znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 383/08-58

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. augusta 2009 v senáte zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Jána   Lubyho   a Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti Š. Š., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných slobôd v spojení   s čl. 1   ods. 1,   čl. 2 ods. 2   a čl. 152   ods. 4 Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 65/09 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 6 Nc 521/00), za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Š. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Bratislava III   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 C 65/09   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 65/09 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Š. Š. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € [slovom štyritisíc eur (120 504 Sk)], ktoré mu   j e   Okresný súd Bratislava III   p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky   u k l a d á   uhradiť Š. Š. trovy konania   v   sume   438,57   €   [slovom   štyristotridsaťosem   eur   a päťdesiatsedem   centov (13 212,36   Sk)]   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   M.   B.,   B.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť štátu trovy konania v sume 438,57 € [slovom štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov (13 212,36 Sk)] na účet Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č. 7000060515/8180   vedený   v Štátnej pokladnici do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   sp. zn. IV. ÚS 383/08   z 19.   februára   2009   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na ďalšie   konanie   sťažnosť   Š.   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení   s čl. 1   ods. 1,   čl. 2 ods. 2   a čl. 152 ods. 4 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Nc 521/00 (neskôr v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 65/09) (ďalej aj „namietané konanie“).

Zo   sťažnosti   a   z   jej   doplnenia   vyplýva,   že   sťažovateľ   v zastúpení   pôvodnej navrhovateľky podal okresnému súdu návrh na určenie neplatnosti dohody o prevode práv a povinností k bytu.

Sťažovateľ   uviedol,   že   ku   dňu   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   nebola   vec právoplatne skončená.

Okrem   toho,   že   sa   sťažovateľ   domáhal,   aby   ústavný   súd   podľa   čl. 127   ústavy rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a   právo   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru v spojení   s čl. 1   ods. 1,   čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy, zároveň požadoval aj uložiť príkazom okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Napokon žiadal aj priznanie finančného zadosťučinenia v sume 50 000 € (1 506 300 Sk) a náhradu trov právneho zastúpenia.

Okresný   súd   sa   na základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k sťažnosti   podaním sp. zn. Spr. 3177/09 doručeným ústavnému súdu 22. júna 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V prílohe Vám zasielam písomné vyjadrenie zákonnej sudkyne s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňujem.“

V pripojenom vyjadrení zákonná sudkyňa okrem iného uviedla:«V právnej veci, vedenej na tunajšom súde pôvodne pod č. k. 6 Nc 521/00, t. č. pod č. k. 7 C 65/2009, účastníkov: Š. Š. c/a T. J. a spol., o určenie neplatnosti právnych úkonov, v súvislosti s podaním sťažnosti Š. Š. podávam nasledovné vyjadrenie...

09.   10.   2000   -   podaný   neúplný   návrh,   zaradený   do   oddelenia   Nc   pôvodnej navrhovateľky A. U. v zastúpení sťažovateľa ako „opatrovateľa“ navrhovateľky proti T. J., ktorým žiadala navrhovateľka „zrušiť užívanie bytu“ a „previesť byt späť na seba“.

1. úkon súdu - 18. 01. 2001 (exp. 07. 02. 2001) - výzva na odstránenie vád podania, doplnenie dokladov vrátane dokladu o výkone opatrovateľskej služby sťažovateľom, resp. doloženie plnej moci a iné (prevzaté 17. 02. 2001),

- 27. 02. 2001 odpoveď a doloženie neúplnej plnej moci zo strany sťažovateľa.

2. úkon súdu 19. 03. 2001 - predvolanie sťažovateľa na informatívny výsluch.

3. úkon súdu 09. 04. 2001 - informatívny výsluch – menovaný poučený o nutnosti doložiť riadnu plnú moc, tento oznámil súdu, že podal návrh na pozbavenie spôsobilosti navrhovateľky dňa 04. 04. 2001, ďalej bol poučený o nutnosti zosúladiť okruh účastníkov na strane odporcu, ďalej o nutnosti doložiť doklady o vlastníckom, resp. nájomnom vzťahu otca odporcu a odporcu, dohodu o prevode členských práv a iné, všetko do 10 dní, v ktorej lehote malo dôjsť i k odstráneniu vád žalobného petitu,

- 23. 04. 2001 - podanie sťažovateľa, ktorým nedoplnil plnú moc na zastupovanie navrhovateľky, ani doklad, že je jej opatrovateľom, oznámil súdu len, že sa dal zastupovať JUDr. M., ktorú plnú moc takisto nedoložil.

