znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 384/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   F.   P.,   s. r. o.,   B., konajúca   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr.   B.   F.,   vedené   pod   spisovými značkami:   Rvp 13983/2012,   Rvp 13985/2012,   Rvp 14097/2012,   Rvp 14101/2012, Rvp 14696/2012, Rvp 14697/2012 a Rvp 14698/2012, ktorými namieta porušenie:

-   svojich   základných   práv   podľa   čl. 20   ods. 1   a čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   a tiež   porušenie   čl. 12   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl. 14   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Lučenec v konaniach vedených pod spisovými značkami: 9 Er 445/2010 a uznesením z 20. decembra 2011,   8 Er 635/2008   a   uznesením   z   20.   marca   2012,   6 Er 201/2008   a   uznesením zo 14. februára 2012, 6 Er 989/2008 a uznesením zo 14. februára 2012,

-   svojich   základných   práv   podľa   čl. 20   ods. 1   a   čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaniach vedených pod spisovými značkami:   15 CoE 156/2012   a   uznesením   zo 4.   septembra   2012,   14 CoE 256/2012 a uznesením   z 13.   augusta   2012,   41 CoE 195/2012   a   uznesením   z 8.   augusta   2012, 41 CoE 193/2012 a uznesením z 8. augusta 2012 a

- svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Lučenec v konaniach vedených pod spisovými značkami: 8 Er 264/2009, 6 Er 466/2008 a 6 Er 976/2010 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaniach vedených   pod   spisovými   značkami:   14 CoE 255/2012   a   uznesením   z 13.   augusta   2012, 41 CoE 194/2012   a uznesením   z 27.   augusta   2012   a 41 CoE 80/2012   a uznesením z 27. augusta 2012, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   vedené   pod   spisovými   značkami: Rvp 13983/2012,   Rvp 13985/2012,   Rvp 14097/2012,   Rvp 14101/2012,   Rvp 14696/2012, Rvp 14697/2012   a Rvp 14698/2012   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 13983/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a   ako neprípustné.

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. novembra 2012, 27. novembra 2012 a 7. decembra 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorými namieta porušenie:

-   svojich   základných   práv   podľa   čl. 20   ods. 1   a čl. 46   ods. 1   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a   podľa   čl. 1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod spisovými značkami: 9 Er 445/2010 a uznesením   z 20.   decembra   2011,   8 Er 635/2008   a uznesením   z   20.   marca   2012, 6 Er 201/2008   a   uznesením   zo   14.   februára   2012   a 6 Er 989/2008   a uznesením zo 14. februára 2012 (ďalej spolu len „napadnuté konania okresného súdu“ a „napadnuté uznesenia okresného súdu“),

- svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami: 15 CoE 156/2012   a   uznesením   zo 4.   septembra   2012,   14 CoE 256/2012   a   uznesením z 13. augusta 2012, 41 CoE 195/2012 a uznesením z 8. augusta 2012 a 41 CoE 193/2012 a uznesením   z 8.   augusta   2012   (ďalej   spolu   len   „napadnuté   konania   krajského   súdu“ a „napadnuté uznesenia krajského súdu“),

-   svojho   základného   práva   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   a   práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami: 8 Er 264/2009, 6 Er 466/2008 a 6 Er 976/2010 (ďalej len „napadnuté konania okresného súdu“)   a   postupom   krajského   súdu   v konaniach   vedených   pod   spisovými   značkami: 14 CoE 255/2012   a uznesením   z 13.   augusta   2012,   41 CoE 194/2012   a uznesením z 27. augusta   2012   a 41 CoE 80/2012   a uznesením   z 27.   augusta   2012   (ďalej   spolu   len „napadnuté konania krajského súdu“ a „napadnuté uznesenia krajského súdu“).

Sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti   zaoberá inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov.   V   rámci   zmluvných   vzťahov   založených zmluvami o úvere sťažovateľka pristúpila po dohode k uzavretiu rozhodcovských doložiek, resp.   rozhodcovských   zmlúv,   ktorými   bola   založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu   zriadeného   S.,   a. s.,   B.   Z   dôvodu   nesplnenia   povinností   zo strany   dlžníkov   bola sťažovateľka nútená domáhať sa splatenia pohľadávok aj s príslušenstvom prostredníctvom exekúcií na podklade exekučných titulov (rozsudkov rozhodcovského súdu). Okresný súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcií, avšak v priebehu ich vykonávania následne ex offo exekúcie napadnutými uzneseniami vyhlásil za neprípustné a zastavil ich; na základe odvolaní sťažovateľky boli napadnuté uznesenia okresného súdu potvrdené napadnutými uzneseniami krajského súdu.

Sťažovateľka   v   sťažnostiach   formuluje   výhrady   voči   právnym   záverom vyplývajúcim z napadnutých uznesení okresného súdu a krajského súdu, ktoré považuje za nesprávne   z   hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení príslušných   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   predmetné   právne   veci,   a   zároveň podáva vlastnú   interpretáciu   príslušných právnych   predpisov   aplikovateľných   na právne veci, ktoré tvorili právny základ napadnutých konaní. Za relevantné pochybenie v postupe okresného   súdu   a   krajského   súdu   sťažovateľka   považuje   predovšetkým   skutočnosť,   že o zastavení uvedených exekučných konaní bolo rozhodnuté bez toho, aby bolo predtým prerušené konanie, resp. rozhodnuté o návrhu sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) z dôvodu nutnosti podania žiadosti Súdnemu dvoru Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa čl. 267   Zmluvy   o   fungovaní   Európskej   únie.   Sťažovateľka   tiež   tvrdí,   že   v   jej   veciach konajúce súdy nesprávne aplikovali ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Vo   vzťahu   k   namietanému   postupu   krajského   súdu   v   napadnutých   konaniach sťažovateľka osobitne zdôrazňuje, že k namietanému porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd nenariadil   pojednávanie, „aj   keď   k   tomu   bol   podľa   zákona   povinný...   a... neprihliadol k odvolacím   dôvodom,   ktoré   uviedol   sťažovateľ   vo   svojom   odvolaní...   prakticky   prevzal závery a nadväznú argumentáciu súdu prvého stupňa, pričom však z obsahu tohto uznesenia nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by poukazovali na to, že došlo týmto súdom k reálnemu preskúmaniu rozhodujúcich   otázok...   svoj postoj   však   odvolací súd   žiadnym legitímnym spôsobom neodôvodnil“.

Sťažovateľka   na   základe   argumentácie   uvedenej   v   sťažnostiach   navrhuje,   aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu a tiež porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach a napadnutými uzneseniami, ako aj porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového   protokolu   postupom   krajského   súdu   v napadnutých   konaniach   a jeho napadnutými uzneseniami,   napadnuté   uznesenia   okresného   súdu   a   krajského   súdu   zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Súčasťou   sťažností   je   aj   návrh   na   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   uznesení krajského   súdu   v   súlade   s   § 52   ods. 2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“).

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde.   Podľa   § 25   ods. 2   zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1   K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho   súdneho   poriadku.   V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   v   záujme   hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia   alebo sa   týkajú tých   istých   účastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   prerokúvaných   sťažností   a   z   ich   obsahu   vyplývajúcu právnu   a skutkovú   súvislosť,   a taktiež   prihliadajúc na totožnosť   v osobe sťažovateľky, okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,   aplikujúc   označené   právne   normy,   tak,   že   predmetné   sťažnosti   spojil   na   spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2   K postupu   okresného   súdu   a krajského   súdu   v napadnutých   konaniach a k ich napadnutým uzneseniam

