znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 384/08-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   16. decembra 2008 predbežne prerokoval sťažnosť B. Š., S., ktorou namieta

a) porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 až 5 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1, 2, 3 a 5 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a f) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Slovenskej   republiky   S.   v konaní   vedenom pod sp. zn. DU-1896/H-SC-07,

b) porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1, 2, 3 a 5 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm.   c)   a   f)   a ods.   4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 61/07, ako aj Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ntc 4/07,

c) porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „nečinnosťou Krajskej prokuratúry, Krajského súdu, PZ SR (OČTK)“, a

d) porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 až 5 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Ústredného obvodného súdu v Pešti („Pesti Központi Kerületi Bíróság“), Budapešť, Maďarská republika, v konaní vedenom pod sp. zn. 5.B.VI-VII.80073/2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B. Š. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra 2007 doručená sťažnosť B. Š., S. (ďalej len „sťažovateľ“), z ktorej vyplýva, že namieta

a) porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 až 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 8 ods. 1, 2, 3 a 5 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a f) a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Obvodného   oddelenia Policajného   zboru   Slovenskej   republiky   S.   (ďalej   len   „vyšetrovací   orgán“)   v konaní vedenom pod sp. zn. DU-1896/H-SC-07,

b) porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2, 3 a 5 ústavy, čl. 8 ods. 1, 2,   3   a 5   listiny   a práv   podľa   čl.   5   ods.   1   písm.   c)   a   f)   a ods.   4   dohovoru   postupom Krajskej prokuratúry   v   Bratislave   (ďalej   len   „krajská   prokuratúra“)   v konaní   vedenom pod sp.   zn.   1 KPt 61/07,   ako   aj Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Ntc 4/07,

c) porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 a 4 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru „nečinnosťou   Krajskej   prokuratúry,   Krajského   súdu,   PZ   SR   (OČTK),   resp.   ostatných kompetentných štátnych orgánov“, a

d) porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, čl. 8 ods. 1 až 5 listiny a práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru postupom Ústredného obvodného súdu v Pešti   („Pesti   Központi   Kerületi   Bíróság“),   Budapešť,   Maďarská   republika   (ďalej   len „maďarský ústredný obvodný súd“), v konaní vedenom pod sp. zn. 5.B.VI-VII.80073/2006.Z   obsahu   sťažnosti   vyplýva,   že   Špeciálny   súd   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len „špeciálny   súd“)   vydal   na   sťažovateľa   13.   januára   2006   európsky   zatýkací   rozkaz   pod sp. zn.   BB-Pšv   1/06   pre   podozrenie   z pokusu   podvodu.   Maďarská   republika   ako vykonávajúci štát predmetný zatýkací rozkaz 18. januára 2007 realizovala. Špeciálny súd následne na sťažovateľa uvalil väzbu, z ktorej bol prepustený 27. júla 2007.

Vyšetrovací orgán predvolal sťažovateľa na výsluch určený na 17. august 2007, po ktorom   bol   sťažovateľ   zatknutý   na   základe   príkazu   na   zatknutie   vydaného   špeciálnym súdom pod sp. zn. BB-Pšv 1/06 z 13. januára 2006. Sťažovateľ pri tomto úkone „... oznámil obom konajúcim policajtom, že je nimi označený euro-zatýkací rozkaz neplatný, uznesením NS-SR sp. zn. 1 Tošs 16/2007 bolo rozhodnuté o mojom prepustení z väzby a nie je možné tento euro-zatýkací rozkaz opakovane realizovať“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že konajúci policajti mali podľa jeho názoru vedomosť o tom,   že   bol   z vyšetrovacej   väzby   vykonávanej   na   základe   toho   istého   európskeho zatýkacieho rozkazu prepustený 27. júla 2007, pričom «keďže predcházajúca väzba bola vykonávaná po realizácii eurozatykača a extradície z Maďarskej republiky do SR - v deň môjho zatknutia (17. 08. 2007) ešte plynula doba 45-ich dní lehoty podľa § 12 ods. 1, ods. 2 písm. (a) zákona č. 403/2004 Z. z. o Európskom Zatýkacom Rozkaze pre zákonnú ochranu vyplývajúcu z inštitúcie tzv. zásady špeciality.

