SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 380/2010-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. J., V., zastúpeného advokátom JUDr. J. Š., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/25/2009 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. K. J. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra 2010 doručená sťažnosť Ing. K. J., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. Š., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/25/2009.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:«Konanie v predmetnej veci sa začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu sťažovateľom, ktorý bol podaný na Okresný súd Piešťany dňa 07 . 02. 2008. Okresný súd Piešťany dňa 30. 06. 2008 vydal pod č. k. 7Ro/331/2008-29 platobný rozkaz v právnej veci Ing. K. J. (navrhovateľ) a E. R. (odporca) na zaplatenie sumy 670.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania (vo výške 8,50% p. a. zo sumy 670.000,-Sk) a na náhradu trov konania vo výške 63.880,-Sk alebo na podanie odporu voči platobnému rozkazu. Predmetný platobný rozkaz Okresný súd Piešťany nedoručil odporcovi z dôvodu nezistenia pobytu odporcu a previedol vec do registra „Cb“ (List Okresného súdu Piešťany zo dňa 26. 01. 2009 vedený ako Spr. 865/2008). Pojednávanie v predmetnej veci bolo Okresným súdom Piešťany vytýčené na deň 05. 03. 2009.
Na potrebu vytýčenia ďalšieho pojednávania Okresným súdom Piešťany v predmetnej veci poukázal právny zástupca sťažovateľa listom zo dňa 23. 04. 2010, zo dňa 05. 06. 2009 (viď. Príloha) a zo dňa 10. 07. 2009. Na uvedené výzvy právneho zástupcu sťažovateľa spojené v dopytom o prekážkach brániacich súdu konať vo veci a vytýčiť pojednávanie na účely meritórneho rozhodnutia v prejednávanej veci, Okresný súd Piešťany nereagoval.
Z uvedeného vyplýva, že odo dňa podania návrhu na začatie konania, t.j. od 07. 02. 2008 až do dňa podania sťažnosti Okresný súd Piešťany predmetný návrh s konečnou platnosťou nevyriešil, nevydal vo veci žiadne rozhodnutie. Zo súdneho spisu, sp. zn. 3C/25/2009 podľa sťažovateľa nepochybne vyplýva, že na vzniku nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci vedeného pred Okresným súdom Piešťany majú podiel predovšetkým nedostatky v činnosti tohto súdu, tak ako boli uvedené vyššie, a ktoré vytárajú zbytočné prieťahy v konaní.
Tento priebeh predmetného súdneho konania uvádza sťažovateľa v nespokojnosť s postupom súdu a vyvoláva v ňom pocit vážneho ohrozenia a porušenia jeho základných práv a slobôd ústavne mu zaručených. Predmetom sporu je určenie povinnosti zaplatiť peňažnú sumu 670.000,-Sk vrátane príslušenstva sťažovateľovi, ktorá predstavuje v súčasných spoločensko-ekonomických podmienkach značnú finančnú čiastku na účely jej ďalšieho hospodárskeho zhodnotenia a užívania v určitom časovom období, ktoré nie je nepatrné vo vzťahu práve k namietanej neprimeranej dĺžke konania pred Okresným súdom Piešťany. Takto naznačená hospodárska ujma na strane sťažovateľa sa stáva závažnejšou s predlžujúcim sa obdobím trvania konania v predmetnej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany a aj po zohľadnení úhrady nie nepatrnej sumy súdneho poplatku v roku 2008 sťažovateľom vo výške 40.200,-Sk...
... Sťažovateľ vytýka celé obdobie súdneho konania v rozsahu 27 mesiacov, keďže súd v predmetnej veci nevydal v merite veci žiadne rozhodnutie».
Sťažovateľ vzhľadom na uvedené žiada ústavný súd, aby takto rozhodol: „Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom Piešťany v konaní o zaplatenie peňažnej sumy 670.000,- Sk s príslušenstvom vo veci pod sp. zn. 3C/25/2009 porušila právo Ing. K. J., nar...., bytom V., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi Ing. K. J. finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- € (slovom: desaťtisíc euro), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť Ing. K. J. do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia (v zmysle § 36 ods. 2 z. č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov) trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 787,9.-€ (v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za prevzatie, prípravu; vyhotovenie právneho podania, teda 2x hlavný úkon á 386,74.-€, a 2x režijný poplatok vo výške 7,21.-€, teda celkom 787,9.-€) na účet advokáta JUDr. J. Š. vedený v OTP Banka Slovensko, č. ú....
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti sťažovateľa ústavný súd zdôrazňuje, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu (m. m. napr. II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).
Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd v rámci svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05, IV. ÚS 74/05) zdôrazňuje, že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého všeobecného súdu podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná v zásade iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky ochrany svojich základných práv podľa zákona č. 757/2004 Z. z., alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. treba považovať za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť (§ 116 a § 118 citovaného zákona).
Ako vyplýva zo sťažnosti a z vyjadrenia okresného súdu z 13. októbra 2010, sťažovateľ písomnú sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu v doterajšom priebehu konania (od 7. februára 2008) nepodal. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „... na potrebu vytýčenia ďalšieho pojednávania v predmetnej veci poukázal... listom zo dňa 23. 04. 2010, zo dňa 05. 06. 2009 (viď Príloha) a zo dňa 10. 07. 2009...“, na ktoré okresný súd nereagoval. V tejto súvislosti a po preskúmaní listov právneho zástupcu sťažovateľa, ktoré tvoria prílohu sťažnosti, ústavný súd zdôrazňuje, že žiadosť o nariadenie pojednávania nemožno stotožňovať so sťažnosťou na prieťahy v súdnom konaní.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ nevyčerpal účinný právny prostriedok ochrany proti namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/25/2009 a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom existenciu takých dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti, a preto nie sú v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (IV. ÚS 233/2010) splnené podmienky na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde).
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti. Odmietnutie sťažnosti nevylučuje, aby sa sťažovateľ opätovne uchádzal o ochranu svojich práv v prípade, ak by bol okresný súd v ďalšom období bez ospravedlniteľného dôvodu v napadnutom konaní nečinný, alebo by bola jeho ďalšia činnosť neefektívna, avšak za predpokladu, že predtým vyčerpá právny prostriedok ochrany podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2010