znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 388/2013-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej F., s. r. o., B.,   konajúca prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   B.   F.,   vedené pod sp. zn.   Rvp 1574/2013, sp. zn. Rvp 1575/2013, sp. zn. Rvp 1576/2013, sp. zn. Rvp 1577/2013, sp. zn. Rvp 1578/2013, sp. zn. Rvp 1579/2013, sp. zn. Rvp 1580/2013, sp. zn. Rvp 1581/2013, sp. zn.   Rvp   1582/2013,   sp. zn.   Rvp   1583/2013,   sp. zn.   Rvp 1584/2013,   sp. zn.   Rvp 1585/2013, sp. zn. Rvp 1586/2013, sp. zn. Rvp 1587/2013, sp. zn. Rvp 1588/2013, sp. zn. Rvp   1589/2013,   sp. zn. Rvp   1590/2013,   sp. zn. Rvp 1591/2013,   sp. zn.   Rvp   1592/2013, sp. zn.   Rvp   1593/2013,   sp. zn.   Rvp   1594/2013,   sp. zn.   Rvp 1595/2013,   sp. zn.   Rvp 1596/2013, sp. zn. Rvp 1597/2013, sp. zn. Rvp 1598/2013, sp. zn. Rvp 1599/2013, sp. zn. Rvp   1600/2013,   sp. zn. Rvp   1601/2013, sp. zn.   Rvp 1602/2013,   sp. zn. Rvp   1603/2013, sp. zn.   Rvp   1604/2013,   sp. zn.   Rvp 1605/2013,   sp. zn.   Rvp   1606/2013,   sp. zn.   Rvp 1607/2013, sp. zn. Rvp 1609/2013, sp. zn. Rvp 1610/2013, sp. zn. Rvp 1611/2013, sp. zn. Rvp   1612/2013,   sp. zn. Rvp 1613/2013,   sp. zn.   Rvp   1614/2013,   sp. zn. Rvp   1615/2013, sp. zn.   Rvp   1616/2013,   sp. zn.   Rvp 1617/2013,   sp. zn.   Rvp   1618/2013   a   sp. zn.   Rvp 1619/2013, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 NcC 59/2012 a sp. zn.   2 NcC 60/2012   zo 16.   októbra   2012,   sp. zn.   14 NcC 75/2012,   sp. zn. 14 NcC 74/2012, sp. zn. 9 NcC 67/2012 a sp. zn. 5 NcC 76/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 100/2012 a sp. zn. 11 NcC 95/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 62/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 111/2012 a sp. zn. 5 NcC 108/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 59/2012   z 22.   októbra   2012,   sp. zn.   2 NcC 47/2012   z 15.   októbra   2012,   sp. zn. 9 NcC 85/2012   z 19.   októbra   2012,   sp. zn.   4 NcC 90/2012   zo   17.   októbra   2012,   sp. zn. 14 NcC 68/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 64/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 64/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 94/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 95/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 110/2012 a sp. zn. 11 NcC 105/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 88/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 111/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 90/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 62/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 65/2012 a sp. zn. 5 NcC 85/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 77/2012 zo 16. októbra   2012, sp. zn. 5 NcC 61/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 71/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 87/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 63/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 94/2012, sp. zn. 9 NcC 92/2012, sp. zn. 5 NcC 71/2012 a sp. zn. 9 NcC 71/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 72/2012 z 22. októbra   2012,   sp. zn.   9 NcC 70/2012   z 19.   októbra   2012,   sp. zn.   6 NcC   74/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 107/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 62/2012 a sp. zn. 5 NcC 64/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 64/2012 a sp. zn. 3 NcC 62/2012 z 19. októbra 2012, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 1574/2013, sp. zn.   Rvp   1575/2013,   sp. zn.   Rvp   1576/2013,   sp. zn.   Rvp   1577/2013,   sp. zn.   Rvp 1578/2013, sp. zn. Rvp 1579/2013, sp. zn. Rvp 1580/2013, sp. zn. Rvp 1581/2013, sp. zn. Rvp 1582/2013, sp. zn. Rvp 1583/2013, sp. zn. Rvp 1584/2013, sp. zn. Rvp 1585/2013, sp. zn.   Rvp   1586/2013,   sp. zn.   Rvp   1587/2013,   sp. zn.   Rvp 1588/2013,   sp. zn.   Rvp 1589/2013, sp. zn. Rvp 1590/2013, sp. zn. Rvp 1591/2013, sp. zn. Rvp 1592/2013, sp. zn. Rvp 1593/2013, sp. zn. 1594/2013, sp. zn. Rvp 1595/2013, sp. zn. Rvp 1596/2013, sp. zn. Rvp   1597/2013,   sp. zn. Rvp   1598/2013, sp. zn.   Rvp 1599/2013,   sp. zn. Rvp   1600/2013, sp. zn.   Rvp   1601/2013,   sp. zn.   Rvp   1602/2013,   sp. zn.   Rvp   1603/2013,   sp. zn.   Rvp 1604/2013, sp. zn. Rvp 1605/2013, sp. zn. Rvp 1606/2013, sp. zn. Rvp 1607/2013, sp. zn. Rvp 1609/2013, sp. zn. Rvp 1610/2013, sp. zn. Rvp 1611/2013, sp. zn. Rvp 1612/2013, sp. zn.   Rvp   1613/2013,   sp. zn.   Rvp 1614/2013,   sp. zn.   Rvp   1615/2013,   sp. zn.   