znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 387/08-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. K. M., súdneho exekútora, K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky   v   konaní   vedenom pod č. MF/14290/2008-152 a postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly a boja proti korupcii v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júla 2008 doručená   sťažnosť   JUDr.   K.   M.,   súdneho   exekútora,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Ministerstva   financií   Slovenskej   republiky (ďalej len   „ministerstvo   financií“)   v konaní   vedenom   pod   č.   MF/14290/2008-152 a postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, sekcie kontroly a boja proti korupcii (ďalej aj „úrad vlády“) v konaní vedenom pod č. 1473-8/2008/IP-52/OPS.

Z obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   28.   marca   2008   ministerstvu financií opakovanú sťažnosť proti nesprávne a neúplne vybavenej sťažnosti (č. j. St/6/2008-244 zo 14. februára 2008) podanej 16. januára 2008 označenej ako „sťažnosť na nečinnosť daňových orgánov a MF SR v 13 začatých konaniach podaných dňa 22. 12. 2006, zo dňa 11. 1. 2008“.

Sťažovateľ   ďalej   uviedol,   že   prípisom   z   1. apríla 2008   č. MF/14290/2008-152 mu ministerstvo   financií   jeho   podanie   vrátilo,   preto „podal   žiadosť   zo   dňa 25. 4. 2008 o kontrolu   nesprávneho   postupu   pri   prijímaní,   evidovaní   a vybavovaní   sťažnosti č. j. MF/14290/2008-152, zo dňa 1. 04. 2008 na Úrad vlády SR, Sekciu kontroly a boja proti korupcii.

Úrad vlády SR oznámením o postúpení podaní sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS zo dňa 23. 5. 2008 oznámil sťažovateľovi, že jeho žiadosť postúpil na Ministerstvo financií SR. Predmetné oznámenie bolo doručené sťažovateľovi dňa 26. 5. 2008...

Zo   skutočností   uvedených   v článku   č.   I.   tejto   sťažnosti   a ustanovení   právnych predpisov citovaných v článku II. tejto sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáhal zákonom predpísaným spôsobom (Zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach) svojho práva, ktorý mu tento zákon dáva. V súlade s ustanoveniami Zákona č. 152/1998 Z. z. bolo povinnosťou príslušného orgánu sa podaním sťažovateľa zaoberať spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon a o spôsobe jeho vybavenia sťažovateľa vyrozumieť.

Sťažovateľ považuje za nevyhnutné zdôrazniť skutočnosť, že podaním zo dňa 11. 3. 2008   sa   obrátil   v súlade   s ustanovením   §   11   ods.   1   so   sťažnosťou   na   orgán   príslušný na vybavenie   sťažnosti.   Podľa   ustanovenia   §   11ods.   1   bolo   týmto   orgánom   príslušným na vybavenie sťažnosti vedúci orgánu verejnej správy.

Ako   vyplýva   z doposiaľ   uvedených   skutočností,   táto   sťažnosť   nebola   postupom predpísaným zákonom č. 152/1998 Z. z. vybavená.

Dôvodom   jej   nevybavenia   je   skutočnosť,   že   sťažovateľ   je   ako   to   vyplýva   z listu odporcu v 2. rade súdny exekútor, teda orgán verejnej moci.

Zo sťažnosti však vyplýva, že sťažovateľ podával sťažnosť odporcovi v 2. rade nie v postavení exekútora, ale sťažoval sa na porušovanie svojich práv daňového subjektu - účastníka konania. Kto je daňovým subjektom vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.

Je nesporné, že sťažovateľ je daňovým subjektom - daňovníkom. Ako taký má všetky práva   daňového   subjektu,   ktoré   daňovým   subjektom   priznáva   zákon   č.   511/1992   Zb., vrátane práv, ktoré mu zaručuje zákon o sťažnostiach, vrátane práva podávať sťažnosť a domáhať   sa   ňou   ochrany   svojich   práv   a právom   chránených   záujmov   a upozorňovať na konkrétne   nedostatky,   najmä   na   porušenie   právnych   predpisov,   ktorých   odstránenie si vyžaduje zásah orgánu verejnej správy.

Žiadne ustanovenie zákona č. 511/1992 Zb., ani zákona o sťažnostiach nevylučuje možnosť,   aby   fyzická   osoba,   ktorá   má   postavenie   verejného   činiteľa   v inom   konaní, v ktorom   jej   práva   a povinnosti   nie   sú   definované   jej   postavením   súdneho   exekútora nemohla využívať prostriedky ochrany, ktoré zákon každému účastníkovi takéhoto konania poskytuje.

