znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 385/2013-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej   F.   P., s. r. o.,   B.,   konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   B.   F., vedené   pod spisovými   značkami:   Rvp 14778/2012,   Rvp 14779/2012,   Rvp 14780/2012, Rvp 14781/2012,   Rvp 14782/2012,   Rvp 14783/2012,   Rvp 14784/2012,   Rvp 14785/2012, Rvp 16128/2012,   Rvp 16129/2012,   Rvp 16130/2012,   Rvp 16131/2012,   Rvp 16132/2012, Rvp 16133/2012,   Rvp 16134/2012,   Rvp 16135/2012,   Rvp 16136/2012,   Rvp 16137/2012, Rvp 16139/2012,   Rvp 16145/2012,   Rvp 16146/2012,   Rvp 16148/2012,   Rvp 16149/2012, Rvp 16150/2012,   Rvp 16151/2012,   Rvp 16152/2012,   Rvp 16153/2012,   Rvp 16154/2012, Rvp 16155/2012,   Rvp 16156/2012,   Rvp 16157/2012,   Rvp 9867/2013,   Rvp 9869/2013, Rvp 9870/2013,   Rvp 9871/2013,   Rvp 9872/2013,   Rvp 9873/2013   a Rvp 9875/2013, ktorými namieta porušenie:

- svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Humenné v konaniach vedených pod spisovými značkami: 10 Er 86/2006, 10 Er 86/2005,   12 Er 604/2006,   12 Er 728/2009,   5 Er 1083/2008,   11 Er 336/2006, 16 Er 99/2004,   12 Er 57/2005,   12 Er 338/2006,   19 Er 210/2004   a   12 Er 827/2009 a postupom   Krajského   súdu   v Prešove   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami: 18 CoE 79/2012   a uznesením   zo 16.   augusta   2012,   2 CoE 79/2012   a uznesením z 31. augusta   2012,   5 CoE 95/2012   a uznesením   z 25.   septembra   2012, 7 CoE 134, 135/2012   a uznesením   z 20.   augusta   2012,   20 CoE 126/2012   a uznesením z 30. augusta   2012,   2 CoE 355/2012   a uznesením   z 31.   augusta   2012,   4 CoE 46/2012 a uznesením   z 24. augusta   2012,   3 CoE 66/2012   a uznesením   z 5.   septembra   2012, 6 CoE 168/2012   a uznesením   z 28. septembra   2012,   19 CoE 114/2012   a uznesením z 11. októbra 2012 a 16 CoE 151, 152/2012 a uznesením 27. septembra 2012,

-   svojich   základných   práv   podľa   čl. 20   ods. 1   a čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   a tiež   porušenie   čl. 12   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl. 14   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Humenné v konaniach vedených pod spisovými značkami: 5 Er 306/2003 a uznesením z 21. novembra 2011,   6 Er 628/2010   a   uznesením   z 30.   decembra   2011,   9 Er 197/2003   a   uznesením z 12. decembra   2011,   6 Er 292/2004   a   uznesením   z 12.   decembra   2011,   9 Er 18/2003 a uznesením   z 3.   novembra   2011,   15 Er 305/2006   a   uznesením   z 5.   apríla   2012, 6 Er 612/2006 a uznesením z 30. decembra 2011, 19 Er 115/2004 a uznesením z 11. januára 2012,   18 Er 61/2009   a   uznesením   z 10.   januára   2012,   18 Er 7/2009   a uznesením z 10. januára   2012,   16 Er 208/2004   a uznesením   z 2.   februára   2012,   5 Er 322/2004 a uznesením   z 22.   novembra   2011,   11 Er 659/2006   a uznesením   zo 16.   februára   2012, 12 Er 2/2007 a uznesením z 29. marca 2012, 8 Er 346/2004 a uznesením z 12. decembra 2011,   6 Er 754/2006   a uznesením   z 30.   októbra   2011,   6 Er 321/2004   a uznesením z 12. decembra   2011,   6 Er 582/2006   a uznesením   z 30.   decembra   2011,   6 Er 115/2004 a uznesením   z 12.   decembra   2011,   6 Er 80/2004   a uznesením   z 12.   decembra   2011, 6 Er 172/2005   a uznesením   z 20.   decembra   2011,   6 Er 290/2004   a uznesením z 12. decembra   2011,   6 Er 291/2004   a uznesením   z 12.   decembra   2011,   6 Er 301/2006 a uznesením z 12. decembra 2011 a 12 Er 729/2009 a uznesením zo 16. februára 2012 a