Rvp 1616/2013, sp. zn. Rvp 1617/2013, sp. zn. Rvp 1618/2013 a sp. zn. Rvp 1619/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1574/2013.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s.   r.   o., o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   boli   4.   januára   2013   doručené   sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej F., s. r. o., B., konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   B.   F.,   ktorou   namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uzneseniami   Krajského súdu v Bratislave (ďalej len   „krajský   súd“)   sp. zn.   2 NcC 59/2012   a   sp. zn. 2 NcC 60/2012 zo 16. októbra 2012,   sp. zn.   14 NcC 75/2012,   sp. zn.   14 NcC 74/2012, sp. zn. 9 NcC 67/2012 a sp. zn. 5 NcC 76/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 100/2012 a sp. zn. 11 NcC 95/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 6 NcC 62/2012 z 15. októbra 2012, sp. zn.   5   NcC 111/2012   a sp. zn.   5   NcC 108/2012   z   19.   októbra   2012, sp. zn. 11 NcC 59/2012   z   22.   októbra   2012,   sp. zn.   2 NcC 47/2012   z   15.   októbra   2012, sp. zn. 9 NcC 85/2012 z 19. októbra   2012,   sp. zn. 4 NcC 90/2012 zo 17. októbra   2012, sp. zn. 14 NcC 68/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 64/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 64/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 94/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn.   5   NcC 95/2012   zo   17.   októbra   2012,   sp. zn.   11 NcC 110/2012   a sp. zn. 11 NcC 105/2012   z   22.   októbra   2012,   sp. zn.   2 NcC 88/2012   zo 16.   októbra   2012, sp. zn. 11 NcC 111/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 90/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 14 NcC 62/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 65/2012 a sp. zn. 5 NcC 85/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 77/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 61/2012 z 19.   októbra 2012, sp. zn. 3 NcC   71/2012 zo 17.   októbra 2012, sp. zn. 2 NcC 87/2012 zo 16. októbra 2012, sp. zn. 11 NcC 63/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 9 NcC 94/2012, sp. zn. 9 NcC 92/2012, sp. zn. 5 NcC 71/2012 a sp. zn. 9 NcC 71/2012 z 19. októbra 2012, sp. zn.   6 NcC   72/2012   z   22.   októbra   2012,   sp. zn.   9 NcC 70/2012   z   19.   októbra   2012, sp. zn. 6 NcC 74/2012 z 22. októbra 2012, sp. zn. 4 NcC 107/2012 zo 17. októbra 2012, sp. zn. 5 NcC 62/2012 a sp. zn. 5 NcC 64/2012 z 26. októbra 2012, sp. zn. 3 NcC 64/2012 a sp. zn. 3 NcC 62/2012 z 19. októbra 2012 (ďalej spoločne aj „napadnuté uznesenia“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka doručila Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorými sa proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, domáha   svojich   nárokov   podľa   zákona   č.   514/2003   Z.   z.   o   zodpovednosti   za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „žaloby o náhradu škody“). Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym a zásadným zásahom do jej základných práv, najmä práva na poskytnutie súdnej   ochrany   v   zákonom   predpokladanej   kvalite   a   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   v   exekučných   konaniach   vedených   okresným   súdom,   ktorých účastníkom bola sťažovateľka (oprávnená, pozn.). Konania, predmetom ktorých sú nároky sťažovateľky na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike, sú   okresným   súdom   vedené   pod   sp. zn. 7 C 195/2012,   sp. zn.   7 C 200/2012, sp. zn. 7 C 201/2012,   sp. zn.   7 C 196/2012,   sp. zn.   10 C 201/2012,   sp. zn.   7 C 204/2012, sp. zn. 18 C 204/2012, sp. zn. 58 C 198/2012, sp. zn. 19 C 208/2012, sp. zn. 11 C 192/2012, sp. zn. 11 C 199/2012, sp. zn. 15C 206/2012, sp. zn. 19 C 201/2012, sp. zn. 19 C 196/2012, sp. zn. 58 C 194/2012, sp. zn. 10 C 203/2012, sp. zn. 10 C 191/2012, sp. zn. 51 C 202/2012, sp. zn. 58 C 195/2012, sp. zn. 58 C 202/2012, sp. zn. 11 C 197/2012, sp. zn. 11 C 204/2012, sp. zn. 11 C 205/2012, sp. zn. 11 C 195/2012, sp. zn. 11 C 208/2012, sp. zn. 19 C 198/2012, sp. zn. 19 C 202/2012, sp. zn. 19 C 206/2012, sp. zn. 58 C 191/2012, sp. zn. 19 C 207/2012, sp. zn. 17 C 204/2012, sp. zn. 19 C 205/2012, sp. zn. 19 C 209/2012, sp. zn. 58 C 205/2012, sp. zn. 58 C 207/2012, sp. zn. 17 C 201/2012, sp. zn. 17 C 203/2012, sp. zn. 17 C 209/2012, sp. zn. 17 C 193/2012, sp. zn. 7 C 197/2012, sp. zn. 7 C 191/2012, sp. zn. 19 C 192/2012, sp. zn.   19 C 191/2012,   sp. zn.   19 C 193/2012   a sp. zn.   19 C 199/2012   (ďalej   spolu aj „predmetné konania okresného súdu“).

