znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 388/04-59

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. mája 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Juraja Horvátha a Jána Lubyho prerokoval prijatú   sťažnosť J.   P.,   bytom   T.,   zastúpeného   advokátkou   Mgr. Z.   K.,   B., vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 27 Cb 18/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 27 Cb 15/02) a v súčasnosti v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III ako právnom nástupcovi Okresného súdu Pezinok pod sp. zn. 27 Cb 18/04 a takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 27 Cb 18/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 27 Cb 15/02) a v súčasnosti v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III ako právnom   nástupcovi   Okresného   súdu   Pezinok   pod   sp.   zn.   27   Cb   18/04 p o r u š e n é n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 388/04-35 z 1. decembra 2004 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie sťažnosť J.   P.   (ďalej   len   „sťažovateľ“) doručenú ústavnému   súdu   8. apríla 2004,   ktorou   namietal   porušenie   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 27 Cb 18/04 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 27 Cb 15/02) a v súčasnosti v konaní vedenom   na   Okresnom   súde   Bratislava   III   ako   právnom   nástupcovi   Okresného   súdu Pezinok pod sp. zn. 27 Cb 18/04.

Na základe výzvy ústavného súdu z 29. apríla 2004 sa k sťažnosti písomne vyjadril okresný súd podaním sp. zn. Spr. 2033/04 z 8. júna 2004, v ktorom okrem iného uviedol: „Objektívne prieťahy boli spôsobené v čase od mája 2003 do 20. júla 2003, kedy sa vo veci nekonalo   z   dôvodu   práceneschopnosti   sudkyne   (operácia)   a   následného   čerpania dovolenky. K prieťahom došlo i v súvislosti s opisom rozhodnutia a jeho expedovaním (17. 10. 2003   -   19. 1. 2004),   čo   bolo   spôsobené   výmenou   zapisovateliek.   Napriek   týmto čiastkovým prieťahom sa domnievam, že v uvedených konaniach nedošlo k porušeniu čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“

Sťažovateľ   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z   21. februára 2005   zaujal prostredníctvom   svojej   právnej   zástupkyne   stanovisko   k   vyjadreniu   okresného   súdu podaním z 3. marca 2005, v ktorom konštatoval: „Pojednávanie 25. marca 2003, na ktorom vystúpil   len   právny   zástupca   sťažovateľa,   bolo   totiž   odročené   bez   uvedenia   dôvodu, t. j. v rozpore s § 119 ods. 1 OSP (...). Inými slovami povedané, ak by aj účastníci konania spôsobili   nejaké   prieťahy   (správanie   odporcu   v konaní   nesmie   ísť   pritom   na   ťarchu sťažovateľa), tak tieto by nemali vplyv na to, že bolo rozhodnuté až 2. októbra 2003, pretože mohlo   byť   rozhodnuté   už   25. marca 2003,   resp.   pojednávanie   mohlo   byť   v   tento   deň odročené na vyhlásenie rozsudku.“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti,   len   na   základe   písomne   predložených   vyjadrení   účastníkov   a   obsahu predloženého spisu.

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 27 Cb 18/04 (pôvodne sp. zn. 27 Cb 15/02) ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania:

- 9. máj 2002   - sťažovateľ   podal   okresnému   súdu   žalobu   o   zaplatenie   85 544 Sk s príslušenstvom;

- 12. jún 2002 - okresný   súd   vydal   platobný rozkaz sp.   zn. 14 Rob   136/02,   proti ktorému   podal   žalovaný   9. júla 2002   odpor   (23. júla 2002   okresný   súd   previedol   spis z registra „Rob“ do registra „Cb“ a ďalej bol vedený pod sp. zn. 27 Cb 15/02);

- 8. august 2002 - sťažovateľ sa vyjadril k odporu;

- 22. október 2002   - okresný   súd   vyzval   sťažovateľa,   aby   odstránil   nedostatky žalobného návrhu a označil účastníkov konania;

- 4. november 2002 - sťažovateľ odpovedal na výzvu okresného súdu;

- 8. január 2003 - okresný súd nariadil pojednávanie na 18. február 2003, ktoré bolo odročené na 25. marec 2003, z dôvodu upresnenia nároku sťažovateľov;

- 18. marec 2003 - sťažovateľ, zobral v časti svoj žalobný návrh späť;

- 25. marec 2003 - pojednávanie bolo po vypočutí právneho zástupcu sťažovateľa bez uvedenia dôvodu odročené na 22. máj 2003;

- 9. máj 2003 - okresný súd oznámil účastníkom konania, že pojednávanie nariadené na 22. máj 2003 bude odročené na neurčito;

- 4. august 2003 - okresný súd nariadil pojednávanie na 2. október 2003, na ktorom rozhodol rozsudkom tak, že konanie v časti zastavil, v časti uložil povinnosť žalovanému, aby   sťažovateľovi   zaplatil   úroky   z omeškania,   a   zvyšok   žalobného   návrhu   vylúčil na samostatné konanie, ktoré je od 22. marca 2004 vedené pod sp. zn. 27 Cb 18/04;

- 25. marec 2004 - okresný   súd nariadil   pojednávanie na 27. máj 2004,   na ktorom rozsudkom   čiastočne   vyhovel   žalobnému   návrhu   a   sčasti   žalobu   zamietol.   Proti predmetnému rozsudku sťažovateľ podal 15. júla 2004 odvolanie;

- 28. júl 2004   - okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za odvolanie, ktorý sťažovateľ zaplatil 28. októbra 2004;

- 7. december 2004   - spis   bol   predložený   Krajskému   súdu   v Bratislave   (ďalej   len „krajský súd“) za účelom rozhodnutia o odvolaní sťažovateľa.