-   svojich   základných   práv   podľa   čl. 20   ods. 1   a   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Prešove   v konaniach   vedených   pod   spisovými značkami:   3 CoE 69/2012   a uznesením   z 24.   augusta   2012,   1 CoE 50/2012   a uznesením zo 16.   augusta   2012,   6 CoE 127/2012   a uznesením   z 5.   júna   2012,   1 CoE 42/2012 a uznesením   zo 16.   augusta   2012,   6 CoE 115/2012   a uznesením   z 31.   mája   2012, 6 CoE 175/2012   a uznesením   z 30.   augusta   2012,   8 CoE 96/2012 a uznesením   z 26. júla 2012,   11 CoE 44/2012   a uznesením   z 30.   augusta   2012,   8 CoE 73/2012   a uznesením z 21. júna 2012, 8 CoE 82/2012 a uznesením z 21. júna 2012, 4 CoE 66/2012 a uznesením z 24.   augusta   2012,   10 CoE 36/2012   a uznesením   z 24.   mája   2012,   1 CoE 59/2012 a uznesením   z 27.   septembra   2012,   6 CoE 167/2012   a uznesením   z 30.   augusta   2012, 8 CoE 61/2012 a uznesením zo 17. mája 2012, 20 CoE 127/2012 a uznesením z 30. augusta 2012, 1 CoE 38/2012 a uznesením z 28. júna 2012, 4 CoE 50/2012 a uznesením z 18. júla 2012,   20 CoE 81/2012   a uznesením   z 30.   apríla   2012,   10 CoE 59/2012   a uznesením zo 6. júla 2012, 13 CoE 32/2012 a uznesením z 28. júna 2012, 11 CoE 36/2012 a uznesením z 22.   mája   2012,   16 CoE 97/2012   a uznesením   z 28.   júna   2012   a 2 CoE 45/2012 a uznesením z 31. mája 2012 a 3 CoE 93/2012 a uznesením zo 17. októbra 2012, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   vedené   pod   spisovými   značkami: Rvp 14778/2012,   Rvp 14779/2012,   Rvp 14780/2012,   Rvp 14781/2012,   Rvp 14782/2012, Rvp 14783/2012,   Rvp 14784/2012,   Rvp 14785/2012,   Rvp 16128/2012,   Rvp 16129/2012, Rvp 16130/2012,   Rvp 16131/2012,   Rvp 16132/2012,   Rvp 16133/2012,   Rvp 16134/2012, Rvp 16135/2012,   Rvp 16136/2012,   Rvp 16137/2012,   Rvp 16139/2012,   Rvp 16145/2012, Rvp 16146/2012,   Rvp 16148/2012,   Rvp 16149/2012,   Rvp 16150/2012,   Rvp 16151/2012, Rvp 16152/2012,   Rvp 16153/2012,   Rvp 16154/2012,   Rvp 16155/2012,   Rvp 16156/2012, Rvp 16157/2012,   Rvp 9867/2013,   Rvp 9869/2013,   Rvp 9870/2013,   Rvp 9871/2013, Rvp 9872/2013,   Rvp 9873/2013   a Rvp 9875/2013   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 14778/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 11. decembra 2012, 21. decembra 2012 a 23. januára 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie:

- svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Humenné (ďalej   len   „okresný súd“)   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami:   10 Er 86/2006,   10 Er 86/2005, 12 Er 604/2006,   12 Er 728/2009,   5 Er 1083/2008,   11 Er 336/2006,   16 Er 99/2004, 12 Er 57/2005,   12 Er 338/2006,   19 Er 210/2004,   12 Er 827/2009   (ďalej   len   „napadnuté konania okresného súdu“) a postupom krajského súdu v konaniach vedených pod spisovými značkami: 18 CoE 79/2012 a uznesením zo 16. augusta 2012, 2 CoE 79/2012 a uznesením z 31.   augusta   2012,   5 CoE 95/2012   a uznesením   z 25.   septembra   2012, 7 CoE 134, 135/2012   a uznesením   z 20.   augusta   2012,   20 CoE 126/2012   a uznesením z 30. augusta   2012,   2 CoE 355/2012   a uznesením   z 31.   augusta   2012,   4 CoE 46/2012 a uznesením   z 24.   augusta   2012,   3 CoE 66/2012   a uznesením   z 5.   septembra   2012, 6 CoE 168/2012   a uznesením   z 28.   septembra   2012,   19 CoE 114/2012   a uznesením z 11. októbra 2012 a 16 CoE 151, 152/2012 a uznesením 27. septembra 2012 (ďalej spolu len „napadnuté konania krajského súdu“ a „napadnuté uznesenia krajského súdu“),

- svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaniach   vedených   pod   spisovými značkami: 5 Er 306/2003 a uznesením z 21. novembra 2011, 6 Er 628/2010 a uznesením z 30.   decembra   2011,   9 Er 197/2003   a   uznesením   z 12. decembra   2011,   6 Er 292/2004 a uznesením   z 12.   decembra   2011,   9 Er 18/2003   a uznesením   z 3.   novembra   2011, 15 Er 305/2006 a uznesením z 5. apríla 2012, 6 Er 612/2006 a uznesením z 30. decembra 2011,   19 Er 115/2004   a   uznesením   z 11.   januára   2012,   18 Er 61/2009   a   uznesením z 10. januára   2012,   18 Er 7/2009   a uznesením   z 10. januára   2012,   16 Er 208/2004 a uznesením   z 2.   februára   2012,   5 Er 322/2004   a uznesením   z 22.   novembra   2011, 11 Er 659/2006 a uznesením zo 16. februára 2012, 12 Er 2/2007 a uznesením z 29. marca 2012,   8 Er 346/2004   a uznesením   z 12.   decembra   2011,   6 Er 754/2006   a uznesením z 30. októbra   2011,   6 Er 321/2004   a uznesením   z 12. decembra   2011,   6 Er 582/2006 a uznesením   z 30.   decembra   2011,   6 Er 115/2004   a uznesením   z 12.   decembra   2011, 6 Er 80/2004 a uznesením z 12. decembra 2011, 6 Er 172/2005 a uznesením z 20. decembra 2011,   6 Er 290/2004   a uznesením   z 12. decembra   2011,   6 Er 291/2004   a uznesením z 12. decembra   2011,   6 Er 301/2006 a uznesením   z 12. decembra 2011 a 12 Er 729/2009 a uznesením zo 16. februára 2012 (ďalej spolu len „napadnuté konania okresného súdu“ a „napadnuté uznesenia okresného súdu“) a

- svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom krajského súdu v konaniach vedených   pod   spisovými   značkami:   3 CoE 69/2012   a uznesením   z 24.   augusta   2012, 1 CoE 50/2012 a uznesením zo 16. augusta 2012, 6 CoE 127/2012 a uznesením z 5. júna 2012,   1 CoE 42/2012   a uznesením   zo 16.   augusta   2012,   6 CoE 115/2012   a uznesením z 31. mája   2012,   6 CoE 175/2012   a uznesením   z 30.   augusta   2012,   8 CoE 96/2012 a uznesením   z 26.   júla   2012,   11 CoE 44/2012   a uznesením   z 30.   augusta   2012, 8 CoE 73/2012 a uznesením z 21. júna 2012, 8 CoE 82/2012 a uznesením z 21. júna 2012, 4 CoE 66/2012 a uznesením z 24. augusta 2012, 10 CoE 36/2012 a uznesením z 24. mája 2012,   1 CoE 59/2012   a uznesením   z 27.   septembra   2012,   6 CoE 167/2012   a uznesením z 30. augusta   2012,   8 CoE 61/2012   a uznesením   zo   17.   mája   2012,   20 CoE 127/2012 a uznesením   z 30.   augusta   2012,   1 CoE 38/2012   a uznesením   z 28.   júna   2012, 4 CoE 50/2012 a uznesením z 18. júla 2012, 20 CoE 81/2012 a uznesením z 30. apríla 2012, 10 CoE 59/2012 a uznesením zo 6. júla 2012, 13 CoE 32/2012 a uznesením z 28. júna 2012, 11 CoE 36/2012   a uznesením   z 22.   mája   2012,   16 CoE 97/2012   a uznesením   z 28.   júna 2012   a 2 CoE 45/2012   a uznesením   z 31.   mája   2012   a 3 CoE 93/2012   a uznesením zo 17. októbra 2012 (ďalej spolu len „napadnuté konania krajského súdu“ a „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti   zaoberá inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov.   V   rámci   zmluvných   vzťahov   založených zmluvami   o   úvere   sťažovateľka   pristúpila   po   dohode   s   dlžníkom   k   spísaniu   notárskej zápisnice, ktorá obsahovala právny záväzok dlžníka a v ktorej bola označená oprávnená osoba (sťažovateľka, pozn.) a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ako aj súhlas povinnej osoby   s vykonateľnosťou,   resp.   k uzavretiu   rozhodcovských   doložiek, resp.   rozhodcovských   zmlúv,   ktorými   bola   založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného S., a. s., B.