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   poukazuje   predovšetkým   na   skutočnosť,   že   práve nesprávny úradný postup okresného súdu poznačený zbytočnými prieťahmi bol dôvodom podania jej žalôb o náhradu škody okresnému súdu, ktorý je zároveň podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) súdom príslušným na prerokovanie a rozhodnutie týchto vecí.Sťažovateľka v záujme ochrany svojho práva na spravodlivé konanie sformulovala „už v úvode podanej žaloby požiadavku na to, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním   veci   o   prikázaní   veci   (tohto   sporu)   inému   súdu,   pretože   sudcovia   miestne a vecne   príslušného   Okresného   súdu   Bratislava   II   sú   vylúčení   z   prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkovi konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. V rámci odôvodnenia svojej požiadavky okrem iného poukázala na skutočnosť, že okresný súd,   ktorý zapríčinil svojím nesprávnym úradným postupom vznik škody na jej strane, nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať, ďalej na to, že takýmto postupom by došlo k nerešpektovaniu zásady nemo debet esse iudex in propria causa, a taktiež poukázala na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu.

Napadnuté uznesenia krajského súdu sú podľa sťažovateľky nesprávne, spôsobujúce zásah do jej práv, konkrétne:

«- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) a práva na prerokovanie veci nestranným súdom;

- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor“), t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom.»

V rámci svojej argumentácie sťažovateľka poukázala na právne závery obsiahnuté v judikatúre   ústavného   súdu   (napr.   II.   ÚS   283/09,   III.   ÚS   116/06,   II.   ÚS   336/09, III. ÚS 47/05, III. ÚS 71/97, I. ÚS 46/05, IV. ÚS 345/09), ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúce sa rozhodovania o nestrannosti zákonného sudcu (rozsudok ESĽP Findlay v. Spojené kráľovstvo z 25. februára 1997, odsek 73; rozsudok ESĽP Kyprianou v. Cyprus z 15. decembra 2005).

V   predmetných   konaniach   vedených   okresným   súdom   bude   podľa   sťažovateľky nevyhnutné   na   základe   vykonaného   dokazovania   posúdiť,   či   a   akým   spôsobom   došlo k uskutočneniu   nesprávneho   úradného   postupu,   pričom   pri   danom   právnom   stave   bude takéto posudzovanie uskutočňovať súd, ktorý nesprávny úradný postup vykonal a spôsobil ním   škodu   žalobcovi.   V   tomto   prípade   preto   existuje   legitímny   dôvod   pochybovať o nestrannosti okresného súdu, ako aj nestrannosti sudcov tohto súdu, a to najmä preto, že:„a) Žalobca chce, aby v konaní boli vypočutí ako svedkovia sudcovia okresného súdu na ktorom došlo k vykonaniu nesprávneho úradného postupu, a taktiež aby ako svedok vystúpil pred súdom predseda okresného súdu poverený riadením súdu, ako aj podpredseda okresného súdu a to z dôvodu dlhého časového rozsahu zásahu, ktorý pokrýva obdobie, kedy   boli   do   hodnoteného   úradného   postupu   zapájaní   všetci   zamestnanci   súdu.   Preto rovnako tak do úvahy prichádzajú ako svedkovia aj vyšší súdny úradníci, či zamestnanci administratívy   okresného   súdu,   ktorý   nesprávny   úradný   postup   uskutočnil.   V   prípade nevylúčenia okresného súdu z rozhodovania dôjde k ústavne neakceptovateľnej situácii, kedy budú proti sebe vypovedať sudcovia, ktorí zároveň pojednávajú rovnakú vec a síce sudcovia súdu, ktorý uskutočnil nesprávny úradný postup. V takejto situácii nie je možné rozumne   predpokladať,   že   výpovede   budú   objektívne   pravdivé,   pretože   sudca   bude vypovedať pred kolegom sudcom, ktorý následne bude vypovedať pred ním o tej istej veci. Následné reťazenie výpovedí v sporoch rovnakého druhu na tom istom súde nemôže priniesť zdanie o spravodlivom výkone súdnej moci. Sudcovia a zamestnanci súdu by mali nutne v sporovom konaní v pozícii svedka predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky nestrannosti.