V Bratislave,   v CPZaPE,   nasledujúci   deň   mi   dali   dodatočne   podpísať   ďalšie dokumenty ohľadne dôvodov môjho zadržania, v ktorých sa však už uvádzal EU zatýkací rozkaz vydaný Ústredným Obvodným Súdom v Pešti („Pesti Központi Kerületi Bíróság“), 1055-Budapest, Maďarsko, sudkyňou JUDr. J. V.».

Prokurátorka krajskej prokuratúry vykonala 18. augusta 2007 výsluch sťažovateľa a podala návrh na jeho vzatie do väzby (rozhodnutie č. k. 1 KPt 61/07-11 z 18. augusta 2007).   Krajská   prokuratúra   následne   24.   augusta   2007   podala   krajskému   súdu   pod č. k. 1 KPt   61/07-23   návrh   na   rozhodnutie   o vykonaní   európskeho   zatýkacieho   rozkazu vydaného   16. júla 2007   maďarským   ústredným   obvodným   súdom   pod   sp.   zn. 5.B.VI-VII.80073/2006.

Krajský súd uznesením sp. zn. 2 Ntc 4/07 z 20. augusta 2007 vzal sťažovateľa do väzby   podľa   §   17   ods.   1   zákona   č.   403/2004   Z. z.   o európskom   zatýkacom   rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o európskom   zatýkacom   rozkaze“),   a to   na   základe   európskeho   zatýkacieho rozkazu vydaného   predsedom   senátu   maďarského   ústredného   obvodného   súdu   sp.   zn. 5.B.VI-VII.80073/2006 zo 16. júla 2007 s tým, že väzba sa začala 17. augusta 2007 o 10.00 h. Sťažovateľ uvádza, že jeho väzba porušila zákon vo vzťahu k zásade špeciality podľa zákona   o európskom   zatýkacom   rozkaze,   pričom „takýmto   konaním   sudkyňa   nielenže navodila   nezákonný   stav   porušujúci/obmedzujúci   základné   právo   občana   na   slobodný pohyb,   ale   zároveň   odmietla   výkon   spravodlivosti,   lebo   odmietla   konať   na   nápravu porušenia zákona“.

Sťažovateľ následne „... ihneď v prvých dňoch môjho nezákonného väznenia podal trestné   oznámenia   proti   postupu   polície,   prokuratúry   aj   súdu,   z podozrením   na   tr.   čin zneužívania právomoci verejného činiteľa...

Napriek   tomu,   že   v tomto   prípade   môže   ísť   o zločin   podľa   Tr.   zákona   s trestnou sadzbou sedem až dvanásť rokov odňatia slobody, štátne orgány nepodnikli nič v záujme vyšetrenia porušenia zákonov.“.

Nezákonnosť   postupu   maďarského   ústredného   obvodného   súdu   vidí   sťažovateľ v tom, že „... sudkyňa JUDr. J. V. ma v konaní pod sp. zn. 5.B.VI-VII.80073/2006 držala v Budapešti - Maďarsku od januára 2004 plné tri roky, t. j. zo zákona maximálnu dobu vo vyšetrovacej   väzbe   pod   najprísnejšou   ochranou   (v   najťažšej   skupine   stráženia) pri použití   všetkých   trestným   poriadkom   dovolených   dôvodov   väzby.   Po   uplynutí maximálnej doby väzby ma odovzdala do vydávacej väzby za účelom môjho eskortovania na Slovensko. Sudkyňa si bola plne vedomá toho, že jej zákon zakazuje uvaliť na mňa ďalšiu vyšetrovaciu väzbu v tej istej právnej veci, ako aj toho, že som bol na Slovensko eskortovaný v takej právnej veci, keď jej zákon zakazuje práve pre zásadu špeciality obmedziť moju osobnú slobodu.