Z   dôvodu   nesplnenia   povinností   zo strany   dlžníkov   bola   sťažovateľka   nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (rozsudkov rozhodcovského súdu, notárskych zápisníc).

Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie napadnutými uzneseniami vyhlásil za neprípustné a zastavil   ich,   resp.   iba   ich   zastavil;   na   základe   odvolaní   sťažovateľky   boli   napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   formuluje   výhrady   voči   právnym   záverom vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne   z   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení príslušných   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   predmetné   právne   veci,   a   zároveň podáva vlastnú   interpretáciu   príslušných právnych   predpisov   aplikovateľných   na právne veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného   súdu   a   krajského   súdu   sťažovateľka   považuje   predovšetkým   skutočnosť,   že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu nutnosti podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267   Zmluvy   o   fungovaní   Európskej   únie.   Sťažovateľka   tiež   tvrdí,   že   v   jej   veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Vo   vzťahu   k   namietanému   postupu   krajského   súdu   v   napadnutých   konaniach sťažovateľka   osobitne   v časti   sťažností   zdôrazňuje,   že   k   namietanému   porušeniu   jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd nenariadil pojednávanie, „aj keď k tomu bol podľa zákona povinný... a... neprihliadol   k odvolacím   dôvodom,   ktoré   uviedol   sťažovateľ   vo   svojom   odvolaní... prakticky   prevzal   závery   a nadväznú   argumentáciu   súdu   prvého   stupňa,   pričom   však z obsahu tohto uznesenia nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu preskúmaniu rozhodujúcich otázok... svoj postoj však odvolací súd žiadnym legitímnym spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovateľka   na   základe   argumentácie   uvedenej   v   sťažnostiach   navrhuje,   aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového   protokolu   postupom   krajského   súdu   v napadnutých   konaniach   a jeho napadnutými uzneseniami, napadnuté uznesenia okresného súdu a krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou   sťažností   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uznesení krajského   súdu   v   súlade   s   § 52   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde.   Podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1   K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku.   V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   v   záujme   hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia   alebo sa   týkajú tých   istých   účastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod spisovými značkami:   Rvp 14778/2012,   Rvp 14779/2012,   Rvp 14780/2012,   Rvp 14781/2012, Rvp 14782/2012,   Rvp 14783/2012,   Rvp 14784/2012,   Rvp 14785/2012,   Rvp 16128/2012, Rvp 16129/2012,   Rvp 16130/2012,   Rvp 16131/2012,   Rvp 16132/2012,   Rvp 16133/2012, Rvp 16134/2012,   Rvp 16135/2012,   Rvp 16136/2012,   Rvp 16137/2012,   Rvp 16139/2012, Rvp 16145/2012,   Rvp 16146/2012,   Rvp 16148/2012,   Rvp 16149/2012,   Rvp 16150/2012, Rvp 16151/2012,   Rvp 16152/2012,   Rvp 16153/2012,   Rvp 16154/2012,   Rvp 16155/2012, Rvp 16156/2012,   Rvp 16157/2012,   Rvp 9867/2013,   Rvp 9869/2013,   Rvp 9870/2013, Rvp 9871/2013,   Rvp 9872/2013,   Rvp 9873/2013   a Rvp 9875/2013 a   z   ich   obsahu vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť,   a   taktiež   prihliadajúc   na   totožnosť   v   osobe sťažovateľky,   okresného   súdu   a krajského   súdu,   proti   ktorým   tieto   sťažnosti   smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc označené právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2   K postupu   okresného   súdu   a krajského   súdu   v napadnutých   konaniach a k ich napadnutým uzneseniam

II.2.1   K postupu okresného súdu v napadnutých konaniach a k jeho uzneseniam

Z   čl. 127   ods. 1   ústavy   vyplýva,   že   systém   ústavnej   ochrany   základných   práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným   právam   a   slobodám   je   daná   iba   vtedy,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhodujú   všeobecné   súdy.   Ústavný   súd   sa   pri   uplatňovaní   svojej   právomoci   riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto   je   právomoc   ústavného   súdu   subsidiárna   a   nastupuje   až   vtedy,   ak   nie   je   daná právomoc   všeobecných   súdov   (m. m.   IV. ÚS 236/07).   Ak   ústavný   súd   pri   predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z   dôvodu   nedostatku   právomoci   na   jej   prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).