4. úkon súdu 21. 05. 2002 - zisťovanie súdu, či sa vedie súdne konanie o pozbavenie spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony, opätovná výzva sťažovateľovi na doloženie plnej moci, všetko v lehote 3 dní pod následkom zastavenia konania (exp. 19. 06. 2002, neprevzaté sťažovateľom, súdna zásielka vrátená súdu 16. 07. 2002),

- 09. 12. 2002 - podanie právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. M. na zmenu návrhu a návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania,

- doloženie plnej moci od sťažovateľa zo dňa 06. 12. 2002 pre JUDr. M.,

- informácia   pre   súd,   že   rozsudkom   OS   Bratislava III   č. k.   25 Nc 1104/01 z 23. 04. 2002 (právoplatným 22. 05. 2002) došlo k pozbaveniu svojprávnosti navrhovateľky a k ustanoveniu Š. Š. za jej opatrovníka (č. k. 38 P 52/02 z 03. 02. 2002, právoplatné 09. 07. 2002,   sľub   opatrovníka   zložený   14.   08.   2002,   kedy   prevzal   Listinu   o ustanovení   za opatrovníka),

sťažovateľ teda až dňa 06. 12. 2002 splnomocnil ako opatrovník za navrhovateľku advokáta Dr. M., ktorý podaním z 09. 12. 2002 doplnil doklady zhorauvedené a domáhal sa zmeny žalobného petitu na

a) určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností zo 14. 12. 1994 medzi navrhovateľkou a otcom odporcu,

b) určenie   neplatnosti   dohody   o   prevode   členských   práv   a   povinností   medzi odporcom a jeho otcom Š. J. (absencia bližšej špecifikácie),

c) neplatnosť   zmluvy   o   odkúpení   bytu,   uzavretej   medzi   Bytovým   družstvom... a odporcom 2 – T. J. (absencia bližšej špecifikácie).

5. úkon súdu - 01. 07. 2003 - výzva právnemu zástupcovi sťažovateľa na odstránenie vád žalobných petitov v lehote 5 dní pod následkom zastavenia konania (exp. 08. 07. 2003, prevzaté 10. 07. 2003),

- 14. 07. 2003 - odpoveď sťažovateľa, že nie je možné vady petitov odstrániť. Spis od 14. 03. 2003 do 02. 01. 2004 u podpredsedu Okresného súdu JUDr. K. v súvislosti so sťažnosťou pána Š. (viď úradný záznam kancelárie).

- 22. 12. 2003 - návrh sťažovateľa na predbežné opatrenie.

6. úkon   súdu   -   02.   01.   2004   -   žiadosť   sudcu   o   predloženie   dedičského   spisu a zisťovanie okruhu dedičov po navrhovateľke, zomrelej 07. 11. 2003, výzva na zaplatenie súdneho   poplatku   za   návrh   na   predbežné   opatrenie,   následne   informácia   z   dedičskej kancelárie, že dedičské rozhodnutie v tom čase ešte nebolo právoplatné,

7. úkon súdu - 07. 01. 2004 - prípis notárke za účelom zisťovania okruhu dedičov po nebohej navrhovateľke,

- 13. 01. 2004 - zaplatený súdny poplatok za návrh na predbežné opatrenie, vrátane ďalších podaní sťažovateľa,

- 15. 01. 2004 - zaslanie dokladov o prevode vlastníctva z Bytového družstva...,

- 21.   01.   2004   -   doloženie   plnej   moci   nového   právneho   zástupcu   sťažovateľa z 08. 12. 2003 a to JUDr. Č.

Spis predložený sudcovi z lehôt dňa 19. 02. 2004.

8. úkon súdu - 20. 02. 2004 uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia (exp. 06. 03. 2004).

Dedičské konanie po nebohej navrhovateľke A. U. prebiehalo od 07. 11. 2003 do 22. 11. 2004, kedy dedičské rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a výlučným dedičom sa stal Š. Š. (vydané 23. 04. 2004).

- odvolanie sťažovateľa zo dňa 24. 03. 2004 voči uzneseniu o zamietnutí predbežného opatrenia.