b) Na rovnakom mechanizme ako je opísaný pod písm. a) je založené spochybnenie zdania spravodlivosti v prípade výkonu dokazovania listinnými dôkazmi. Ak sudca bude vykonávať dôkaz listinou zo súdneho spisu (alebo súdneho oddelenia) kolegu a následne tento   kolega   bude   vykonávať   dôkaz   listinou   z   jeho   súdneho   spisu   (alebo   súdneho oddelenia), pričom pôjde o spor rovnakého druhu, je zrejmé, že spravodlivé posúdenie nemožno   predpokladať.   Nemožno   tiež   predpokladať   spravodlivé zadovažovanie   listín zo súdneho oddelenia.

c)   Otázky,   ktoré   by   museli   v   súvislosti   s   posudzovaním   nesprávneho   úradného postupu   sudcovia,   ktorí   sú   kolegovia   na   tom   istom   súde,   paralelne   riešiť,   a   spôsob ako by ich riešili, by prejudikoval stanovisko súdu a nenáležite ovplyvňoval vývoj iných sporov rovnakého druhu prebiehajúcich na tom istom súde. V takomto prípade nemožno predpokladať   zdanie   spravodlivého   výkonu   súdnej   moci.   Sudcovia   by   opäť   mali   nutne v sporovom konaní predsudky, ktoré spochybňujú naplnenie požiadavky nestrannosti.

d) Súd musí byť inter alia nezávislí od strán v spore. Ak je súdom Okresný súd Brezno   a   na   strane   žalovaného   stojí   zástupca   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky,   ktorý   obhajuje   postupy   sudcu   a   zamestnancov   Okresného   súdu   Brezno, aby tak dokázal, že v danej veci nešlo o nesprávny úradný postup Okresného súdu Brezno a škoda nenastala, nemožno hovoriť o tom, že súd je nezávislí od žalovaného ako strany v spore. Navyše ak podľa úpravy regresnej náhrady v zmysle ust. § 21 a nasl. zákona č. 514/2003   Z.   z.   bude   Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   tým,   kto   bude uplatňovať regresnú náhradu voči súdu a následne súd bude povinný uplatňovať regresnú náhradu voči zodpovednej osobe, teda sudcovi. Sudca má záujem na tom, aby žalovaný bol v spore   úspešný   a   aby   sa   tak   predišlo   uplatňovaniu   regresnej   náhrady   voči   nemu, či jeho kolegom, zamestnancom súdu. Sudcovia by mali nutne v sporovom konaní predsudky vo   vzťahu   k   ich   regresnému   postihu.   Predsudky   tohto   druhu   spochybňujú   naplnenie požiadavky nestrannosti.“

Podľa   sťažovateľky   objektívna   skutočnosť   spočívajúca   v   tom,   že   jej   žaloby o náhradu škody spôsobenej rozhodovaním sudcov okresného súdu majú byť prerokované a rozhodnuté sudcami toho istého okresného súdu, ktorí majú medzi sebou „minimálne kolegiálny a väčšina isto i priateľský vzťah“, vyvoláva dôvodnú pochybnosť o nezaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, ktorí sa vzhľadom na dané okolnosti prípadu nemôžu javiť v očiach strán ako nezávislí. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla, že Krajský súd v Trnave,   Krajský   súd   v   Nitre   a   Krajský   súd   v   Prešove   dospeli   vo   viacerých   svojich rozhodnutiach   v   skutkovo   a   právne   obdobných   veciach   k   opačnému   právnemu   záveru ako krajský súd vo svojom napadnutom uznesení.

