znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 386/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   Fridrich   Paľko,   s. r. o.,   Grösslingová   4,   Bratislava, konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   doc.   JUDr.   Branislava   Fridricha,   PhD., vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp 16138/2012,   Rvp 16140/2012,   Rvp 16141/2012, Rvp 16142/2012,   Rvp 16143/2012,   Rvp 16144/2012,   Rvp 16147/2012,   Rvp 9868/2013, Rvp 9874/2013   a Rvp 9876/2013,   ktorými   namieta   porušenie   svojich   základných   práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   podľa   čl. 1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež porušenie čl. 12 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl. 14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod spisovými značkami: 5 Er 1083/2008 a uznesením zo 6. decembra 2011, 12 Er 728/2009 a uzneseniami zo 16.   februára   2012   a z 2.   mája   2012,   12 Er 604/2006   a uznesením   z 15. marca   2012, 10 Er 86/2005 a uznesením z 27. februára 2012, 10 Er 86/2006 a uznesením z 28. februára 2012,   11 Er 336/2006   a uznesením   z   23.   decembra   2011,   16 Er 99/2004   a uznesením z 20. decembra 2011 a 12 Er 827/2009 a uzneseniami zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2011 a porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Prešove   v konaniach   vedených   pod   spisovými značkami:   20 CoE 126/2012   a uznesením   z 30.   augusta   2012,   7 CoE 134, 135/2012 a uznesením   z 20. augusta   2012,   5 CoE 95/2012   a uznesením   z 25. septembra   2012, 2 CoE 79/2012   a uznesením   z 31.   augusta   2012,   18 CoE 79/2012   a uznesením   zo 16. augusta 2012, 4 CoE 42/2012 a uznesením z 24. augusta 2012, 4 CoE 46/2012 a uznesením z 24. augusta 2012 a 16 CoE 151, 152/2012 a uznesením z 27. septembra 2012 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými značkami:   Rvp 16138/2012,   Rvp 16140/2012,   Rvp 16141/2012,   Rvp 16142/2012, Rvp 16143/2012,   Rvp 16144/2012,   Rvp 16147/2012,   Rvp 9868/2013,   Rvp 9874/2013 a Rvp 9876/2013   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp. zn. Rvp 16138/2012.

2. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o., o d m i e t a   ako neprípustné.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 21. decembra 2012 a 23. januára 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:   5 Er 1083/2008   a uznesením zo 6. decembra 2011, 12 Er 728/2009 a uzneseniami zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2012, 12 Er 604/2006 a uznesením z 15. marca 2012, 10 Er 86/2005 a uznesením z 27. februára 2012,   10 Er 86/2006   a uznesením   z 28.   februára   2012,   11 Er 336/2006   a uznesením zo 7. decembra   2011,   16 Er 99/2004   a uznesením   z 20.   decembra   2011,   12 Er 827/2009 a uzneseniami   zo   16.   februára   2012   a   z 2.   mája   2011   (ďalej   aj   „napadnuté   uznesenia okresného súdu“) a svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami: 20 CoE 126/2012   a uznesením   z 30.   augusta   2012,   7 CoE 134, 135/2012   a uznesením z 20. augusta   2012,   5 CoE 95/2012   a uznesením   z 25.   septembra   2012,   2 CoE 79/2012 a uznesením   z 31.   augusta   2012,   18 CoE 79/2012   a uznesením   zo 16.   augusta   2012, 4 CoE 42/2012 a uznesením z 24. augusta 2012, 4 CoE 46/2012 a uznesením z 24. augusta 2012,   16 CoE 151,152/2012   a uznesením   z   27.   septembra   2012   (ďalej   aj „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti   zaoberá inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov.   V   rámci   zmluvných   vzťahov   založených zmluvami o   úvere   sťažovateľka   pristúpila   po   dohode   s   dlžníkmi   k   spísaniu   notárskych zápisníc,   ktoré   obsahovali   okrem   iných   náležitostí   súhlas   povinných   osôb   s ich vykonateľnosťou, resp. k uzavretiu rozhodcovskej doložky, ktorá založila právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a. s., Bratislava. Z dôvodu nesplnenia povinností zo strany dlžníkov bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (notárska   zápisnica,   rozhodcovský   rozsudok,   pozn.).   Okresný   súd   poveril   súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie napadnutými   uzneseniami   vyhlásil   za   neprípustné   a zastavil   ich;   na   základe   odvolania sťažovateľky   boli   napadnuté   uznesenia   okresného   súdu   potvrdené   napadnutými uzneseniami krajského súdu.