9. úkon súdu - 30. 04. 2004 - pokyny sudcu v súvislosti s podaným odvolaním (exp. 15. 07. 2004),

- 12. 07. 2004 - doplnenie odvolania sťažovateľom,

- 26. 07. 2004 - zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

10. úkon súdu - 12. 10. 2004 - predkladacia správa pre Krajský súd (došlo na KS 14. 10. 2004),

- 26. 10. 2004 ďalšie podania sťažovateľa v rámci odvolania a to rozšírenie návrhu o ďalší   určovací   petit   -   neplatnosť   ďalšej   zmluvy,   ostatné   žalobné   petity   doposiaľ nedoplnené.

Spis od 15. 07. 2004 do 20. 09. 2004 u podpredsedu súdu z dôvodu sťažnosti pána Š., spis od 14. 10. 2004 do 31. 03. 2005 na Krajskom súde z dôvodu odvolania sťažovateľa,

- 31. 03. 2005 - vrátený spis z Krajského súdu, uznesenie súdu I. stupňa potvrdené.

11. úkon súdu -13. 05. 2005 - pokyn sudcu na doručenie uznesenia KS.

16. 06. 2005 vrátená zásielka od odporcu, 09. 06. 2005 odpoveď v súvislosti s novou adresou   odporcu   17.   06.   2005   opätovne   doručovaná   na   novú   adresu   (prevzaté 24. 06. 2005), zisťovanie adresy odporcu T. J.,

- 22.   11.   2005   -   doloženie   právoplatného   osvedčenia   o   dedičstve   zo   strany sťažovateľa.

Spis od   30.   09.   2005 do   28.   09.   2006 na   Krajskom súde   ako   pripojený   k spisu tunajšieho súdu 7 C 222/04 tých istých účastníkov (viď lustrum spisu a úradný záznam), teda 1 rok.

12. úkon súdu - 17. 10. 2006 - opätovná výzva na odstránenie vád všetkých návrhov v lehote   5   dní   (vo   výzve   opätovne   sudca   poukázal   podrobne   na   všetky   vady   návrhu: nezosúladenie účastníkov konania pri 3. žalobnom petite, neúplnosť a absencia špecifikácie v   4.   petite   medzi   navrhovateľom   a   účastníkmi   kúpnej   zmluvy,   absencia   špecifikácie nehnuteľnosti pri 1. a 2. petite) a iné - exp. 18. 10. 2006, prevzaté zástupcom sťažovateľa 02. 11. 2006, doručenka vrátená súdu 07. 11. 2006.

13. úkon súdu - 17. 10. 2006 - vyjadrenie sudcu k sťažnosti (č. Spr. 2248/06 na č. l. 246-247) - pripájam.

Spis u predsedu súdu od 18. 10. 2006 do 30. 10. 2006.

- 15.   11.   2006   -   telefonická   žiadosť   novej   právnej   zástupkyni   sťažovateľa o predloženie lehoty na odstránenie vád návrhov zo zdravotných dôvodov cca o 1 týždeň,

- 01.   12.   2006   -   doplnenie   návrhu   právnou   zástupkyňou   a   upresnenie   žalobných návrhov.

Sudca teda konštatuje, že od podania návrhu, t. j. od októbra 2000 do 01. 12. 2006 nedošlo   k   odstráneniu   vád   pôvodného   návrhu,   len   k   návrhom   (takisto   neúplným) na rozšírenie pôvodného návrhu, ďalej k návrhu na vstup ďalšieho účastníka do konania, neskôr   ďalších   dvoch,   k   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   k   odvolaniu   voči vydanému   uzneseniu   o   zamietnutí   predbežného   opatrenia,   k   samotnému   dedičskému konaniu po nebohej navrhovateľke A. U.

14. úkon súdu - 25. 07. 2007 - uznesenie o vstupe troch ďalších účastníkov konania na strane odporcu a pripustenie rozšírenia pôvodného návrhu,

- exp.   13.   09.   2007,   sťažovateľ   neprevzal   -   odsťahovaný,   zásielka   vrátená   súdu 24. 09. 2007, opätovne zasielaná 04. 11. 2007 na novú adresu,

- 10. 10. 2007 - odvolanie T. J. voči uzneseniu.

15. úkon súdu - 01. 12. 2007 - pokyny v súvislosti s odvolaním, zásielka nedoručená Š. J. - odsťahovaný - zásielka vrátená súdu 21. 01. 2008, T. J. prevzal až 21. 02. 2008.

16. úkon súdu - 08. 02. 2008 - pokyn na opätovné doručovanie (exp. 15. 02. 2008) následne reklamácia na pošte v súvislosti s doručovaním T. J.,

- 22. 02. 2008 - oznámená nová adresa Š. J.

17. úkon súdu - 19. 03. 2008 - predkladacia správa pre KS (exp.   16.   05.   2008, prevzaté KS 27. 05. 2008).