Ústavný súd v súvislosti s prípravou na predbežné prerokovanie sťažností zistil, že 15. novembra 2012, 27. novembra 2012 a 6. decembra 2012 boli ústavnému súdu doručené sťažnosti   sťažovateľky   vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp 13978/2012, Rvp 13977/2012,   Rvp 14095/2012,   Rvp 14096/2012,   Rvp 14444/2012,   Rvp 14447/2012 a Rvp 14449/2012,   ktorými   žiadala   o   vydanie   rozhodnutí,   ktorými   by   rovnako   ako v prerokúvaných   prípadoch   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   jej   základného   práva   podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom   pod   spisovými   značkami:   9 Er 445/2010,   8 Er 635/2008,   6 Er 201/2008, 6 Er 989/2008, 8 Er 264/2009, 6 Er 466/2008 a 6 Er 976/2010, ako aj postupom krajského súdu v konaniach vedených pod spisovými značkami: 15 CoE 156/2012, 14 CoE 256/2012, 41 CoE 195/2012, 41 CoE 193/2012, 14 CoE 255/2012, 41 CoE 194/2012 a 41 CoE 80/2012,   zrušil   napadnuté   uznesenia   krajského   súdu,   ktorými   boli   potvrdené uznesenia   okresného   súdu   o vyhlásení   exekúcií   za   neprípustné   a zastavení   exekúcií vedených   v   prospech   sťažovateľky,   a sťažovateľke   priznal   primerané   finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd v tej istej veci koná.

Porovnaním prerokúvaných sťažností   ústavný   súd   zistil,   že   nimi   sťažovateľka namieta   postupy   okresného   súdu   a krajského   súdu   v   totožných   súdnych   (exekučných) konaniach (spisové značky: 9 Er 445/2010, 8 Er 635/2008, 6 Er 201/2008, 6 Er 989/2008, 8 Er 264/2009,   6 Er 466/2008   a   6 Er 976/2010   a v ich   zodpovedajúcich   odvolacích konaniach) a žiada v nich vysloviť porušenie tých istých práv, priznať primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

V sťažnostiach podaných 6. decembra 2012 vedených pod sp. zn. Rvp 14444/2012, sp. zn.   Rvp   14447/2012   a sp. zn.   Rvp 14449/2012   navyše   sťažovateľka   žiada   vysloviť porušenie aj ďalších práv vyplývajúcich z ústavy, resp. z dohovoru a zrušiť aj rozhodnutia okresného súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že v čase doručenia prerokúvaných sťažností,   kedy   podľa   § 18   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   konanie   začína,   t. j. 15. novembra 2012, 27. novembra 2012, resp. 7. decembra 2012, ústavný súd už v tých istých veciach   viedol   pod   spisovými   značkami:   Rvp 13978/2012,   Rvp 13977/2012, Rvp 14095/2012,   Rvp 14096/2012,   Rvp 14444/2012,   Rvp 14447/2012   a   Rvp 14449/2012 konania začaté 15. novembra 2012, 27. novembra 212, resp. 6. decembra 2012. Uvedené zistenie odôvodňuje odmietnutie prerokúvaných sťažností ako neprípustných podľa § 25 ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde,   keďže   tým   došlo   k   naplneniu   dôvodu   neprípustnosti ustanoveného v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.

Na   tomto   závere   nič   nemení   ani   skutočnosť,   že   prerokúvané   sťažnosti   doručené ústavnému   súdu   15.   a 27.   novembra   2012   obsahujú   rozsiahlejšiu   argumentáciu,   ako aj formuláciu   petitu,   než   sťažnosti   vedené   pod   spisovými   značkami:   Rvp 13978/2012, Rvp 13977/2012,   Rvp 14095/2012,   Rvp 14096/2012   doručené   ústavnému   súdu   taktiež 15. a 27.   novembra   2012,   pretože   o prípadnom   porušení   základného   práva   podľa   čl. 20 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj podľa čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by ústavný súd vyslovil, že zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. v spojení s ich porušením.

Vzhľadom   na   tieto   zistenia   ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   odmietol sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustné.

Vzhľadom na celkové odmietnutie sťažností podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd sa bližšie nezaoberal argumentáciu v nich obsiahnutou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2013