Sťažovateľka   v sťažnostiach   formuluje   výhrady   voči   právnym   záverom vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne   z   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení príslušných   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   predmetné   právne   veci,   a   zároveň podáva vlastnú   interpretáciu   príslušných právnych   predpisov   aplikovateľných   na právne veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného   súdu   a   krajského   súdu   sťažovateľka   považuje   predovšetkým   skutočnosť,   že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu potreby podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267   Zmluvy   o   fungovaní   Európskej   únie.   Sťažovateľka   tiež   tvrdí,   že   v   jej   veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Vo   vzťahu   k   namietanému   postupu   krajského   súdu   v napadnutom   konaní sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd nenariadil   pojednávanie, „aj   keď   k   tomu   bol   podľa   zákona   povinný...   a... neprihliadol k odvolacím   dôvodom,   ktoré   uviedol   sťažovateľ   vo   svojom   odvolaní...   prakticky   prevzal závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu preskúmaniu rozhodujúcich   otázok...   svoj postoj   však   odvolací súd   žiadnym legitímnym spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovateľka   na   základe   argumentácie   uvedenej   v   sťažnostiach   navrhuje,   aby ústavný súd rozhodol nálezmi, v ktorých vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového   protokolu   postupom   krajského   súdu   v napadnutých   konaniach   a jeho napadnutými uzneseniami,   napadnuté   uznesenia   okresného   súdu   a   krajského   súdu   zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou   sťažností   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uznesení krajského   súdu   v   súlade   s   § 52   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde.   Podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1   K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku.   V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   v   záujme   hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia   alebo sa   týkajú tých   istých   účastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím na obsah sťažností a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť   a taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe   sťažovateľky,   okresného   súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,   aplikujúc označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2   K napadnutému postupu okresného súdu a jeho napadnutým uzneseniam, ako aj k napadnutému postupu krajského súdu a jeho napadnutým uzneseniam