Spis od 27. 05. 2008 do 04. 08. 2008 na Krajskom súde z dôvodu odvolania,

- 04. 08. 2008 - spis vrátený z KS ako predčasne predložený (nedoručenie súdnej zásielky jednému z odporcov),

- 08. 08. 2008 - žiadosť Ústavného súdu SR o zaslanie spisu,

- 28. 10. 2008 - spis vrátený z Ústavného súdu. Spis od 18. 08. 2008 do 28. 08. 2008 na Ústavnom súde.

18. úkon súdu - 31. 10. 2008 - pokyn na doposlanie súdnej zásielky odporcovi 2 na novú adresu (exp. 04. 11. 2008, prevzaté 18. 11. 2008).

19. úkon   súdu   -   11.   11.   2008   -   pokyn   na   správoplatnenie   uznesenia   po   vrátení doručenky   a   vyhotovenie   predkladacej   správy   pre   KS,   zaslanie   vzoru   4a   na   zaplatenie súdneho poplatku za 4 žalobné petity v lehote 5 dní pod následkom zastavenia konania (exp. 16. 12. 2008 a 19. 12. 2008).

Spis na Krajskom súde od 23. 12. 2008 do 09. 04. 2009 (odmietnutie odvolania),

- 08. 01. 2009 - v rámci odvolacieho konania žiadosť navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov.

20. úkon   súdu   -   16.   04.   2009   -   pokyn   na   zaslanie   uznesenia   Krajského   súdu účastníkom konania, následne správoplatnenie, zaslanie vzoru č. 6 sťažovateľovi za účelom rozhodnutia o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov (v lehote 5 dní), pokyn na prevedenie spisu z „Nc“ oddelenia do „C“ oddelenia,

- 04.   05.   2009   -   odpoveď   sťažovateľa   (zaslanie   vyplneného   tlačiva   a   ďalších dokladov),

- 11. 05. 2009 - reklamácia chýbajúcich doručeniek, opätovná žiadosť o prevedenie spisu do „C“ oddelenia,

- 13. 05. 2009 - vrátená zásielka z pošty v súvislosti s doručovaním uznesenia KS odporcovi 1 (náhradné doručenie),

- 22. 05. 2009 - spis predložený sudcovi na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti počas čerpania jeho dovolenky,

- 21.   05.   2009   -   vrátená   súdna   zásielka   od   posledného   z   odporcov   (náhradné doručenie uznesenia Krajského súdu),

21. úkon súdu - 25. 05. 2009 - pokyn na správoplatnenie uznesenia v náväznosti na uznesenie Krajského súdu, stanovený termín konania na 17. 06. 2009 a s tým súvisiace pokyny.

Vzhľadom na všetko zhora - uvedené, ako aj skutočnosť, že už v čase podania návrhu ani v následnom období sťažovateľ dlhodobo nepreukázal plnú moc na zastupovanie t. č. už nebohej navrhovateľky, vystupoval ako jej opatrovník, ktorý sa následne dal zastupovať, pričom evidentne opatrovníkom sa stal až na základe rozhodnutia tunajšieho súdu zo dňa 03. 07. 2002, právoplatného 09. 07. 2002, sľub zložil až 14. 08. 2002, ďalej s poukazom na skutočnosť, že pôvodná navrhovateľka bola pozbavená svojprávnosti rozhodnutím zo dňa 23. 04. 2002, právoplatným 22. 05. 2002, ustanovený opatrovník pán Š. splnomocnil na konanie advokáta dňa 06. 12. 2002, do ktorého času neboli odstránené vady pôvodného návrhu,   tieto   neboli   odstránené   ani   týmto   advokátom,   dokonca   ani   ďalšou   právnou zástupkyňou JUDr. Č., k samotnému odstráneniu vád došlo až podaním došlým na súd 01. 12. 2006, ďalej s poukazom na vstup ďalších účastníkov do konania, návrh na predbežné opatrenie, odvolanie voči nemu, kolobeh spisu medzi tunajším súdom a Krajským súdom, pripojenie živého spisu k spisu tých istých účastníkov za účelom jeho nahliadnutia Krajským súdom (1 rok), samotné dedičské konanie po nebohej navrhovateľke prebiehajúce v čase od 07. 11. 2003 do 22. 11. 2004 - kedy nadobudlo právoplatnosť dedičské rozhodnutie, v neposlednom rade i s poukazom na problémy so samotným doručovaním súdnych zásielok účastníkom konania, v čoho dôsledku uznesenie tunajšieho súdu o rozšírení pôvodného návrhu   a   o   vstupe   ďalších   troch   účastníkov   do   konania   na strane   odporcu   nadobudlo právoplatnosť až dňa 04. 12. 2008 v náväznosti na uznesenie Krajského súdu zo dňa 10. 03. 2009, právoplatného 21. 05. 2009 súd má za to, že na strane zákonného sudcu nedošlo k prieťahom v konaní, práve naopak, ak bol spis k dispozícii na tunajšom súde, vykonávali sa všetky   potrebné   úkony,   navyše   súd   poukazuje   i na 4 žalobné   petity   vo   veci   určenia neplatnosti právnych úkonov.   V   danej   veci   bol určený termín   pojednávania   na   17.   06. 2009.»