Napriek   tu   uvedeným   skutočnostiam   a bez   akejkoľvek   predchádzajúcej   výzvy či obsielky vydala dňa 16. 07. 2007 sudkyňa JUDr. J. V. európsky zatýkací rozkaz pod rovnakou spisovou značkou a pre rovnaké skutky ako je uvedené vyššie - týmto porušila zákonné   ustanovenia   maďarského   trestného   poriadku,   ako   aj   medzinárodné   dohody, ktorými je Maďarská republika viazaná.

Protizákonné   konanie   sudkyne   JUDr.   J.   V.   uskutočnené   pôvodne   na   území Maďarskej republiky malo účinok na území Slovenskej republiky a spôsobilo protizákonné obmedzenie osobnej slobody slovenského občana. Tým sa stal jej skutok trestným aj podľa Trestného zákona SR.“.

Podľa   názoru   sťažovateľa   boli   postupom   označených   orgánov   porušené   jeho základné   práva   podľa   ústavy   a listiny,   ako   aj   práva   podľa   dohovoru,   a preto   navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti rozhodol nasledovne:

«• Okresné Riaditeľstvo PZ SR Bratislava - okolie, Obvodné Oddelenie PZ SR – S., S. v konaní pod č. p. DU-1896/H-SC-07,

• Krajská Prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava - 81256 v konaní pod sp. zn. 1 KPt 61/07,

•   Krajský   súd   v Bratislave,   Záhradnícka   10,   Bratislava   -   813696   v konaní   pod č. k. 2 Ntc 4/07,

• Ústredný Obvodný súd Pešť (Pesti Központi Kerületi Bíróság), 1055 - Budapest, Markó   u.   25,   Maďarsko,   sudkyňa   JUDr.   J.   V.   v konaní   pod   sp.   zn. 5.B.VI-VII.80073/2006 porušili práva B. Š. uvedené v:

I. čl. 17 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Ústavy SR, ako aj čl. 5 ods. 1 písm. (c) (f), ods. 4 Dohovoru (o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd),   ako   aj   čl.   8   ods.   1,   2,   3,   5   Listiny (základných práv a slobôd) v súvislosti s právom nebyť zatknutý a obmedzený v osobnej slobode   počas   plynutia   doby   tzv.   zásady   špeciality   vyplývajúcej   z ustanovení   zákona č. 403/2004 Z. z. a Rozhodnutia Rady EU č. 2002/584/SVV o európskom zatýkacom rozkaze

- spôsobené konaním Obvodného odd. PZ SR S.

II. čl. 17 ods. 1, 2, 3, 5 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 písm. (c) (f), ods. 4 Dohovoru, ako aj čl. 8 ods. 1, 2, 3, 5 Listiny v súvislosti s právom nebyť zatknutý a obmedzený v osobnej slobode, resp. zákazom navrhovať vzatie do väzby a realizovať EU - zatýkací rozkaz počas plynutia doby tzv. zásady špeciality vyplývajúcej z ustanovení zákona č. 403/2004 Z. z. a Rozhodnutia   Rady   EU   č.   2002/584/SVV   o európskom   zatýkacom   rozkaze   -   spôsobené konaním Krajskej prokuratúry v Bratislave.

III. čl. 17 ods. 1, 2, 3, 5 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 písm. (c) (f), ods. 4 Dohovoru, ako aj   čl.   8   ods.   1,   2,   3,   5   Listiny   v súvislosti   s právom   nebyť   zatknutý   a obmedzený v osobnej   slobode,   resp.   v súvislosti   s právom   byť   okamžite   prepustený   z väzby   (čo   je aj porušením práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby), ak je evidentné, že väzba porušuje   zákon   vo   vzťahu   k tzv.   zásade   špeciality   vyplývajúcej   z ustanovení   zákona č. 403/2004 Z. z. a rozhodnutia Rady EU č. 2002/584/SVV o európskom zatýkacom rozkaze

- spôsobené konaním Krajského súdu v Bratislave.