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil, že 21.   decembra   2012   a 23.   januára   2013   boli   ústavnému   súdu   doručené   sťažnosti sťažovateľky   vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp 16123/2012,   Rvp 16128/2012, Rvp 16129/2012,   Rvp 16130/2012,   Rvp 16131/2012,   Rvp 16133/2012,   Rvp 16134/2012, Rvp 9867/2013, Rvp 9873/2013 a Rvp 9875/2013, v ktorých žiada o vydanie rozhodnutí, ktorými   by rovnako   ako   v prerokúvaných   prípadoch   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:   5 Er 1083/2008 a uznesením   zo 6. decembra   2011,   12 Er 728/2009   a uznesením   zo 16.   februára   2012 a z 2. mája   2012,   12 Er 604/2006   a uznesením   z 15.   marca   2012,   10 Er 86/2005 a uznesením   z 27.   februára   2012,   10 Er 86/2006   a uznesením   z 28.   februára   2012, 11 Er 336/2006   a uznesením   zo 7.   decembra   2011,   16 Er 99/2004   a uznesením z 20. decembra 2011, 12 Er 827/2009 a uznesením zo 16. februára 2012 a z 2. mája 2011, ako   aj   postupom   krajského   súdu   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami: 20 CoE 126/2012   a uznesením   z 30.   augusta   2012,   7 CoE 134,   135/2012   a uznesením z 20. augusta   2012,   5 CoE 95/2012   a uznesením   z 25.   septembra   2012,   2 CoE 79/2012 a uznesením   z 31.   augusta   2012,   18 CoE 79/2012   a uznesením   zo 16.   augusta   2012, 4 CoE 42/2012 a uznesením z 24. augusta 2012, 4 CoE 46/2012 a uznesením z 24. augusta 2012,   16 CoE 151, 152/2012   a uznesením   z   27.   septembra   2012,   zrušil   tieto   uznesenia krajského   súdu,   ktorými   boli   potvrdené   uznesenia   okresného   súdu   o vyhlásení   exekúcií vedených v prospech sťažovateľky za neprípustné a následnom zastavení, a sťažovateľke priznal primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Porovnaním   prerokúvaných   sťažností   so sťažnosťami   vedenými   pod   spisovými značkami:   Rvp 16123/2012,   Rvp 16128/2012,   Rvp 16129/2012,   Rvp 16130/2012, Rvp 16131/2012,   Rvp 16133/2012,   Rvp 16134/2012,   Rvp 9867/2013,   Rvp 9873/2013 a Rvp 9875/2013 ústavný súd zistil, že nimi sťažovateľka namieta postupy okresného súdu a krajského súdu v totožných súdnych (exekučných) konaniach a žiada v nich vysloviť aj porušenie   tých   istých   základných   práv   podľa   ústavy   a práv   podľa   dohovoru,   priznať finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

V prerokúvaných   sťažnostiach   navyše   sťažovateľka   žiada   vysloviť   porušenie   aj ďalších   práv   vyplývajúcich   z ústavy,   resp.   z dohovoru   a   zrušiť   aj napadnuté   uznesenia okresného súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia prerokúvaných sťažností, kedy podľa § 18 ods. 2 zákona o ústavnom súde konanie začína, t. j. 21. decembra 2012, resp. 23. januára 2013, ústavný súd už v tých istých veciach viedol pod spisovými značkami:   Rvp 16123/2012,   Rvp 16128/2012,   Rvp 16129/2012,   Rvp 16130/2012, Rvp 16131/2012,   Rvp 16133/2012,   Rvp 16134/2012,   Rvp 9867/2013,   Rvp 9873/2013 a Rvp 9875/2013 konania začaté 21. decembra 2012, resp. 23. januára 2013.

Uvedené   zistenie   odôvodňuje   odmietnutie   prerokúvaných   sťažností   ako neprípustných podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.

Na   tomto   závere   nič   nemení   ani   skutočnosť,   že   prerokúvané   sťažnosti   obsahujú rozsiahlejšiu argumentáciu, ako aj formuláciu petitu, než sťažnosti vedené pod spisovými značkami:   Rvp 16123/2012,   Rvp 16128/2012,   Rvp 16129/2012,   Rvp 16130/2012, Rvp 16131/2012,   Rvp 16133/2012,   Rvp 16134/2012,   Rvp 9867/2013,   Rvp 9873/2013 a Rvp 9875/2013,   doručené   ústavnému   súdu   v rovnaké   dni,   keďže   všetky   sťažnosti obsahujú návrh na vyslovenie porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   ústavy,   ako   aj   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru postupom okresného súdu, resp. krajského súdu, a obsahujú návrh na zrušenie totožného rozhodnutia   krajského   súdu,   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ako   aj úhrady trov konania.

Pozornosti ústavného súdu neušlo, že v sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 9874/2013 sťažovateľka označila konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 12 Er 827/2009 mylne ako konanie vedené pod sp. zn. 12 Er 728/2009, pričom vychádzala zo záhlavia uznesenia krajského súdu sp. zn. 16 CoE 151, 152/2012 z 27. septembra 2012, kde je toto konanie takto mylne označené. Z výroku tohto uznesenia krajského súdu je však nepochybne zrejmé, že sa týkalo konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 12 Er 827/2009.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.

Vzhľadom na celkové odmietnutie sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu v nich obsiahnutou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2013