Okrem tohto vyjadrenia zákonná sudkyňa k veci ešte ďalej uviedla:„Poukazujem na množstvo vecí v oddelení, stáž na Krajskom súde - 5 mesiacov počas plného nápadu na Okresnom súde a iné - (PN, dovolenky, množstvo rozhodnutých vecí).“

K vyjadreniu   okresného   súdu   sťažovateľ   zaujal   stanovisko   podaním   doručeným ústavnému   súdu   6.   júla   2009   faxom   a následne   predložením   originálu   vyjadrenia doručeného ústavnému súdu 9. júla 2009, v ktorom sa okrem iného uvádza:

«Návrh   na   začatie   konania   v   predmetnej   právnej   veci   bol   Okresnému   súdu Bratislava III podaný dňa 9. októbra 2000. Podľa názoru súdu bol návrh neúplný, pričom k odstráneniu   vád   návrhu   podľa   vyjadrenia   súdu   došlo   „a   podaním   došlým   na   súd 01. 12. 2006.“. Napriek uvedenému konštatovaniu súdu sa preradenie predmetnej právnej veci z registra „Nc“ do registra „C“ uskutočnilo až v roku 2009 a prvé pojednávanie vo veci samej bolo súdom vytýčené na 17. júna 2009. Medzi podaním návrhu vo veci samej a termínom prvého pojednávania vo veci samej uplynulo takmer 9 rokov.

Podľa   § 43   ods. 1   Občianskeho   súdneho   poriadku   sudca   alebo   poverený zamestnanec   súdu   uznesením   vyzve   účastníka,   aby   nesprávne,   neúplné   alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Podľa § 43 ods. 2 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa   odseku   1   podanie   neopraví   alebo   nedoplní   a   pre   uvedený   nedostatok   nemožno v konaní   pokračovať,   súd   odmietne   podanie,   ktoré   by   mohlo   byť   podľa   svojho   obsahu návrhom na začatie konania.

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 1/02 už uviedol, že výklad a používanie   § 43   ods. 1   a   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   musí   v   celom   rozsahu rešpektovať   základné   právo   účastníkov   na   súdnu   ochranu   podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy. Všeobecný   súd   musí   vykladať   a   používať   citované   ustanovenie   Občianskeho   súdneho poriadku   v   súlade   s   účelom   základného   práva   na   súdnu   ochranu.   Interpretáciou a používaním   tohto   ustanovenia   nemožno   obmedziť   základné   právo   na   súdnu   ochranu bez zákonného   podkladu.   Všeobecný   súd musí   súčasne vychádzať   z toho,   že   súdy   majú poskytovať   v   občianskom   súdnom   konaní   materiálnu   ochranu   zákonnosti   tak,   aby   bola zabezpečená   spravodlivá   ochrana   práv   a   oprávnených   záujmov   účastníkov (§ 1 Občianskeho   súdneho   poriadku).   Prílišný   formalizmus   pri   posudzovaní   úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, a idú nad rámec zákona alebo   nemajú   základný   význam   pre   ochranu   zákonnosti,   nie   sú   v   súlade   s   ústavnými princípmi   spravodlivého   procesu.   Sám   Občiansky   súdny   poriadok   to   vyjadruje   tak,   že umožňuje zastaviť konanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky žaloby pokračovať.   Pokračovať v konaní chápeme v tomto zmysle možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky   žalôb.   Musí   ísť   o   prekážky   pre   akýkoľvek   ďalší   postup   všeobecného   súdu, napríklad zo žaloby nie je zistiteľný návrh na rozhodnutie vo veci samej (petit)...

