znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 384/04-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. decembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Pavla Šajánka, súdneho exekútora, so sídlom v S., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu   Trenčín   č.   k.   Er 2146/03-18, Ex 297/03 z 28. septembra 2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. Pavla Šajánka o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 29. októbra 2004 doručená sťažnosť JUDr. Pavla Šajánka (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta,   že   uznesením   Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“) č. k. Er 2146/03-18, Ex 297/03 z 28. septembra 2004 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), pretože napadnutým uznesením mu okresný súd nepriznal náhradu trov zastaveného exekučného konania. Táto škoda   bola   spôsobená   podľa   sťažovateľa   nezákonným   rozhodnutím   okresného   súdu o náhrade trov zastavenej exekúcie.

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu vysloviť porušenie jeho základného práva podľa čl. 46   ods. 3   ústavy, zrušiť   uznesenie   okresného   súdu   č.   k.   Er   2146/03-18,   Ex   297/03 z 28. septembra 2004 a vrátiť vec na ďalšie konanie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   môže   sťažnosť   odmietnuť   pre   zjavnú   neopodstatnenosť   aj   vtedy, ak je zrejmé,   že   medzi   namietaným   postupom   všeobecného   súdu,   v   tomto   prípade okresného   súdu,   ktorý   rozhodoval   o   zastavení   exekúcie   a   o   náhrade   trov   konania sťažovateľa   ako   súdneho   exekútora,   a   označeným   základným   právom   nie   je   žiadna súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení tohto základného práva.

Podľa   čl. 46   ods. 3   ústavy   každý   má   právo   na   náhradu   škody   spôsobenej nezákonným   rozhodnutím   súdu,   iného   štátneho   orgánu   či   orgánu   verejnej   správy   alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených aj v čl.   46   ods.   3   ústavy   sa   možno   len   v   medziach   zákonov,   ktoré   tieto   ustanovenia vykonávajú.   Takýmto   zákonom   je   zákon   č.   514/2003   Z.   z.   o   zodpovednosti   za   škodu spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene niektorých   zákonov   (ďalej   len   „zákon č. 514/2003 Z. z.“).

Okresný   súd   zastavením   exekúcie   napadnutým   uznesením,   v ktorom   rozhodol aj o tom,   že   nepriznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   zastavenej   exekúcie   od   oprávneného, vykonal   svoju   právomoc   všeobecne   vyplývajúcu   z   čl. 142   ods. 1   ústavy   a   osobitne zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Výkonom tejto právomoci však okresný súd ako exekučný súd nemohol v žiadnom prípade zasiahnuť do základného práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy. Napadnuté uznesenie nemá žiadnu vecnú súvislosť s týmto základným právom a ani nevytvára žiadnu prekážku pre uplatnenie tohto základného práva za splnenia predpokladov ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z.

Preto   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť,   rozsahom   a   dôvodmi   ktorej   bol   podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný (ústavný súd pripomína, že sťažovateľ bol riadne zastúpený advokátom), z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2004