Krajský súd podľa sťažovateľky v napadnutých uzneseniach dostatočne nevyhodnotil dôvody vylúčenia sudcov okresného súdu z prerokovávania a rozhodovania predmetných vecí, ktorými sú:

„a) pomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj z právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach;

b)   nutnosť   vylúčenia   sudcu,   ktorý   získal   o   veci   poznatky   iným   spôsobom, než z dokazovania na konaní;

c) ekonomickú závislosť.“

Sťažovateľka   svoje   sťažnosti   následne   doplnila   podaniami   doručenými ústavnému súdu   26.   februára   2013,   v   ktorých   reagovala   na   uznesenie   ústavného   súdu sp. zn. I. ÚS 89/2013   zo   6.   februára   2013,   ktorým   boli   jej   obsahovo   obdobné   sťažnosti ústavným súdom   odmietnuté z dôvodu   nedostatku   jeho právomoci   na ich   prerokovanie a rozhodnutie, „s   nádejou,   že   zvráti   stav   bezlimitnej   deformácie   ľudských   práv uskutočňovanej   systematicky   činnosťou   súdov   Slovenskej   republiky   v   oboch   systémoch súdnej   moci,   pričom   táto   jeho   preventívna   činnosť   zamedzí   diskreditácii   Slovenskej republiky na pôde Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu“.

Podľa sťažovateľky „V danej veci nie je možné nastoliť nápravu porušených práv podaním dovolania z dôvodu podľa ust. §237 písm. g) OSP (dovolanie nie je prípustné)! Dovolanie nie je prípustné ani z iných všeobecných dôvodov...“.

V tejto súvislosti   sťažovateľka poukázala na konania ústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 265/05, sp. zn. III. ÚS 24/05 a sp. zn. III. ÚS 74/2011, v ktorých preskúmaval   rozhodnutia   súdov   o   zaujatosti   sudcov.   Ústavný   súd   však   uvedenú rozhodovaciu   prax   podľa   sťažovateľky   bez   akéhokoľvek   zdôvodnenia   porušil,   práve a len v jej   prípade.   Sťažovateľka   taktiež   poukázala   na   odôvodnenie   publikovaného uznesenia (40/1998 ZSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Cdo 20/97, v ktorom tento súd vyslovil: ,,Na prejednanie opravného prostriedku (odvolania či dovolania) proti rozhodnutiu nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší súd v takomto prípade konanie o opravnom prostriedku zastaví (§ 104 ods. 1 v spojení s § 243 C O. s. p.).“

Z   uvedeného   podľa   sťažovateľky   vyplýva „v   právnom   štáte   jednoznačný   záver, že vo veci je daná právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnúť o podanej ústavnej sťažnosti, pričom vzhľadom k existencii viac ako 10.000 pozitívnych rozhodnutí krajských   súdov   Slovenskej   republiky,   ktoré   predložil   sťažovateľ   ústavnému   súdu ako dôkazy   v   konaní   a   ktoré   svedčia   o   jednoznačnej   potrebe   vylúčiť   okresné   súdy z prejednávania   a   rozhodovania   vecí   s   predmetom   náhrady   škody,   neostáva   nič   iné, len zo strany   ústavného   súdu   vyhovieť   princípu   legality   a   princípu   právnej   istoty a rozhodnúť podľa predloženého petitu“.

V   nadväznosti   na   uvedené   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vydal   nález, v ktorom vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdu boli porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnuté uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o   konaní pred   ním   a   o   postavení jeho sudcov   v   znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) „vydal dočasné opatrenie, ktorým rozhodne o odklade vykonateľnosti napadnutého uznesenia...“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa,   ak   tento   zákon neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že krajský súd

-   uznesením   sp. zn.   2 NcC 59/2012   zo   16.   októbra   2012   vylúčil   z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 7 C 195/2012 sudkyňu tohto súdu M. M., nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

-   uznesením   sp. zn.   2 NcC 60/2012   zo   16.   októbra   2012   vylúčil   z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 7 C 200/2012 sudkyňu tohto súdu JUDr. G. S. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

-   uznesením   sp. zn.   14 NcC 75/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 7 C 201/2012 sudkyňu tohto súdu JUDr. Z. K.;

-   uznesením   sp. zn.   14 NcC 74/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 7 C 196/2012 sudkyňu tohto súdu JUDr. Z. K.;

-   uznesením   sp. zn.   9 NcC 67/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   z prerokúvania a rozhodovania   vo   veci   vedenej   okresným   súdom   pod   sp. zn.   10 C 201/2012   žiadneho zo sudcov tohto súdu;