Ak mal súd za to, že podanie navrhovateľa má také vady, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať,   mal   podanie   podľa   § 43   ods. 2   prvá   veta   Občianskeho   súdneho   poriadku odmietnuť   a   konanie   zastaviť.   Keďže   tak   neurobil,   vady   návrhu   zrejme   nemali   taký charakter, pre ktorý by nebolo možné v konaní pokračovať.

Súd   vo   svojom   stanovisku   uvádza,   že   súdny   spis   sa   v   čase   od   14.   marca   2003 do 2. januára   2004,   t. j.   v   období   trvajúcom   takmer   10   mesiacov,   nachádzal   z   dôvodu sťažnosti sťažovateľa u podpredsedu okresného súdu JUDr. K., Táto skutočnosť však nie je ospravedlniteľným dôvodom zbytočných prieťahov v súdnom konaní. Vybavovanie sťažnosti sťažovateľa   Okresným   súdom   Bratislava III   v   časovom   rozsahu   takmer   10 mesiacov nemožno v žiadnom prípade považovať za primerané a postup súdu za efektívny. V dôsledku nesprávneho a nezákonného postupu súdu pri vybavovaní sťažnosti sťažovateľa na zbytočné prieťahy v súdnom konaní došlo   k ďalším prieťahom   v súdnom konaní a   k prehĺbeniu právnej neistoty sťažovateľa...

Zo   stanoviska   Okresného   súdu   Bratislava III   môže   zdanlivo   vyplývať,   že   súd   je v konaní aktívny a od podania návrhu v októbri 2000 do mája 2009 urobil množstvo úkonov (podľa stanoviska súd za uvedené obdobie takmer 9 rokov urobil 21 úkonov). Z obsahu úkonov   súdu   je   však   zrejmé,   že   väčšina   z   nich   bola   neefektívna,   pretože   neviedla k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v dôsledku zbytočných prieťahov v súdnom konaní nachádza.

Z   vyššie   uvedeného   skutkového   a   právneho   stavu   veci   vyplýva,   že   Okresný   súd Bratislava III v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 7 C 65/2009 (predtým 6 Nc 521/2000) postupoval v rozpore s viacerými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (najmä § 6 a § 100 ods. 1 OSP) a Ústavy Slovenskej republiky (najmä článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 2 a článok   152   ods. 4   Ústavy   Slovenskej   republiky),   čím   zároveň   porušil   základné   právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 15. júna 2009.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že pojednávanie nariadené na 17. jún 2009 sa z dôvodu nedostatkov v doručovaní predvolaní účastníkom konania neuskutočnilo a bolo odročené na 9. september 2009.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   okrem   iného   domáhal   vyslovenia   porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu   vyplýva z § 119 ods. 1 OSP,   podľa   ktorého   sa   pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda   senátu   alebo   samosudca   spravidla   oznámi   deň,   kedy   sa   bude   konať   nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ   ide   o kritérium   právnej   zložitosti   veci,   ústavný   súd   konštatuje,   že rozhodovanie v konaniach, v ktorých má súd určiť, či právny úkon je, alebo nie je platný, tvorí bežnú súčasť agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno hodnotiť po stránke právnej   ako   zložité.   Čo   sa   týka   skutkovej   zložitosti,   ústavný   súd   konštatuje,   že v okolnostiach danej veci ju možno do určitej miery pripustiť (napr. v dôsledku vstupu ďalších účastníkov do konania), avšak na druhej strane vyslovuje názor, že ňou nemožno ospravedlniť stav konania, v ktorom sa nachádzalo ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka súdneho konania je druhým kritériom   pri rozhodovaní, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu v sťažnosti označených práv.

Pokiaľ okresný súd vo svojom vyjadrení poukazuje okrem iného na to, že priebeh konania negatívne ovplyvnil sťažovateľ v súvislosti s požiadavkou rozšírenia pôvodného návrhu a taktiež aj návrhom na vstup ďalších účastníkov do konania, ústavný súd tento názor   okresného   súdu   síce   akceptuje,   avšak   zároveň   poukazuje   na   svoju   štandardnú judikatúru   (napr.   m. m.   I. ÚS 191/04,   IV. ÚS 187/07),   podľa   ktorej   využitie   možností daných   sťažovateľovi   (ako   účastníkovi   konania)   procesnými   predpismi   (napr.   zmeny žaloby)   na   uplatňovanie   a presadzovanie   svojho   práva   v občianskom   súdnom   konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, dôsledkom ktorého sú zbytočné prieťahy, ktoré by bolo možné pripísať na jeho ťarchu. V súvislosti s uplatnením návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia ústavný súd   vo   svojej   predchádzajúcej   judikatúre   už   uviedol,   že   rozhodovanie   o predbežnom opatrení   nie   je   zákonnou   prekážkou   v konaní   súdu   o samotnej   veci   (napr.   m. m. II. ÚS 66/02), a v inom svojom rozhodnutí vyslovil názor, že ak bol v okolnostiach prípadu okresný súd po podaní návrhu na vydanie predbežného opatrenia nečinný vo veci samej, nemožno takýto priebeh konania považovať za efektívny postup pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa (napr. IV. ÚS 233/04).

