znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 385/09-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., zastúpeného obchodnou spoločnosťou m., s. r. o., M.,   konajúcou   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   M.   Z.,   B.,   ktorou   namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Trnava v konaniach vedených pod sp. zn. Nsa 5/02 a sp. zn. 19 C 101/2006 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Co 20/2009, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. septembra 2009 doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených   pod   sp. zn.   Nsa 5/02   a sp. zn.   19 C 101/2006   a postupom   Krajského   súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Co 20/2009.

Sťažovateľ okrem iného uviedol:„Bytové družstvo so sídlom v... /ďalej BD/ ma neustále šikanuje rôznymi súdnymi spormi na Okresnom súde v Trnave.

Podstata týchto súdnych sporov je v tom, že BD si neplní svoje základné zákonné povinnosti pri namontovaní samostatných fakturačných meradiel na vstupe do družstevného domu na ulici...

Pri účtovaní dodávok služieb za teplo, teplú úžitkovú vodu a studenú vodu účtuje BD neprimerane vysoké spotreby za dodávky týchto služieb zvyšované o rôzne neprimerane vysoké korekčné koeficienty.

Keď   sa   bránim   platiť   za   to,   čo   som   nespotreboval,   tak   BD   ma   šikanuje   týmito súdnymi   spormi:   12 C 22/01,   12 C 22/94,   11 C 108/ 0 3,   19 C 5 2 /01,   12 C 94/03, 13 C/280/02, 3 1   C / 1 3 5 /2006, 29 C/ 1 5 9 / 2 0 0 5,   10 C/77/2008 a tak sa snaží donucovať ma platiť aj za také dodávky služieb, ktoré som nespotreboval, ktoré boli aj nehospodárne spotrebované v celom kolose mestských bytov a mestských domov s ktorými máme spoločné fakturačné meradlá.

Takýmto nečestným spôsobom vykonštruovalo BD aj súdny spor č.k.: 18 C/280/2000. Z obavy, aby mi nenarastali poplatky z omeškania, ktoré uplatnil navrhovateľ BD aj v spore č.k.:18 C/280/2000 vo výške 17,5 % ročný úrok,   podal som dňa 8. 10. 2002 na súd   žiadosť   o   umožnenie   splatenia   jednorázového   poplatku   do   súdneho   depozitu v celkovej sume 46.696,50 Sk.“

Ďalej sťažovateľ uviedol:«Súd vo veci vydania sumy 46.696, 5 0   Sk zo súdneho depozitu neefektívne koná, vo veci robí zbytočné súdne prieťahy aj napriek mojim žiadostiam o vydanie zloženej sumy do súdneho depozitu.

Po   osobnej   urgencii   na   súde   som   podal   dňa   04.   0 5. 2006   na   súd   „Žiadosť o rozhodnutie súdom v zmysle § 185e OSP“, v ktorej súd nekonal. Z uvedeného dôvodu som podal na súd dňa 4. 7. 2006 „Sťažnosť na zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie vo veci sp. zn.: Nsa 5/02“. Okrem horeuvedenej „Žiadosti...“ som pred ňou podal na súd „Žiadosť o vydanie zloženej sumy do súdneho depozitu... zo dňa 29. 03. 2006“, ktorá v ten deň bola osobne doručená súdu.

V   náväznosti   na   moju   sťažnosť   podpredsedníčka   súdu   mi   odpovedala   listom Spr 2 5 2 1 /06 zo dňa 3 1. 7. 2006.

Keď súd vo veci znova nekonal, tak podaním zo dňa 2 5.   9. 2006 som podal do rúk predsedu súdu „Sťažnosť na zbytočné súdne prieťahy a neefektívne konanie vo veci sp. zn.: Nsa 5/02“.

Podpredsedníčka súdu mi listom zo dna 9. 10. 2006, číslo: Spr 25 2 1 /06 okrem iného oznámila, že moju sťažnosť považuje za čiastočne dôvodnú.

Z dôvodu, že súd vo veci znova nekonal, tak podaním zo dňa 07. 02.   2 0 0 7   som doručil súdu: Ďalšiu urgenciu na vybavenie sťažnosti na zbytočné súdne prieťahy vo veci sp. zn.: Nsa 5/02.

Na   horeuvedenú   urgenciu   odpovedala   podpredsedníčka   súdu   liatom   zo   dňa 28. 02. 2007 Spr 25 2 1/06.»

Sťažovateľ taktiež poukázal na to, že „Proti uzneseniu súdu č. k.: Nsa 5/02-18 zo dňa   27. 02. 2007   som   podal   odvolanie   zo   dňa   01.   0 3.   2007   osobne   doručené   súdu 12. 03. 2007.

Okresný súd v Trnave rozsudkom sp. zn.: 19 C/101/2006-84 rozhodol, že návrh sa zamieta a navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi 5.331.- Sk.

