znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 380/2012-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej   F.   P., s. r. o.,   B.,   konajúcej   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr. B.   F.,   vedené pod sp. zn. Rvp 4524/2012,   sp. zn. Rvp 4725/2012,   sp. zn. Rvp 4726/2012,   sp. zn. Rvp 4727/2012,   sp. zn. Rvp 4728/2012,   sp. zn. Rvp 4729/2012,   sp. zn.   Rvp 4730/2012 a sp. zn. Rvp 4731/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných   práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a podľa   čl. 1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Trenčín   v bližšie   neoznačených konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4524/2012, sp. zn. Rvp 4725/2012, sp. zn. Rvp 4726/2012, sp. zn. Rvp 4727/2012, sp. zn. Rvp 4728/2012,   sp. zn. Rvp 4729/2012,   sp. zn. Rvp 4730/2012   a sp. zn. Rvp 4731/2012   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp. zn. Rvp 4524/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a   práv   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a podľa   čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   bližšie   neoznačených   konaniach (súdnym exekútorom vedeným pod sp. zn. EX 83162011, EX 125402011, EX 125862011, EX 80532011,   EX 83352011,   EX 83532011,   EX 83842011   a   sp. zn.   EX 125772011, pozn.).

Zo   sťažností   (s   takmer   identickým   obsahom   odlišujúcim   sa   len   v označení povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania   vedené   u súdneho   exekútora)   vyplýva,   že   sťažovateľka   v predmetných   ôsmich veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor následne požiadal okresný súd o udelenie poverení na vykonanie exekúcií, čím   došlo   k zákonnému   založeniu   jeho   povinnosti   rozhodnúť   o nich   v rámci   priznanej právomoci v zákonom ustanovených lehotách.

Sťažovateľka   ďalej   uvádza,   že   okresný   súd   o   žiadostiach   súdneho   exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa   jej   názoru   nevykazujú   prvky   mimoriadnej   právnej   zložitosti   a nevyžadujú   takú spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť ich posúdenie,   resp.   rozhodnutie   v týchto   veciach.   Sťažovateľka   poukazuje aj   na   to,   že   jej dosiaľ   neboli zo   strany   okresného   súdu   oznámené ani spisové   značky,   pod   ktorými   sa napadnuté   exekučné   konania   vedú,   preto   ich   identifikovala   len   pomocou   označenia účastníkov a údajov, ktoré sú jej známe.

Sťažovateľka tvrdí, že vzhľadom na neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného   súdu   podala   25.   mája   2011   v zmysle   § 62   ods. 1   zákona   č. 757/2004   Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi okresného súdu sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných konaniach a že na tieto svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu   a tiež   k porušeniu   čl. 12   ods. 2   ústavy   a čl. 14   dohovoru   upravujúcich   zákaz diskriminácie.

V petite sťažnosti   sťažovateľka navrhuje, aby ústavný   súd   vyslovil,   že   postupom okresného súdu v konaniach (bližšie neoznačených spisovou značkou) boli porušené ňou označené práva, aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a aby bol okresný súd zaviazaný zaplatiť jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či   dôvody   uvedené   v § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným   § 31a   zákona   o   ústavnom   súde   možno   v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp. zn. Rvp 4524/2012,   sp. zn. Rvp 4725/2012,   sp. zn. Rvp 4726/2012,   sp. zn.   Rvp 4727/2012, sp. zn. Rvp 4728/2012,   sp. zn. Rvp 4729/2012,   sp. zn. Rvp 4730/2012   a sp. zn. Rvp 4731/2012   a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností,   ako   aj   vzhľadom   na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a okresného   súdu,   proti ktorému sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

2.   K   namietanému   porušeniu   sťažovateľkou   označených   práv   postupom okresného súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 20 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle   § 20   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia § 20   ods. 1   až ods. 3 zákona o   ústavnom   súde   sa   v celom rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde),   čo   osobitne   platí   v   prípadoch,   v   ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval samotné znenie sťažností, pozn.) v texte sťažností ani v ich petitoch neuviedla spisovú značku, pod ktorou sú ňou namietané konania pred okresným súdom vedené.

Sťažovateľka tiež napriek tomu, že na úvodnej strane sťažností uvádza ako prílohy „listiny podľa textu“, ústavnému súdu (okrem splnomocnenia) v prílohe nedoručila žiadne písomné podklady.