3. Napokon   ústavný   súd   z hľadiska   skúmania,   či   v napadnutom   konaní   došlo k zbytočným prieťahom, hodnotil samotný postup okresného súdu.

V priebehu napadnutého konania ústavný súd zistil najmä tieto obdobia nečinnosti okresného súdu:

- od 9. apríla 2001 (informatívny výsluch) do 21. mája 2002 (zisťovanie okresného súdu, či sa vedie iné súvisiace konanie), t. j. viac ako 13 mesiacov,

- od 21. mája 2002 do 1. júla 2003 (výzva okresného súdu právnemu zástupcovi sťažovateľa), t. j. 13 mesiacov.

Ďalšie   krátkodobejšie   obdobia   nečinnosti   sa   v postupe   okresného   súdu   vyskytli v obdobiach:

- od   1.   júla   2003   do   2.   januára   2004   (žiadosť   okresného   súdu   o predloženie dedičského spisu), t. j. 6 mesiacov,

- od 17. októbra 2006 (opätovná výzva na odstránenie nedostatkov sťažovateľovi) do 25.   júla 2007   (uznesenie   okresného súdu   o povolení vstupu   účastníkov   do   konania), t. j. 9 mesiacov.

V tejto súvislosti ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre uviedol, že závažnosť doby nečinnosti súdu sa zvyšuje, keď po nej nasledujú jednoduché úkony, ktoré si nevyžadujú dlhodobé štúdium alebo inú prípravu (napr. III. ÚS 101/01, IV. ÚS 43/06).

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že v doterajšom priebehu konania bol okresný súd bez relevantnej zákonnej prekážky nečinný v súhrne v rozsahu viac ako tri roky.

Okrem nečinnosti okresný súd postupoval v konaní aj nesústredene a neefektívne, keď krajský súd 4. augusta 2008 vrátil okresnému súdu spis ako predčasne predložený z dôvodu nedoručenia zásielky jednému z odporcov. Okresný súd následne predložil spis krajskému   súdu   až   po   opätovnom   doručovaní   zásielky   odporcovi.   Pokiaľ   okresný   súd vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že musel odstraňovať nedostatky v sťažovateľových návrhoch, ústavný súd zastáva názor, že uvedená skutočnosť bola z pohľadu hodnotenia prieťahov v napadnutom konaní bez podstatnejšieho významu.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   ospravedlnením   nečinnosti   v konaní,   na   ktorú poukazuje okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, nemôže byť ani skutočnosť, že súdny   spis   bol   zákonnou   sudkyňou   predložený   v súvislosti   s podanou   sťažnosťou na prieťahy   v konaní   podpredsedovi   okresného   súdu,   u ktorého   sa   nachádzal   niekoľko mesiacov. Ústavný súd konštatuje, že uvedenú skutočnosť, pokiaľ ide o prieťahy v konaní, je potrebné nepochybne pripísať na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd v zhode s konštatovaním sťažovateľa zistil, že okresný súd prvý termín pojednávania vo veci nariadil na 17. jún 2009, teda až po takmer 9 rokoch od začatia napadnutého   konania, čo   nie je z pohľadu   tempa a efektívnosti   konania, ktoré by malo smerovať   k čo   najrýchlejšiemu   odstráneniu   právnej   neistoty,   z ústavného   hľadiska akceptovateľné.

V súvislosti s hodnotením samotnej doterajšej dĺžky konania ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už vyslovil, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebola odstránená ani po takmer 9 rokoch od jeho začatia (napr. m. m. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08).

