znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 384/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 4/2007 a jeho uznesením z 9. júna 2008, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom   pod   sp. zn.   18 C 4/2007   a jeho   uznesením   z 9.   júna 2008   (ďalej   len „napadnuté uznesenie“).

Sťažovateľ okrem iného uviedol, že „zákonná sudkyňa JUDr. Z. Z., ktorá porušuje základné práva systematicky pod ochranou Ústavného súdu. Ide o čl. 48 ods. 2 – povinnosť konať bez zbytočných prieťahov, keď sudkyňa zadržiavala odvolanie od dňa 10. 07. 2008 až do dňa 18. 05. 2009, hoci zákon jej prikazuje odvolanie postúpiť odvolaciemu súdu do 10-dní, ona tak vykonala po 10-mesiacoch.

Porušila aj čl. 6 ods. 1 – právo na spravodlivé súdne konanie, keď neoslobodila sťažovateľa od poplatkov v konaní 18 C 4/2007, hoci je povinná sťažovateľa od poplatkov oslobodiť   zo   zákona,   úmyselne   rozhodovala   protizákonne,   len   aby   zabezpečila   ďalšie prieťahy v konaní.

Sudkyňa Z. Z. evidentne nie je schopná pre výkon súdnictva, pretože nielen v tomto konaní,   ale   aj   v konaní   18 C/96/2003,   keď   úmyselne   spôsobuje   škodu   vo výške   nad 1,000.000   Eur   a odmieta   rešpektovať   rozsudok   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva čl. 57678/00   zo   dňa   27. 06. 2006   a rozhodnutie   generálneho   prokurátora   JUDr. D.   T. XV/2 Ot 61/08-17 zo dňa 25. 08. 2008!

Sťažovateľ   žiada   o ustanovenie   advokáta   na   konanie   pred   Ústavným   súdom z dôvodov:   nemá   väčší   príjem   ako   1.4   násobok   životného   minima,   nemá   žiaden   príjem od mája 2006, kedy mu boli odňaté dávky v núdzi protizákonným spôsobom preto, že dostal satisfakciu od Európskeho súdu 10.300 Eur v roku 2006.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„II.A. Okresný súd v Trnave v konaní 18 C/4/2007 porušuje základné práva D. B. garantované   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl. 6   ods. 1   medzinárodného dohovoru.

II.B. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 100.000 Eur (pre opakované delikty) a trovy konania advokátovi a sťažovateľovi v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II.C. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie 18C/4/2007-131 zo dňa 09. 06. 2008   a oslobodzuje   D.   B.   od   súdnych   poplatkov   navždy   a do   smrti,   ak   sa   mu nezmenia zárobkové pomery.

II.D. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Trnave konať bez ďalších zbytočných prieťahov a justičných obštrukcií, prikazuje vec ukončiť v lehote 6-mesiacov. Inak môže D. B. bez ďalšieho pojednávania žiadať ďalších 100.000 Eur, ktoré mu musí Okresný súd v Trnave zaplatiť na jeho žiadosť po uplynutí 6-mesiacov, po uplynutí lehoty   určenej   na   ukončenie   veci   na   Okresnom   súde   Ústavným   súdom   Slovenskej republiky.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48   ods. 2   ústavy   osvojil   judikatúru   Európskeho súdu   pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).Podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Z   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu   pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade   s   konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno   o zjavnej   neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu a základným   právom,   porušenie   ktorého   sa   namietalo,   ale   aj   vtedy,   ak v konaní   pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo   stav   takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (IV. ÚS 16/04,   II. ÚS 1/05,   II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 18 C 4/2007

Sťažovateľ uviedol, že k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v napadnutom konaní podľa jeho názoru konkrétne došlo v súvislosti s tým, že „sudkyňa zadržiavala odvolanie od 10. 07. 2008 až do dňa 18. 05. 2009, hoci zákon jej prikazuje odvolanie postúpiť odvolaciemu súdu do 10-dní, ona tak vykonala po 10-mesiacoch“.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom   len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   z predkladacej   správy   priloženej   k sťažnosti   zistil,   že   napadnuté uznesenie okresného súdu z 9. júna 2008 spolu s odvolaním sťažovateľa bolo Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) predložené 20. mája 2009, z čoho vyplýva, že okresný   súd   v čase   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu,   t. j.   29.   júna 2009,   už   nemohol žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne   prieťahy v ňom. Na základe uvedeného ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) dospel k záveru, že sťažnosť podaná proti postupu okresného súdu, tak ako je vymedzený v sťažnosti, je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z uvedeného dôvodu odmietol.

2. K návrhu na zrušenie uznesenia okresného súdu sp. zn. 18 C 4/2007 z 9. júna 2008

Sťažovateľ   sa   v petite   sťažnosti   okrem   iného   domáha   aj   zrušenia   uznesenia okresného   súdu   z 9.   júna   2008,   ktorým   nebolo   vyhovené   jeho   žiadosti   o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Ústavný   súd   už   v súvislosti   s posúdením   námietky   sťažovateľa   o porušení   jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na inom mieste tohto uznesenia uviedol, že spis okresného súdu sp. zn. 18 C 4/2007 bol spolu s odvolaním sťažovateľa doručeným 10. júla 2008 predložený krajskému súdu na rozhodnutie 20. mája 2009.

Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa   porušenia   základných   práv   a slobôd   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí,   že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02).

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   sa   domáhal   zrušenia   uznesenia   okresného   súdu z 9. júna 2008 sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. júna 2009, teda v čase, keď jeho odvolanie   proti   napadnutému   uzneseniu   bolo   spolu   so   spisom   okresného   súdu   sp. zn. 18 C 4/2007 predložené na rozhodnutie krajskému súdu (20. máj 2009), ktorý o odvolaní sťažovateľa   bude   rozhodovať,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   túto   časť   sťažnosti   je potrebné   v súlade   s   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietnuť   pre   nedostatok právomoci ústavného súdu.

Ústavný súd napokon poznamenáva, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 4/2007, a to v období od 12. januára 2007 do 1. apríla 2008, sa už zaoberal a uznesením   sp. zn.   I. ÚS 123/08   z 10.   apríla   2008   sťažnosť   sťažovateľa   pre   jej   zjavnú neopodstatnenosť a neprípustnosť odmietol.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa vrátane žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2009