Podľa zistenia ústavného súdu konanie je na krajskom súde vedené od 7. decembra 2004 pod sp. zn. 13 Cob 290/04 a do dňa rozhodnutia o sťažnosti sťažovateľa ústavným súdom krajský súd o odvolaní nerozhodol.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Článok 48 ods.   2   ústavy   ustanovuje právo na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov.   Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,   prípadne   vykonali   rôzne   úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a právoplatne nerozhodli   (IV. ÚS 232/03, IV. ÚS 140/04).   Priznanie   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto ústavné právo objektívne realizovalo.

Podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   každý   má   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3).

1) Predmetom   konania pred   okresným   súdom   je   nárok   sťažovateľa   na zaplatenie zmluvnej   pokuty   s   prísl.   vyplývajúcej   zo   zmluvy   o   dielo.   Z   obsahu   súdneho   spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu ústavný súd nezistil žiadnu skutočnosť svedčiacu o skutkovej alebo právnej zložitosti.

2) Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o   tom,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   z obsahu   spisu   zistil,   že   sťažovateľ   žiadnym   úkonom   neprispel k prieťahom alebo k spomaleniu postupu okresného súdu, sťažnosťou na prieťahy v konaní podanou orgánu štátnej správy súdu (29. decembra 2003) sa domáhal urýchlenia konania v jeho veci a okresný súd listom sp. zn. Spr. 2001/04 z 26. januára 2004 uznal túto sťažnosť sťažovateľa   za   dôvodnú.   I   napriek   tomu   vo   vyjadrení   sp.   zn.   Spr 2033/04   doručenom ústavnému súdu 14. júna 2004 uviedol, že: „Sťažovateľ spôsobil čiastočné prekážky najmä tým, že nesprávne označil odporcu, na túto skutočnosť bol súdom vyrozumený prípisom z 30. 8. 2002 a táto vada bola odstránená 4. 11. 2002“, s čím sa ústavný súd nestotožňuje, pretože   sťažovateľ   tento   nedostatok   odstránil   ešte   pred   vydaním   platobného   rozkazu podaním zo 4. júna 2002 (doručeným okresnému súdu 5. júna 2002), keď preukázal právnu subjektivitu účastníkov konania výpismi zo živnostenského a obchodného registra.

3) Tretím   hodnotiacim   kritériom,   uplatnením   ktorého   ústavný   súd   zisťoval, či v uvedenom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd konal od podania žalobného návrhu (9. máj 2002) plynulo,   jednotlivé   úkony   vo   veci   vykonával   priebežne   a   jeho   činnosť   smerovala k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, o čom svedčí i tá skutočnosť, že o časti nároku sťažovateľa rozhodol 2. októbra 2003 rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť 12. februára 2004.

Ústavný   súd   síce   zistil   v   postupe   okresného   súdu   ojedinelú   nečinnosť   v trvaní 5 mesiacov, ktorá sa vyskytla v období od 2. augusta 2002, keď žalovaný zaplatil súdny poplatok za podaný odpor, do 8. januára 2003, keď okresný súd určil termín pojednávania na 18. február 2003, ale toto obdobie nedosahuje intenzitu zdôvodňujúcu záver o existencii zbytočných prieťahov v konaní.

O ďalšom nároku sťažovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania okresný súd koná tiež priebežne od 22. marca 2004, keď bol tento sťažovateľom uplatnený nárok vylúčený na samostatné konanie. Aj o tejto časti nároku sťažovateľa okresný súd 27. mája 2004 rozhodol rozsudkom, proti ktorému podal sťažovateľ odvolanie. O odvolaní sťažovateľa dosiaľ krajský súd nerozhodol.

Napriek   tomu,   že   sťažovateľom   napadnuté   konanie   pred   okresným   súdom   trvá od 9. mája 2002, hodnotí ústavný súd obdobia nečinnosti okresného súdu ako také, ktoré nereprezentujú   potrebnú   mieru,   ktorá   by vzhľadom   na   svoju   intenzitu   zasiahla   do základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov (m. m. IV. ÚS 245/03), a na základe toho rozhodol, že jeho právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označenom konaní porušené nebolo.

Ústavný   súd   pri   tomto   rozhodnutí   vychádzal   zo   svojej   konštantnej   judikatúry (I. ÚS 35/01, IV. ÚS 203/03, IV. ÚS 58/04), podľa ktorej ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a tým aj porušenie práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na takýto záver ústavného súdu bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa a rozhodovať o nich.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2005