-   uznesením   sp. zn.   5   NcC 76/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 7 C 204/2012 sudkyňu tohto súdu JUDr. Z. K.;

-   uznesením   sp. zn.   11 NcC 100/2012   z 22.   októbra   2012   vylúčil   z   prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 18 C 204/2012 sudkyňu tohto súdu M. M., nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

-   uznesením   sp. zn.   11 NcC 95/2012   z 22.   októbra   2012   vylúčil   z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 58 C 198/2012 sudkyňu tohto súdu M. M., nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

- uznesením sp. zn. 6 NcC 62/2012 z 15. októbra 2012 nevylúčil sudcov okresného súdu   z   prerokúvania   a   rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom   pod   sp. zn. 19 C 208/2012;

-   uznesením   sp. zn.   5   NcC 111/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 11 C 192/2012 sudkyňu tohto súdu JUDr. Z. M.;

- uznesením sp. zn. 5 NcC 108/2012 z 19. októbra 2012 nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 11 C 199/2012 sudkyňu tohto súdu JUDr. Z. M.;

-   uznesením   sp. zn.   11 NcC 59/2012   z 22.   októbra   2012   vylúčil   z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 15C 206/2012 sudkyňu tohto súdu JUDr. G. S., nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

-   uznesením   sp. zn.   2 NcC 47/2012   z 15.   októbra   2012   vylúčil   z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 19 C 201/2012 sudkyňu tohto súdu JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu;

-   uznesením   sp. zn.   9 NcC 85/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   sudcov okresného súdu   z prerokúvania   a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom pod sp. zn. 19 C 196/2012;

- uznesením sp. zn. 4 NcC 90/2012 zo 17. októbra 2012 vylúčil sudkyne okresného súdu   JUDr.   G.   S. a M. M. a nevylúčil   ostatných   sudcov okresného súdu   z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 58 C 194/2012;

-   uznesením   sp. zn.   14 NcC 68/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   sudkyňu okresného súdu   JUDr.   O. N.   z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej   pod sp. zn. 10 C 203/2012;

-   uznesením   sp. zn.   11 NcC 64/2012   z 22.   októbra   2012   nevylúčil   sudcov okresného súdu   z prerokúvania   a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom pod sp. zn. 10 C 191/2012   a návrhu   sťažovateľky   na   postup   podľa   §   12   ods.   1   OSP nevyhovel;

- uznesením sp. zn. 14 NcC 64/2012 z 19. októbra 2012 nevylúčil sudkyňu okresného súdu JUDr. M. K. z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 51 C 202/2012;

- uznesením sp. zn. 11 NcC 94/2012 z 22. októbra 2012 vylúčil sudkyňu okresného súdu M. M. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 58 C 195/2012 a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

- uznesením sp. zn. 5 NcC 95/2012 zo 17. októbra 2012 nevylúčil sudkyňu okresného súdu JUDr. B. M. z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 58 C 202/2012;

- uznesením sp. zn. 11 NcC 110/2012 z 22. októbra 2012 vylúčil sudkyňu okresného súdu M. M. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 11 C 197/2012 a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

- uznesením sp. zn. 11 NcC 105/2012 z 22. októbra 2012 vylúčil sudkyňu okresného súdu   JUDr.   P.   P.   a nevylúčil   ostatných   sudcov   okresného   súdu   z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 11 C 204/2012 a návrhu na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

- uznesením sp. zn. 2 NcC 88/2012 zo 16. októbra 2012 vylúčil sudkyňu okresného súdu M. M. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 11 C 205/2012 a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

-   uznesením   sp. zn.   11 NcC 111/2012   z 22.   októbra   2012   vylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom   pod   sp. zn.   11 C   195/2012   a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

-   uznesením   sp. zn.   2 NcC 90/2012   zo   16.   októbra   2012   vylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom   pod   sp. zn.   11 C   208/2012   a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

-   uznesením   sp. zn.   14 NcC 62/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. K. F. z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 19 C 198/2012;

-   uznesením   sp. zn.   5   NcC 65/2012   zo   17.   októbra   2012   nevylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. K. F. z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 19 C 202/2012;

-   uznesením   sp. zn.   5   NcC 85/2012   zo   17.   októbra   2012   nevylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. K. F. z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 19 C 206/2012;

-   uznesením   sp. zn.   2 NcC 77/2012   zo   16.   októbra   2012   vylúčil   sudkyňu okresného súdu   M.   M.   a nevylúčil   ostatných   sudcov   okresného   súdu   z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 58 C 191/2012 a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

- uznesením sp. zn. 5 NcC 61/2012 z 19. októbra 2012 nevylúčil sudkyňu okresného súdu JUDr. K. F. z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 19 C 207/2012;