IV. čl. 12 ods. 1, 4, čl. 17 ods. 2, 5, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 5 ods. 1, 4 Dohovoru   a tiež   čl.   36   ods.   1,   2   Listiny   v súvislosti   s právom   na   vymožiteľnosť   práva, zákazu   odmietnuť   spravodlivosť   súdom   či   iným   štátnym   orgánom,   a práva   domôcť   sa svojich zákonných práv u štátnych orgánov. Porušované nečinnosťou Krajskej prokuratúry, Krajského súdu, PZ SR (OČTK).

V. čl. 17 ods. 1, 2, 5 Ústavy SR a čl. 5 ods. 1 Dohovoru, ako aj čl. 8 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Listiny   v súvislosti   s právom   byť   zatknutý   a držaný   vo   väzbe   iba   na   základe   zatykača vydaného v zhode so zákonom - porušenie zákonných ustanovení ohľadne nutného splnenia zákonných   požiadaviek   umožňujúcich   vydanie   zatýkacieho   rozkazu   podľa   Trestného poriadku. Porušené konaním Ústredného Obvodného súdu v Pešti („Pesti Központi Kerületi Bíróság“),   1055   -   Budapest,   Maďarsko,   sudkyňou   JUDr.   J.   V.   -   ktoré   malo   účinok na obmedzenie osobnej slobody slovenského občana na území Slovenskej republiky... Ústavný   súd   nariaďuje   Vojenskej   prokuratúre   SR,   resp.   ÚŠP   GR-SR,   ako   aj ÚBPK-PPZ SR vyšetriť eventuálne úmyselné porušenie zákona zo strany štátnych orgánov SR   a MR   v neprospech   sťažovateľa,   keď   ten   bol   obmedzený   v osobnej   slobode   napriek ustanoveniu zákona o zákaze akéhokoľvek obmedzenia osobnej slobody počas plynutia doby zásady špeciality podľa zákona č. 403/2004 Z. z. a rozhodnutia Rady EU č. 2002/584/SVV o európskom zatýkacom rozkaze (ohľadne konania štátnych orgánov SR), resp. nemožnosti vzatia   do   väzby   po   uplynutí   maximálnej   doby   väzby   (ohľadne   konania   súdu   v MR)   - v situácii,   keď všetky   konajúce   orgány   boli   od začiatku konania   uzrozumené   o platnom právnom status quo prípadu...

Ústavný   súd   priznáva   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 100.000,- Sk (slovom jednostotisíc slovenských korún), ktoré je - na základe rozdeľovacieho kľúča určeného Ústavným súdom - Obv. odd. PZ - SR S., Krajská Prokuratúra BA, Krajský súd v BA, Maďarská republika - povinné vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky, o konaní pred ním   a o postavení   jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa   čl.   12   ods.   1   ústavy   ľudia   sú   slobodní   a rovní   v dôstojnosti   i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa   čl.   12   ods.   4   ústavy   nikomu   nesmie   byť   spôsobená   ujma   na   právach   pre   to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Podľa čl. 17 ods. 3 ústavy obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať   len   v prípadoch   ustanovených   zákonom.   Zadržaná   osoba   musí   byť   ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných   činoch   do   72   hodín   od   prevzatia   vypočuť   a rozhodnúť   o väzbe   alebo o jej prepustení na slobodu. Podľa čl. 17 ods. 4 ústavy obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca   musí   zatknutú   osobu   do   48   hodín   a pri   obzvlášť   závažných   trestných   činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu. Podľa   čl.   17   ods.   5   ústavy   do   väzby   možno   vziať   iba   z dôvodov   a na   čas   ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom   orgáne   Slovenskej   republiky.   Podľa   čl.   51   ods.   1   ústavy   domáhať   sa   práv uvedených v čl. 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa čl. 8 ods. 1 listiny osobná sloboda je zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 listiny nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto, že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok. Podľa čl. 8 ods. 3 listiny obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať   iba   v prípadoch   ustanovených   v zákone.   Zadržaná   osoba   musí   byť   ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 24 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu.   Sudca   musí   zadržanú osobu   do   24 hodín   od   prevzatia   vypočuť a rozhodnúť   o väzbe   alebo   ju   prepustiť   na   slobodu.   Podľa   čl.   8   ods.   4   listiny   zatknúť obvineného možno iba na písomný odôvodnený príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu. Podľa čl. 8 ods. 5 listiny do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu ustanovenú zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom   a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne. Podľa čl. 36   ods.   2 listiny   kto   tvrdí,   že bol   ukrátený na svojich   právach   rozhodnutím   orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť, ak zákon neustanoví inak.   Z právomoci   súdu   však   nemožno   vylúčiť   preskúmavanie   rozhodnutí   týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa listiny.