Uvedené nedostatky podaní indikujú v prvom prípade taký stupeň neurčitosti petitu, že   ho   treba   považovať   za   nevykonateľný,   a v druhom   prípade   (absencia   príloh)   zase neumožňujú ústavnému súdu náležite preskúmať prípustnosť sťažností podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. V tomto prípade je prípustnosť sťažností viazaná na vyčerpanie právnych prostriedkov,   ktoré sťažovateľke zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľka oprávnená podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch.

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   právny   inštitút   predbežného   prerokovania   návrhu (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) a s ním spojené náležitosti, ktoré musí každý návrh obsahovať, nie je samoúčelný, pretože týmto postupom sa skúmajú podmienky konania a bez ich splnenia nie je ústavný súd oprávnený vo veci konať.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania   (IV. ÚS 409/04,   IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné). Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky konštatuje,   že   sťažnosti   vykazujú také   nedostatky   zákonom   predpísaných   náležitostí,   že nemožno   preskúmať   splnenie   hoci   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným súdom. Na uvedenom nič nemení ani sťažovateľkino tvrdenie, že jej dosiaľ neboli zo strany okresného súdu oznámené spisové značky konaní, pod ktorými sa jej exekučné konania vedú. Sťažovateľka totiž žiadnym dôkazom nepreukázala, že by tieto údaje žiadala oznámiť a že by jej ich okresný súd odmietol sprístupniť. Preto opísaný dôvod považoval ústavný súd   za   dostatočný   na   odmietnutie   sťažností   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde už pri ich predbežnom prerokovaní. Ústavný súd v súvislosti s tým poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia, ktorými už odmietol z obdobných dôvodov v zásade identické sťažnosti sťažovateľky (pozri napr. uznesenia   sp. zn.   I. ÚS 283/1012,   I. ÚS 284/2012,   I. ÚS 306/2012,   III. ÚS 263/2012, III. ÚS 275/2012 a sp. zn. III. ÚS 282/2012).

Ústavný súd nad rámec uvedeného konštatuje, že pokiaľ ide o to, že sťažovateľka uviedla   ale   nepreukázala,   že   podala   25.   mája   2011   sťažnosti   na prieťahy   v bližšie neoznačených konaniach (ďalej len „sťažnosti na prieťahy“) predsedovi okresného súdu, ide o tvrdenie sčasti tendenčné, pretože z podaní sťažovateľky vyplýva, že v troch prípadoch (sp. zn.   Rvp 4525/2012,   sp. zn. Rvp 4526/2012   a sp. zn. Rvp 4531/2012)   malo   dôjsť k podaniu sťažností na prieťahy iba jeden deň potom, ako boli spísané návrhy na vykonanie exekúcie, následným doručením ktorých okresnému súdu sa napadnuté konania ešte len začali,   v štyroch   prípadoch   (sp. zn.   Rvp 4524/2012,   sp. zn. Rvp 4528/2012,   sp. zn. Rvp 4529/2012 a sp. zn. Rvp 4530/2012) malo dôjsť k podaniu sťažností na prieťahy len šesť   dní   potom,   ako   boli   spísané   návrhy   na začatie   konania,   a v jednom   prípade (sp. zn. Rvp 4527/2012)   malo   dôjsť   k podaniu   sťažnosti   na prieťahy   dokonca   päť   dní predtým, ako bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie, ktorého doručením sa napadnuté konanie malo len začať.

V súvislosti s tým ústavný súd vyslovuje názor, že údajné (nepreukázané) podanie sťažností   predsedovi   okresného   súdu   25.   mája   2011,   t. j.   súčasne   s podaním   návrhu na vykonanie   exekúcie,   resp.   v pomerne   krátkom   čase   po   jeho   podaní,   sa   javí   byť   iba formálnym   úkonom,   ktorému   nemožno   pripísať   účinky,   ktoré   by   inak   takáto   sťažnosť mohla mať, ak by orgánu štátnej správy súdu bola poskytnutá primeraná lehota na prijatie opatrení   proti   nečinnosti.   Vo   vzťahu   k uvedeným   konaniam   prichádza   preto   do   úvahy odmietnutie sťažností aj pre ich neprípustnosť.

Rozhodovaním   o ďalších   procesných   návrhoch   sťažovateľky   sa   už   ústavný   súd nezaoberal,   pretože   vzhľadom   na   opísané   okolnosti   prípadu   a ustálené   právne   závery rozhodovanie o nich v danej veci stratilo opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2012