-   uznesením   sp. zn.   3 NcC   71/2012   zo   17.   októbra   2012   nevylúčil   sudcov okresného súdu   z prerokúvania   a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom pod sp. zn. 17 C 204/2012;

-   uznesením   sp. zn.   2 NcC 87/2012   zo   16.   októbra   2012   vylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom   pod   sp. zn.   19 C   205/2012   a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

-   uznesením   sp. zn.   11 NcC 63/2012   z 22.   októbra   2012   vylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom   pod   sp. zn.   19 C   209/2012   a návrhu sťažovateľky na postup podľa § 12 ods. 1 OSP nevyhovel;

-   uznesením   sp. zn.   9 NcC 94/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   sudcov okresného súdu   z prerokúvania   a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom pod sp. zn. 58 C 205/2012;

-   uznesením   sp. zn.   9 NcC 92/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   sudcov okresného súdu   z prerokúvania   a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom pod sp. zn. 58 C 207/2012;

-   uznesením   sp. zn.   5   NcC 71/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. M. P. z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 17 C 201/2012;

-   uznesením   sp. zn.   9 NcC 71/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   sudcov okresného súdu   z prerokúvania   a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom pod sp. zn. 17 C 203/2012;

-   uznesením   sp. zn.   6 NcC   72/2012   z 22.   októbra   2012   vylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 17 C 209/2012;

-   uznesením   sp. zn.   9 NcC 70/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   sudcov okresného súdu   z prerokúvania   a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom pod sp. zn. 17 C 193/2012;

-   uznesením   sp. zn.   6 NcC   74/2012   z 22.   októbra   2012   vylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. P. P. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 7 C 197/2012;

-   uznesením   sp. zn.   4 NcC 107/2012   zo   17.   októbra   2012   vylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. G. S. a nevylúčil ostatných sudcov okresného súdu z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 7 C 191/2012;

-   uznesením   sp. zn.   5   NcC 62/2012   z 26.   októbra   2012   nevylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. K. F. z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 19 C 192/2012;

-   uznesením   sp. zn.   5   NcC 64/2012   z 26.   októbra   2012   nevylúčil   sudkyňu okresného súdu JUDr. K. F. z prerokúvania a rozhodovania vo veci vedenej týmto súdom pod sp. zn. 19 C 191/2012;

-   uznesením   sp. zn.   3 NcC   64/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   sudcov okresného súdu   z prerokúvania   a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom pod sp. zn. 19 C 193/2012;

-   uznesením   sp. zn.   3 NcC   62/2012   z 19.   októbra   2012   nevylúčil   sudcov okresného súdu   z prerokúvania   a rozhodovania   vo   veci   vedenej   týmto   súdom pod sp. zn. 19 C 199/2012.

II.1 K bodu 1 výroku tohto uznesenia

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí   na   spoločné konanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 1574/2013,   sp. zn.   Rvp   1575/2013,   sp. zn.   Rvp   1576/2013,   sp. zn.   Rvp 1577/2013, sp. zn.   Rvp   1578/2013,   sp. zn.   Rvp   1579/2013,   sp. zn.   Rvp   1580/2013,   sp. zn. Rvp 1581/2013, sp. zn.   Rvp   1582/2013,   sp. zn.   Rvp   1583/2013,   sp. zn.   Rvp   1584/2013, sp. zn.   Rvp   1585/2013,   sp. zn.   Rvp   1586/2013,   sp. zn.   Rvp   1587/2013,   sp. zn. Rvp 1588/2013, sp. zn.   Rvp   1589/2013,   sp. zn. Rvp   1590/2013,   sp. zn. Rvp   1591/2013, sp. zn. Rvp 1592/2013, sp. zn. 1593/2013, sp. zn. 1594/2013, sp. zn. Rvp 1595/2013, sp. zn. Rvp 1596/2013, sp. zn. Rvp 1597/2013, sp. zn. Rvp 1598/2013, sp. zn. Rvp 1599/2013, sp. zn.   Rvp   1600/2013,   sp. zn.   Rvp   1601/2013,   sp. zn.   Rvp   1602/2013,   sp. zn. Rvp 1603/2013,   sp. zn. Rvp   1604/2013,   sp. zn. Rvp   1605/2013,   sp. zn. Rvp   1606/2013, sp. zn.   Rvp   1607/2013,   sp. zn.   Rvp   1609/2013,   sp. zn.   Rvp   1610/2013,   sp. zn. Rvp 1611/2013, sp. zn.   Rvp   1612/2013,   sp. zn.   Rvp   1613/2013,   sp. zn.   Rvp   1614/2013, sp. zn.   Rvp   1615/2013,   sp. zn.   Rvp   1616/2013,   sp. zn.   Rvp   1617/2013,   sp. zn. Rvp 1618/2013 a sp. zn. Rvp 1619/2013, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a rozhodnutia krajského súdu, proti ktorým   tieto   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd,   aplikujúc   §   31a   zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.2 K bodu 2 výroku tohto uznesenia

Sťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu, ktorým tento inter alia rozhodol o (ne)vylúčení sudcov okresného súdu.