Podľa   čl.   5   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   slobodu   a osobnú   bezpečnosť. Nikoho   nemožno   pozbaviť   slobody   okrem   nasledujúcich   prípadov,   pokiaľ   sa   tak   stane na základe postupu stanoveného zákonom:...

c) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne považované za potrebné za účelom zabránenia spáchania trestného činu alebo úteku po jeho spáchaní;...

f) zákonné   zatknutie   alebo   iné   pozbavenie   slobody   osoby,   aby   sa   zabránilo jej nepovolenému   vstupu   na   územie   štátu,   alebo   osoby,   proti   ktorej   sa   vedie   konanie o vypovedaní alebo vydaní.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze tento zákon upravuje postup   slovenských   orgánov   pri   vydávaní osôb   medzi členskými štátmi Európskej   únie a každým ďalším štátom, ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva na základe európskeho zatýkacieho   rozkazu,   a súvisiace   konanie.   Na   konanie   podľa   tohto   zákona   sa   použijú ustanovenia   Trestného   poriadku,   ak   nie   je   ďalej   ustanovené   inak.   Trestný   poriadok sa použije aj na konanie o žiadostiach členských štátov o vydanie osôb na trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia, na ktoré nemožno uplatniť rámcové rozhodnutie.

Podľa   § 2 písm. c) a d) zákona o európskom zatýkacom rozkaze na účely tohto zákona   sa   rozumie   štátom   pôvodu   členský   štát,   ktorého   justičný   orgán   vydal   európsky zatýkací rozkaz, vykonávajúcim štátom členský štát, ktorého justičný orgán má rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu.

Podľa § 12 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze osoba, ktorá bola vydaná do Slovenskej republiky na základe európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného slovenským orgánom, nesmie byť bez súhlasu vykonávajúceho štátu v Slovenskej republike stíhaná, odsúdená alebo podrobená ochrannému opatreniu spojenému s pozbavením osobnej slobody ani   nesmie   byť   inak   obmedzená   jej   osobná   sloboda   za   trestné   činy,   ktoré   spáchala pred vydaním do Slovenskej republiky, na ktoré sa európsky zatýkací rozkaz nevzťahoval (ďalej len „zásada špeciality“).

Podľa § 15 ods. 1 zákona o európskom zatýkacom rozkaze ak Generálna prokuratúra Slovenskej   republiky   zistí,   že   záznam   nie   je   v súlade   s právnym   poriadkom, medzinárodnými   záväzkami   alebo   dôležitými   záujmami   Slovenskej   republiky,   vydá osobitnému   útvaru   Policajného   zboru   SIRENE   pokyn   na   označenie   záznamu,   ktorý označenie neodkladne zabezpečí.

Podľa § 15 ods. 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze označenie záznamu podľa odseku 1 predstavuje prekážku zadržania osoby; na základe takto označeného záznamu možno vykonať iba pátranie na účel zistenia miesta pobytu osoby.

Podľa § 15 ods. 3 zákona o európskom zatýkacom rozkaze príslušníci Policajného zboru   zadržia   osobu,   ktorej   prítomnosť   bola   zistená   na   území   Slovenskej   republiky a na ktorú bol vydaný európsky zatýkací rozkaz alebo vyhotovený záznam a nie je prekážka podľa   odseku   2.   O zadržaní   osoby   informujú   neodkladne   prokurátora   príslušného na vykonanie predbežného vyšetrovania. Ak prokurátor do 48 hodín od zadržania neprepustí zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do väzby, ku ktorému pripojí európsky   zatýkací   rozkaz,   alebo   ak   tento   nie   je   k dispozícii,   záznam;   záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky zatýkací rozkaz.