Nakoniec, táto skutočnosť vyplýva aj z článku 12 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého základné práva a slobody sa zaručujú na území SR aj bez ohľadu na iné postavenie. Podľa ustanovenia tohto článku - nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Je   však   nesporné,   že   odporca   v   2.   rade   sťažovateľa   z dôvodu   jeho   postavenia poškodil a znevýhodnil tým, že mu uprel právo podávať sťažnosti na porušovanie svojich práv, ktoré má ako subjekt v právnych vzťahoch, v ktorých nevystupuje ako orgán verejnej moci.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:„Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, postupom Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii vo veci sp. zn. 1473-8/2008/IP-52/OPS bolo porušené. Právo sťažovateľa na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení   s článkom   12   ods.   2   Ústavy   SR,   postupom   Ministerstva   financií   Slovenskej republiky vo veci sp. zn. MF/14290/2008-152 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Úradu vlády Slovenskej republiky, Sekcia kontroly a boja proti korupcii, aby vo veci vedenej na Úrade vlády Slovenskej republiky, Sekcia   kontroly   a boja   proti   korupcii   pod   sp.   zn.   1473-8/2008/IP-52/OPS   porušovať namietané práva sťažovateľa.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   zakazuje   Ministerstvu   financií   Slovenskej republiky, aby vo veci vedenej na Ministerstve financií Slovenskej republiky vo veci sp. zn. MF/14290/2008-152 porušovať namietané práva sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa   §   11   ods.   1   zákona   č.   152/1998   Z.   z.   o sťažnostiach   v znení   zákona č. 164/2008 Z. z. (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) na vybavenie sťažnosti je príslušný vedúci orgánu verejnej správy. Ak sťažnosť smeruje proti vedúcemu tohto orgánu, vybavuje ju najbližší nadriadený orgán. Ak taký orgán nie je, na vybavenie sťažnosti v oblasti štátnej správy je príslušný ústredný orgán štátnej správy na kontrolu vybavovania sťažností.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o sťažnostiach ak sťažovateľ opakuje sťažnosť v tej istej veci,   orgán   verejnej   správy   prekontroluje, či   pôvodná   sťažnosť bola správne vybavená. Výsledok kontroly oznámi sťažovateľovi písomne.

Podľa   §   21   ods.   1   zákona   o sťažnostiach   kontrolu   prijímania,   evidencie, prešetrovania, vybavovania sťažností a plnenia opatrení prijatých na nápravu podľa tohto zákona vykonáva v orgánoch verejnej správy ich vedúci alebo ním poverená osoba.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej   štátnej   správy   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o organizácii činnosti   vlády“)   ministerstvo   financií   je   ústredným   orgánom   štátnej   správy   pre   oblasť financií, daní a poplatkov.

Podľa   §   24   ods.   1   zákona   o organizácii   činnosti   vlády   Úrad   vlády   Slovenskej republiky   je   ústredným   orgánom   štátnej   správy   aj   pre   kontrolu   vybavovania   petícií a sťažností.

Podľa   §   1   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   10/1996   Z.   z. o kontrole   v štátnej   správe   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o kontrole v štátnej správe“) kontrolu plnenia úloh štátnej správy vykonávajú

a) Úrad vlády Slovenskej republiky,

b) iné orgány štátnej správy (§ 6) (ďalej len „orgány kontroly“).

Podľa   §   1   ods.   2   zákona   o   kontrole   v   štátnej   správe   orgány   kontroly   uvedené v odseku   1   vykonávajú   vonkajšiu   kontrolu   v rozsahu   svojej   pôsobnosti   vymedzenej osobitnými predpismi a vnútornú kontrolu ako súčasť plnenia svojich úloh v príslušnom odvetví štátnej správy.

Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona o kontrole v štátnej správe úrad vlády vykonáva kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Podľa § 3 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe kontrolná pôsobnosť úradu vlády   podľa   §   2   sa   vzťahuje   na   ministerstvá   a ostatné   ústredné   orgány   štátnej   správy, im podriadené orgány, ako aj na iné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o kontrole v štátnej správe iné orgány štátnej správy podľa tohto zákona sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy.

Podľa   § 7 ods.   1 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly sú povinné vytvoriť v rámci svojej pôsobnosti funkčný systém vnútornej kontroly.

Podľa § 7 ods. 3 písm. c) zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rámci vnútornej   kontroly   a v rozsahu   svojej   pôsobnosti   kontrolujú   najmä   prešetrovanie a vybavovanie petícií a prešetrovanie a vybavovanie sťažností.