Sťažovateľka sťažnosťami napáda postup okresného súdu v napadnutých konaniach a jeho napadnuté uznesenia, ktorými okresný súd vyhlásil exekúcie za neprípustné a zastavil ich, resp. iba zastavil.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti napadnutému   postupu   okresného   súdu   v napadnutých   konaniach   a   jeho   napadnutým uzneseniami   odvolania,   o   ktorých   bol   oprávnený   a   aj   povinný   rozhodnúť   krajský   súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

II.2.2   K postupu krajského súdu v napadnutých konaniach a k jeho uzneseniam

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že proti napadnutým uzneseniam krajského súdu podala   sťažovateľka   dovolania,   o   ktorých   do   dňa   predbežného   prerokovania   sťažností Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   ako   dovolací   súd   ešte nerozhodol.

Pri   posudzovaní   sťažností   v   tejto   časti   ústavný   súd   taktiež   vychádzal z   princípu subsidiarity, na ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1   ústavy.   Zmysel   a   účel   subsidiárneho   postavenia   ústavného   súdu   pri   ochrane základných práv a slobôd spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Právomoc ústavného súdu predstavuje v tomto kontexte ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorej uplatnenie nasleduje až v prípade nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej moci,   ktoré sa   na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).V danom prípade sťažovateľka subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd síce akceptovala tým, že podala vo svojich veciach dovolania ešte predtým, ako podala sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti odkazuje aj na svoju doterajšiu judikatúru (m. m. IV. ÚS 177/05), podľa ktorej vyčerpaním opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých   je   sťažovateľ   oprávnený   podľa   osobitných   predpisov,   nemožno   rozumieť   už samotné   podanie   posledného   z   nich   oprávnenou   osobou,   ale   až   rozhodnutie   o   ňom príslušným orgánom. V okolnostiach daných prípadov sťažovateľka podaním dovolaní, ako aj   podaním   sťažností   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   vedome   vytvorila   stav,   keď   by   o   jej veciach mali súbežne rozhodovať dva orgány súdneho typu (najvyšší súd ako dovolací súd a ústavný súd), čo nie je v podmienkach právneho štátu rešpektujúceho princíp právnej istoty   prijateľné.   Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   uplatnenie   právomoci   dovolacieho   súdu vo veci sťažovateľky predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu, možno považovať podanie sťažností ústavnému súdu ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu ako predčasné (m. m. IV. ÚS 142/2010).

V rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa ustálil právny názor (napr. I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09),   podľa   ktorého   v   prípade   podania   mimoriadneho   opravného   prostriedku (dovolania) a   súbežne podanej   sťažnosti   podľa   čl. 127 ods. 1 ústavy   je takáto   sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Zároveň ústavný súd v tejto súvislosti vo   svojej   judikatúre   uvádza   (napr.   m. m.   I. ÚS 184/09,   I. ÚS 237/09,   I. ÚS 239/09, IV. ÚS 49/2010, IV. ÚS 453/2010), že lehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní   bude   považovaná v zásade za zachovanú aj vo   vzťahu k   predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu, s výnimkou prípadov, keď to konkrétne okolnosti veci zjavne vylučujú.   Nie   je   preto   dôvodné,   aby   sťažovateľka   v   prípade   podania   dovolania   podala zároveň aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, pretože aj za predpokladu, že by dovolací súd dospel k záveru, že jej dovolanie nie je prípustné, nemožno sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   smerujúcu   proti   rozhodnutiu, ktoré   predchádzalo   rozhodnutiu   dovolacieho súdu, odmietnuť pre jej oneskorenosť (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské   práva   z   8.   novembra   2007   vo   veci   Soffer   proti   Českej   republike,   sťažnosť č. 31419/04,   alebo   rozsudok   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   z   12.   novembra   2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky v tejto časti uplatnením zásady ratio temporis ako neprípustné podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na celkové odmietnutie sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu obsiahnutou v nich.

Pozornosti ústavného súdu neušlo, že vo veci vedenej pod sp. zn. Rvp 16148/2012 týkajúcej sa konania okresného súdu vedeného pod sp. zn. 8 Er 346/2004 došlo k pisárskej chybe,   keď   sťažovateľka   v petite   sťažnosti   nesprávne   označila   konanie   ako   sp. zn. 8 Er 326/2004,   pričom   k sťažnosti   priložila   uznesenie   krajského   súdu,   ktorým   bolo rozhodnuté o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 8 Er 346/2004 z 12. decembra 2011.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2013