Argumentáciu okresného súdu uvedenú vo vyjadrení zákonného sudcu k sťažnosti (množstvo   vecí   v oddelení,   5-mesačná   stáž   na   krajskom   súde   počas   plného   nápadu na okresný   súd   a iné   –   PN,   dovolenky,   množstvo   rozhodnutých   vecí)   ústavný   súd s poukazom na svoju predchádzajúcu judikatúru nemohol akceptovať. Vo svojej judikatúre uviedol,   že   nadmerné   množstvo   vecí,   v   ktorých   štát   musí   zabezpečiť   konanie,   ako   aj skutočnosť,   že   Slovenská   republika   nevie   alebo   nemôže   v   čase   konania   zabezpečiť primeraný   počet   sudcov   alebo   ďalších   pracovníkov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt požiadal   o   odstránenie   svojej   právnej   neistoty,   nemôžu   byť   dôvodom   na   zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Ústavný súd poznamenáva, že nemožno v žiadnom prípade prenášať technicko-organizačné problémy štátnych orgánov na účastníkov konania, čo platí o to viac, ak to môže mať za následok porušenie ich základných práv alebo slobôd (II. ÚS 311/06).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   7 C 65/09   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým aj k porušeniu   základného   práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   v spojení   s   čl. 1   ods. 1   a čl. 2   ods. 2   ústavy,   ústavný   súd odvolávajúc sa na svoju doterajšiu judikatúru (napr. IV. ÚS 119/07) k tomu uvádza, že tieto články ústavy majú charakter ústavných princípov, ktoré sú povinné rešpektovať všetky orgány   verejnej   moci   pri   výklade   a uplatňovaní   ústavy.   Tieto   články   ústavy   sú   vždy implicitnou súčasťou rozhodovania ústavného súdu, t. j. aj jeho rozhodovania o porušovaní základných   práv   a slobôd   garantovaných   ústavou   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy,   a preto ústavný   súd   nepovažoval   za   potrebné   vysloviť   porušenie   týchto   článkov   ústavy vo výrokovej časti tohto nálezu. To isté v zásade platí o čl. 152 ods. 4 ústavy, ktorý má charakter   generálneho   interpretačného   princípu,   vždy   uplatňovaného   ústavným   súdom vo svojej rozhodovacej činnosti. Vzhľadom na to v tejto časti sťažnosti nevyhovel.

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 50 000 €   (1 506 300 Sk)   z dôvodov   uvedených   vo   svojej   sťažnosti.   Právny   zástupca sťažovateľa   v doplnení   sťažnosti   poukázal   najmä   na   to,   že „Vzhľadom   na   vysoký   vek a vážny zdravotný stav sťažovateľa je sťažovateľ z dôvodu dlhodobej nečinnosti Okresného súdu Bratislava III v predmetnej veci vystavený reálnemu riziku, že sa odstránenia stavu právnej   neistoty   právoplatným   rozhodnutím   súdu   nemusí   dožiť,   čo   psychickú   traumu sťažovateľa z odmietnutia spravodlivosti ešte stupňuje a zhoršuje jeho podlomený zdravotný stav“.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen   vyslovenie   porušenia,   prípadne   príkaz   na ďalšie   konanie   bez   pokračujúceho porušovania   základného   práva   (IV. ÚS 210/04).   Podľa   názoru   ústavného   súdu   v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádza   zo   zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   vedeného   pod   sp. zn. 7 C 65/09 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval   priznanie   sumy   4 000 €   (120 504 Sk)   za   primerané   finančné   zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v dôsledku   jeho   právneho   zastúpenia   v konaní   vedenom   ústavným   súdom advokátom JUDr. M. B. Podľa   § 36   ods. 2 zákona o ústavnom   súde ústavný súd môže v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o priznaní   trov   konania   vychádzal   z priemernej   mesačnej mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   za   I.   polrok   2008,   ktorá   bola 695,41 € (20 949,92 Sk).

Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 € (3 491,60 Sk), t. j. za tri úkony 347,70 € (10 474,81 Sk), čo spolu s režijným paušálom 3 x 6,95 € (209,38 Sk) (§ 16   ods. 3   vyhlášky)   predstavuje   sumu   368,55   €   (11 102,94   Sk).   Keďže   advokát   je platcom   dane   z pridanej   hodnoty   (ďalej   len   „DPH“),   uvedená   suma   bola   zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa § 27 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani   z pridanej   hodnoty   v   znení   neskorších   predpisov.   Trovy   právneho   zastúpenia vrátane započítania   DPH   a režijného   paušálu   boli   priznané   v celkovej   sume   438,57 € (13 212,36 Sk).

Priznanú   úhradu   trov   konania   je   okresný   súd   povinný   zaplatiť   na účet   právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   nadobudne   toto   rozhodnutie   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2009