Pri   prerokovaní   časti   sťažnosti,   v ktorej   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 2 ústavy postupom ministerstva financií,   ústavný   súd   vychádzal   zo   svojej   judikatúry,   podľa   ktorej   ústavný   súd   nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby na vyslovenie porušenia jej   základných   práv,   ak   im   poskytuje   ochranu   právny   poriadok   použitím   opravného alebo iného   právneho   prostriedku   pred   iným   orgánom   verejnej   moci   (obdobne napr. II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07).

Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v prípade   nespokojnosti   s vybavením opakovanej sťažnosti   z   11. marca 2008   ministerstvom   financií   v konaní   vedenom pod č. MF/14290/2008-152 mal sťažovateľ možnosť domáhať sa kontroly vybavenia svojej opakovanej   sťažnosti   podaním   žiadosti   o prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   podľa   zákona o sťažnostiach (§ 21 ods. 1 zákona o sťažnostiach).

Sťažovateľ si bol napokon sám vedomý toho, že v systéme orgánov štátnej správy existuje   orgán,   ktorého   právomoc   v tejto   veci   predchádza   právomoci   ústavného   súdu, keď sa podaním z 25. apríla 2008 domáhal preskúmania postupu ministerstva financií, hoci svoju žiadosť neadresoval príslušnému orgánu, ale úradu   vlády ako ústrednému orgánu štátnej správy pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 46   ods.   1   v   spojení   s   čl.   12   ods.   2   ústavy   postupom   úradu   vlády   v súvislosti s neprešetrením jeho sťažnosti na postup ministerstva financií.

Úrad vlády vo svojom liste č. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008 okrem iného uviedol:

«Po   posúdení   predmetu   podaní   uvádzame,   že   vecná   pôsobnosť   Úradu   vlády   SR v oblasti vybavovania petícií a sťažností je stanovená zákonom č. 575/2001 Z. z. a zákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z. z.“). Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. je Úrad vlády SR ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu vybavovania petícií a sťažností. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 10/1996 Z. z. tento úrad vykonáva aj kontrolu vybavovania petícií a sťažností, pričom podľa § 3 písm. a) citovaného zákona sa kontrolná pôsobnosť Úradu vlády SR na výkon kontroly podľa § 2 vzťahuje na ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, im podriadené orgány, ako aj na iné ústredné štátne orgány, ak osobitné predpisy neustanovujú inak...

V prípade   15   podaní   smerujúcich   proti   útvaru   vnútornej   kontroly   MF   SR   ide o vykonanie kontroly podľa § 21 ods. 1 zákona č. 152/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, že kontrolu   prijímania,   evidencie,   prešetrenia,   vybavovania   sťažností   podľa   tohto   zákona vykonáva   v orgánoch   verejnej   správy   ich   vedúci   alebo   ním   poverená   osoba.   V danom prípade je túto kontrolu oprávnený vykonať minister financií SR, resp. ním poverená osoba. Vzhľadom na uvedené Vám oznamujeme, že tieto podania aj s ich prílohovou časťou boli postúpené MF SR na zabezpečenie ich vybavenia s tým, aby Vás o výsledku informovali priamo a kópiou odpovede aj sekciu kontroly a boja proti korupcii Úrady vlády SR.»

Ústavný súd v rámci doterajšej rozhodovacej činnosti vyslovil, že čl. 46 ods. 1 ústavy je   primárnym   východiskom   pre   zákonom   upravené   konanie   súdov   a iných   orgánov Slovenskej   republiky   príslušných   na   poskytovanie   právnej   ochrany,   a tým   aj   základom ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50). Zároveň podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (obdobne napr. m. m. I. ÚS 56/01, I. ÚS 136/06, III. ÚS 198/07, III. ÚS 32/08, IV. ÚS 230/08).

Ústavný súd zistil, že úrad vlády namietaným prípisom č. 1473-8/2008/IP-52/OPS z 23. mája 2008 sťažovateľovi s poukázaním na príslušné zákonné ustanovenia dostatočným spôsobom ozrejmil, z akého dôvodu bola jeho sťažnosť postúpená na vybavenie ministrovi financií. Úrad vlády neodmietol svojvoľne zaoberať sa podaním sťažovateľa, ale vzhľadom na inštančný postup kontroly vybavovania sťažností, ktorý sťažovateľovi v tomto prípise ozrejmil, jeho podanie postúpil orgánu funkčne príslušnému na jeho vybavenie.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom   alebo   slobodou   na   jednej   strane   a   namietaným   konaním   alebo   iným   zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 299/07, III. ÚS 99/08).

Zistené   skutočnosti   odôvodňujú   záver,   že   absentuje   príčinná   súvislosť   medzi napadnutým postupom úradu vlády a namietaným porušením označených základných práv sťažovateľa, a preto ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uplatnenými v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008