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústava). Túto ochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavno-procesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 až čl. 50 ústava) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom, ktorého určuje zákon.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je v Občianskom súdnom poriadku garantované prostredníctvom vylúčenia sudcu   z   jej   ďalšieho   prejednávania   a   rozhodnutia   pre   zaujatosť   (§   14   až   §   16   OSP). Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa subjektívneho názoru   účastníka   konania   z   ďalšej   účasti   na   jej   prejednávaní   a   rozhodovaní   vylúčený, je dôvodom   na   uplatnenie   riadnych   a   mimoriadnych   opravných   prostriedkov   podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (v danom prípade sťažovateľky, ktorá podala námietku zaujatosti proti sudcom okresného súdu) a vylúčiť ňou označených sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodovania vecí pre zaujatosť. Jeho obsahom je len povinnosť súdu   prerokovať   každý   návrh   oprávnenej   osoby   (v   tomto   prípade   návrh   na   vylúčenie všetkých sudcov z ďalšieho prerokúvania a rozhodnutia veci pre zaujatosť) a rozhodnúť o ňom.   V   tejto   súvislosti   ústavný   súd   poukazuje   na   svoje   rozhodnutia,   podľa   ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré ústava   alebo   medzinárodná   zmluva   dotknutým   fyzickým   osobám   zaručuje,   preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti   zistí,   že   sťažovateľ   sa   ochrany   svojich   základných   práv   alebo   slobôd   môže domôcť   využitím   jemu   dostupných   a   účinných   prostriedkov   nápravy   pred   iným (všeobecným) súdom,   musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu   nedostatku   právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07). Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti   nápravy   uplatnením   riadnych   a   mimoriadnych   opravných   prostriedkov   podľa Občianskeho   súdneho   poriadku,   sa   nemožno   domáhať   ochrany   svojich   práv   v   konaní pred ústavným súdom.

Podľa   platnej   právnej   úpravy   konania   pred   všeobecnými   súdmi   a   judikatúry všeobecného súdnictva sú ich závažné procesné pochybenia (vrátane porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy) dôvodom na podanie odvolania (§ 201 a nasl. OSP), príp. (za splnenia zákonom ustanovených podmienok) aj na podanie dovolania [§ 237 písm. g) OSP (pozri napr. IV. ÚS 26/04, IV. ÚS 201/04)]. Pokiaľ podľa názoru sťažovateľky krajský súd na jej námietky neprihliadal a napadnutými uzneseniami rozhodol zjavne neodôvodnene, potom sa jej sťažnosti podané ústavnému súdu javia ako predčasné,   keďže   v   ďalšom   konaní   v   merite   veci   pred   všeobecnými   súdmi   môže sťažovateľka   postupovať   už   uvedeným   spôsobom   a   domáhať   sa   ochrany   svojich   práv podaním   odvolania   proti   rozhodnutiam   prvostupňového   súdu,   prípadne   dovolania   proti rozhodnutiam odvolacieho súdu. V tomto prípade teda v predmetných konaniach existuje „iný súd“, a to krajský súd, resp. najvyšší súd, povolaný na poskytnutie ochrany základným právam   sťažovateľky.   Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   poukazuje   aj   na   rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 153/96 z 21. augusta 1997, v ktorom sa inter alia uvádza: „Neexistencia   žiadneho   rozhodnutia   alebo   existencia   právoplatného   rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. g) O. s. p., posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti.“   Ústavný   súd preto zastáva názor, že v posudzovaných veciach   sťažovateľky nemá dostatok právomoci   na meritórne preskúmanie jej námietok smerujúcich proti napadnutým uzneseniam krajského súdu.

Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby účastník konania domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy zjavne vyplýva,   že   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   musí   účastník   konania   vyčerpať všetky riadne   i   mimoriadne   opravné   prostriedky,   resp.   iné   prostriedky   nápravy,   ktoré sú mu dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   uvedené   sťažnosti   sťažovateľky   pri   ich   predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Keďže   sťažnosti   boli   odmietnuté,   ústavný   súd   o   ďalších   návrhoch   sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2013