-1997

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa § 34 ods.   2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany základných   práv   vrátane   tých   práv,   ktoré   uplatnil   sťažovateľ   (m.   m.   IV.   ÚS   330/04, I. ÚS 186/05).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne vyslovuje právny názor, že vynechanie podnetu a opakovaného podnetu ako prostriedkov nápravy uplatňovaných v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej   kompetencii   nielen   preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale   aj   prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu orgánu činného v prípravnom konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Ústavný súd upozorňuje aj na svoj ďalší ustálený právny názor, podľa ktorého je trestné   konanie   od   svojho   začiatku   až   po   jeho   koniec   procesom,   v ktorom   sa   v rámci vykonávania   úkonov   a realizácie   garancií   pre   ochranu   práv   a slobôd   môžu   zo   strany orgánov činných   v trestnom   konaní naprávať, resp.   korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 197/08).

Vychádzajúc   zo   svojej   stabilizovanej   judikatúry   ústavný   súd   konštatoval,   že   na odstránenie   namietaných   nedostatkov   v postupe   prokurátora   krajskej   prokuratúry   pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti vzneseniu obvinenia z 27. februára 2008 v jeho trestnej veci vedenej krajským riaditeľstvom pod sp. zn. ČVS: KUV-306/10-1997 sťažovateľ mal a má k dispozícii prostriedky nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry, čo vylučuje, aby o nej rozhodoval ústavný súd, a zakladá dôvod na odmietnutie jeho sťažnosti aj v tejto časti pre neprípustnosť (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Z §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnený. V súlade s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu hovoriť   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   dôjsť   k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

V danom   prípade   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojich   práv   postupom (nečinnosťou) prokurátora krajskej prokuratúry. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že v trestnej veci sťažovateľa je na základe rozhodnutia generálneho prokurátora Slovenskej republiky   zo   16.   júla   2007   v spojení   s prípisom   riaditeľa   trestného   odboru   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/1 Gpt 541/07-8 príslušný vykonávať dozor nad prípravným konaním úrad špeciálnej prokuratúry, t. j. aj príslušný rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   krajského   riaditeľstva   o vznesení   obvinenia z 27. februára   2008   prokurátor   úradu   špeciálnej   prokuratúry,   ktorý   o nej   aj   rozhodol uznesením   zo   4.   novembra   2008   tak,   že   ju   ako   nedôvodnú   zamietol   a zároveň   uložil vyšetrovateľovi   záväzný   pokyn   podľa   §   230   ods.   2   písm.   a)   Trestného   poriadku. Z uvedeného   vyplýva,   že   prokurátor   krajskej   prokuratúry   nebol   príslušný   rozhodovať o uvedenej   sťažnosti   sťažovateľa,   a preto   ani nemohol   zasiahnuť do   jeho   práv,   ktorých vyslovenia porušenia sa domáha, čo zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti v tejto časti aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Na základe uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti jej časť, ktorou   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   práv   nečinnosťou   prokurátora   krajskej prokuratúry, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti, ako aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku už bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi a žiadosťami sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008