Proti horeuvedenému rozsudku som podal odvolanie zo dna 24. 11. 2008 osobne doručené súdu 01. 12. 2008.

Krajský   súd   v   Trnave   uznesením   zo   dňa   08. 09. 2009   rozhodol,   že   napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení, čo sa týka výšky zaplatenia trov odvolacieho konania. Toto uznesenie mi bolo doručené 21.   0 9. 2009.

Na horeuvedené uznesenie KS som oznámil listom zo dňa 22. 9. 2009, že pôvodný súdny poplatok som musel zaplatiť a preto žiadam súd o vrátenie preplatku.“

V závere sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„Skutočnosť,   že   Okresný   súd   v   Trnave   protiprávne   prijal   sumu   46.696,50   Sk do súdneho depozitu a tak zároveň robí vo veci vydania uvedenej sumy zo súdneho depozitu zbytočné súdne prieťahy, neefektívne koná vo veci, čo trvá od protiprávneho prijatia sumy do   súdneho   depozitu   dňa   14. 11. 2002   takmer   7   rokov,   vyvoláva   u   mňa   dlhodobý   stav právnej neistoty, ktorý napriek využitiu dostupných právnych prostriedkov nápravy naďalej trvá. Predmet   namietaného   konania   pritom   nie je právne   ani fakticky   tak zložitý,   aby objektívne   podmieňoval   takéto   protiprávne   konanie   a   takú   dlhú   dobu   na   prípravu spravodlivého rozhodnutia.“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Okresný súd v Trnave a následne Krajský súd v Trnave v konaní pod sp. zn. Nsa 5/02, 19 C/101/2006 porušili základné práva V. S. na spravodlivé rozhodnutie vo veci, bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci spravodlivo v zmysle zákonných ustanovení a v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ústavný   súd   prikazuje   vo   veci   konať   bez   zbytočných   súdnych   prieťahov   jak na Krajskom súde v Trnave taktiež aj na Okresnom súde v Trnave.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000 Eur, ktoré mu je Okresný   súd   v   Trnave   povinný   zaplatiť   do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti   tohoto nálezu.“

Okrem uvedeného sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi   označeným   postupom   všeobecného   súdu   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva   alebo slobody,   ktorej   reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).

Predmetom   konania pred ústavným súdom   je rozhodovanie   o návrhu sťažovateľa smerujúcom   proti   postupu   okresného   súdu   a krajského   súdu,   ktorým   boli   podľa   neho spôsobené   zbytočné   prieťahy,   čím   malo   dôjsť   aj   k porušeniu   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. Nsa 5/02 a krajským súdom pod sp. zn. 19 C 101/2006.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 zákona   o ústavnom   súde   a dospel   k záveru,   že   je   zjavne   neopodstatnená.   Právny   názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z posúdenia doterajšieho priebehu oboch napadnutých konaní.

Konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 19 C 101/2006 začalo 4. mája 2006 doručením podania označeného ako „Žiadosť o rozhodnutie súdu v zmysle § 185e OSP“, ktorým   sťažovateľ   žiadal,   aby okresný   súd   rozhodol, „že   príjemca   je   povinný   súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi“.

Ďalší priebeh konania bol takýto:

-   okresný   súd   uznesením   z 19.   februára   2007   vyzval   sťažovateľa   na   doplnenie podania o požadované náležitosti a výzvou zo 4. mája 2007 na uhradenie súdneho poplatku,

- v období od 9. mája 2007 do 17. júla 2007 sťažovateľ nepreberal zásielky súdu ani prostredníctvom príslušníkov Policajného zboru,

- sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 20. júla 2007 požiadal o spojenie s vecou vedenou okresným súdom pod sp. zn. 18 C 280/2000 z dôvodu hospodárnosti,

-   sťažovateľ   podaním   doručeným   okresnému   súdu   6.   augusta   2007   požiadal o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a opätovne   aj   o spojenie   s konaním   vedeným   pod sp. zn. 18 C 280/2000,

- okresný súd uznesením z 13. novembra 2007 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov,

- sťažovateľ sa podaním doručeným okresnému súdu 17. januára 2008 odvolal proti uzneseniu z 13. novembra 2007,

-   spis   sp. zn.   19   C   101/2006   bol   7.   mája   2008   spolu   s odvolaním   predložený krajskému súdu,

-   krajský   súd   uznesením   z 27.   mája   2008   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu z 13. novembra 2007,

- z výpisu z účtu z 23. júla 2008 vyplýva, že sťažovateľ súdny poplatok zaplatil,

- okresný súd 14. augusta 2008 nariadil termín pojednávania na 29. september 2008,

- okresný súd na pojednávaní uskutočnenom 29. septembra 2008 rozsudkom zamietol návrh sťažovateľa zo 4. mája 2006,

-   sťažovateľ   po   doručení   rozsudku   okresného   súdu   z 29.   septembra   2008   podal vo veci 1. decembra 2008 odvolanie,

-   uznesením   okresného   súdu   z 3.   decembra   2008   bol   sťažovateľ   vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie,

-   sťažovateľ   podaním   doručeným   okresnému   súdu   5.   januára   2009   požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie,

- zákonná sudkyňa dala 15. januára 2009 pokyn na predloženie veci krajskému súdu.