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa ústavy, listiny a práv   podľa   dohovoru   postupom   vyšetrovacieho   orgánu   v konaní   vedenom pod sp. zn.   DU-1896/H-SC-07   a   postupom   krajskej   prokuratúry   v konaní   vedenom pod sp. zn. 1 KPt 61/07

Sťažovateľ   namieta,   že   vyšetrovacie   orgány   porušili   jeho   označené   práva   podľa ústavy, listiny a dohovoru tým, že nezákonne obmedzili jeho osobnú slobodu 17. augusta 2007 počas plynutia ochrannej doby v zmysle tzv. zásady špeciality podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučné príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh   alebo   iné   podanie   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   (ďalej   len „podávateľ podnetu“), ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia   zákonov   a   ostatných   všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť   do   už   začatého   konania   pred   súdom   alebo   vykonať   iné   opatrenia,   na   ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd podľa svojej ustálenej judikatúry považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre za účinný prostriedok ochrany základných   práv   vrátane   tých   práv,   ktoré   uplatnil   sťažovateľ   (m.   m.   IV.   ÚS   330/04, I. ÚS 186/05).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne vyslovuje právny názor, že vynechanie podnetu a opakovaného podnetu ako prostriedkov nápravy uplatňovaných v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred   ústavným   súdom,   pretože   takto   by sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí   sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo   faktických   prekážok   zákonného   postupu   orgánu   činného   v prípravnom   konaní, resp. aj pred začatím trestného stíhania (I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05).

Ústavný   súd   upozorňuje   aj   na   svoj   ďalší   ustálený   právny   názor,   podľa   ktorého je trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania   úkonov   a realizácie   garancií   pre   ochranu   práv   a slobôd   môžu   zo   strany orgánov činných   v trestnom   konaní naprávať, resp.   korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu (napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 197/08).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho   základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je   sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   konštatuje,   že   pokiaľ   sťažovateľ   namietal nezákonnosť postupu vyšetrovacieho orgánu pri jeho zadržaní 17. augusta 2007, ktoré sa malo podľa jeho tvrdení udiať na základe neplatného zatýkacieho rozkazu špeciálneho súdu sp. zn. BB-Pšv 1/06 z 13. januára 2006, ako aj následne nezákonnosť postupu krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 61/07, v ktorom bol vzatý do vydávacej väzby   na   základe   európskeho   zatýkacieho   rozkazu   sp.   zn.   5.B.VI-VII.80073/2006 zo 16. júla 2007 vydaného maďarským ústredným obvodným súdom počas ochrannej doby v zmysle zásady špeciality podľa § 12 ods. 1 a 2 zákona o európskom zatýkacom rozkaze, bol oprávnený požiadať orgány prokuratúry o preskúmanie postupu označených orgánov prostredníctvom podnetu a opakovaného podnetu, čo predstavuje podľa názoru ústavného súdu   účinný   prostriedok   ochrany   základných   práv   (IV. ÚS   330/04,   IV.   ÚS   212/08). Sťažnosť sťažovateľa bolo preto potrebné v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa ústavy, listiny a práv   podľa   dohovoru   postupom   a uznesením   krajského   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 2 Ntc 4/07 z 20. augusta 2007

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   označených   základných   práv   podľa   ústavy a listiny   a práv   podľa   dohovoru   tým, že krajský   súd   ho v konaní vedenom   pod sp.   zn. 2 Ntc 4/07   počas   plynutia   ochrannej   doby   v zmysle   tzv.   zásady   špeciality   na   základe uznesenia sp. zn. 2 Ntc 4/07 z 20. augusta 2007 vzal do väzby a bol nečinný pri prešetrení jeho sťažnosti.

Ústavný   súd   rozhoduje   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   o sťažnostiach   týkajúcich sa porušenia   základných   práv   a slobôd   vtedy,   ak   o ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základného práva alebo slobody môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred   iným   súdom,   musí   takúto   sťažnosť   odmietnuť   z dôvodu   nedostatku   právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 103/02).

Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   opravným   prostriedkom   proti   uzneseniu je sťažnosť.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľ   mal   v systéme všeobecného   súdnictva   k dispozícii   účinný   opravný   prostriedok   na   dosiahnutie   nápravy porušenia svojich práv, a to sťažnosť, ktorú sťažovateľ podľa svojich tvrdení v sťažnosti aj podal proti uzneseniu prvostupňového súdu. Využitie tejto zákonnej možnosti účinnej ochrany   základného   práva   sťažovateľa   vylučuje   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie ústavným   súdom,   ktorý   môže   v zmysle   princípu   subsidiarity   uplatniť   svoju   právomoc iba vtedy, ak sťažovateľ nemal inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.Podľa   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   „Ak   o závažných   procesných pochybeniach,   ktorými   sa   porušujú   aj   niektoré   zo   základných   práv   alebo   slobôd, je oprávnený   a povinný   rozhodnúť   všeobecný   súd   na   základe   riadnych   a mimoriadnych opravných   prostriedkov   upravených   v príslušnom   procesnom   poriadku,   je   právomoc ústavného   súdu   pred   ich   vyčerpaním   vylúčená“   (IV. ÚS 10/02,   IV. ÚS 115/07). Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   v časti   namietajúcej porušenie jeho označených základných práv podľa ústavy, listiny a práv podľa dohovoru postupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Ntc 4/07 z 20. augusta 2007 pre nedostatok svojej právomoci.

3. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa ústavy, listiny a práv   podľa   dohovoru   nečinnosťou   príslušných   štátnych   orgánov   vo   veci   jeho trestného oznámenia

Sťažovateľ   tiež   namietal,   že   príslušné   štátne   orgány   sú   nečinné   v prípade   jeho trestného oznámenia, ktoré podal na neznámeho páchateľa pre podozrenie z trestného činu porušenia   právomoci   verejného   činiteľa   v súvislosti   s   jeho   zadržaním   na   základe európskeho   zatýkacieho   rozkazu   maďarského   ústredného   obvodného   súdu   sp.   zn. 5.B.VI-VII.80073/2006 zo 16. júla 2007 počas plynutia ochrannej lehoty podľa tzv. zásady špeciality   podľa   §   12   ods.   1   a   2   zákona   o európskom   zatýkacom   rozkaze.   Na   výzvu ústavného   súdu   z   24. septembra 2008   sťažovateľ   predložil   fotokópiu „trestného oznámenia“ z 22.   augusta   2007   adresovaného   Najvyššiemu   súdu   Slovenskej   republiky a krajskému súdu.

Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ bol oprávnený požiadať orgány prokuratúry podaním podnetu podľa § 31 a nasl. zákona o prokuratúre a podaním opakovaného podnetu podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre o preskúmanie zákonnosti a spôsobu vybavenia jeho trestného   oznámenia   (iný   účinný   právny   prostriedok   ochrany   práv),   bolo   potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.

4. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa ústavy, listiny a práv   podľa   dohovoru   európskym   zatýkacím   rozkazom   maďarského   ústredného obvodného súdu sp. zn. 5. B. VI-VII. 80073/2006 zo 16. júla 2007

V súvislosti   s touto   časťou   sťažnosti   ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   je   ústavným orgánom Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že jeho rozhodnutia vydané v rámci jeho ústavných právomocí sa môžu vzťahovať len na orgány Slovenskej republiky. Ústavný súd preto   nemôže v konaní o sťažnosti   podľa   čl.   127 ods.   1 ústavy   preskúmavať ústavnosť postupov   a rozhodnutí   štátnych   orgánov   iných   štátov   (v   danom   prípade   Maďarskej republiky), a teda ani vysloviť porušenie ústavou garantovaných práv a slobôd európskym zatýkacím rozkazom vydaným maďarským ústavným obvodným súdom, pretože tomu bráni nedostatok   jeho   právomoci.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   odmietol   aj   túto   časť sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa (napr. rozhodovanie o ustanovení právneho zástupcu, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. decembra 2008