V prípade, ak ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými   prieťahmi,   ktoré   by   bolo   možné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03) alebo sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 17/01,   I. ÚS 57/01,   I. ÚS 27/02,   III. ÚS 199/02,   I. ÚS 197/03,   I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania a podľa spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. III. ÚS 29/03).

1. K namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. Nsa 5/02

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Podľa   § 111 ods. 1 OSP ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa   pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Podľa   § 111   ods. 2   OSP ak   je konanie prerušené   podľa   § 109,   súd   urobí   všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd i bez návrhu.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   podstatou,   účelom   a cieľom   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   stavu   právnej   neistoty účastníka   konania   (napr.   I. ÚS 41/02).   Tento   účel   spravidla   nie   je   možné   dosiahnuť po právoplatnom prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (m. m. I. ÚS 162/03) konštatuje, že prerušenie   konania podľa   § 109 ods. 2   písm. c)   OSP možno   považovať za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom   súdnom   poriadku,   nemôžu   sa   v prerušenom   konaní   vykonávať   žiadne procesné   úkony   smerujúce   k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   účastníkov,   a tým aj k naplneniu   účelu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl. 48   ods. 2   ústavy.   Ústavný   súd   preto   nečinnosť   všeobecného   súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (m. m. II. ÚS 3/03, I. ÚS 65/03, I. ÚS 214/06).

Ústavný súd zo zapožičaného súvisiaceho spisového materiálu zistil, že uznesením okresného súdu z 27. februára 2007 bolo konanie vedené pod sp. zn. Nsa 5/02 prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 19 C 101/2006, pričom   uznesenie   o prerušení   konania   bolo   v odvolacom   konaní   potvrdené   uznesením krajského súdu sp. zn. 9 Co 175/2007 z 30. novembra 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. decembra 2007.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2.   K namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod 19 C 101/2006 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 Co 20/2009

Ústavný súd posudzoval sťažnosť aj v časti namietajúcej porušenie základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   postupom okresného súdu a krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 101/2006.

Zo   zapožičaného   súvisiaceho   súdneho   spisu   zistil,   že   napadnuté   konanie   začalo na okresnom   súde   podaním   návrhu   sťažovateľa   4.   mája 2006,   ktorým   sa   domáhal, aby okresný   súd   rozhodol,   že „príjemca   je   povinný   súhlasiť   s vydaním   predmetu   úschovy žiadateľovi“. Priebeh napadnutého konania ústavný súd hodnotí ako plynulý s primeraným odstupom medzi jednotlivými procesnými úkonmi, pričom určitú mieru spomalenia konania vyvolal sám sťažovateľ tým, že sa neúspešne domáhal oslobodenia od súdnych poplatkov.

V priebehu   konania   bol   spis   dvakrát   predložený   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní.   V prvom   prípade   sa   sťažovateľ   odvolal   proti   uzneseniu   okresného   súdu z 13. novembra 2007, ktorý mu nepriznal uvedené oslobodenie od súdnych poplatkov. Spis spolu s odvolaním bol krajskému súdu predložený 7. mája 2008, pričom krajský súd (v tom istom mesiaci, ako mu bol spis predložený) uznesením prvostupňové uznesenie okresného súdu potvrdil.

Druhýkrát bol spis okresného súdu   predložený krajskému súdu   19. januára 2009 v súvislosti   s podaným   odvolaním   sťažovateľa   proti   rozsudku   okresného   súdu z 29. septembra   2008,   ktorým   bol   návrh   sťažovateľa   zo   4.   mája   2006   zamietnutý. V súčasnosti   vo   veci   prebieha   na   krajskom   súde   odvolacie   konanie vedené   pod   sp. zn. 24 Co 20/2009. Doba 9 mesiacov od predloženia spisu krajskému súdu zatiaľ podľa názoru ústavného súdu neumožňuje prijatie záveru o porušení označených práv sťažovateľa.Ústavný súd vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu poukazuje aj na to, že v čase, keď sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu (25. septembra 2009), okresný súd vo veci už nekonal, pretože v súvislosti s podaným odvolaním vec predložil 19. januára 2009 krajskému súdu na rozhodnutie.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom   len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd na základe uvedeného uzavrel, že aj túto časť sťažnosti bolo potrebné v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   návrhmi sťažovateľa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2009