znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  IV. ÚS 380/2010-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. K. J., V., zastúpeného advokátom JUDr. J. Š., T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/25/2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. J.   o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 3. septembra 2010 doručená sťažnosť Ing. K. J., V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   JUDr.   J.   Š.,   T.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/25/2009.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:«Konanie   v   predmetnej   veci   sa   začalo   podaním   návrhu   na   vydanie   platobného rozkazu   sťažovateľom,   ktorý   bol   podaný   na   Okresný   súd   Piešťany   dňa   07  .   02.   2008. Okresný súd Piešťany dňa 30. 06. 2008 vydal pod č. k. 7Ro/331/2008-29 platobný rozkaz v právnej veci Ing. K. J. (navrhovateľ) a E. R. (odporca) na zaplatenie sumy 670.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania (vo výške 8,50% p. a. zo sumy 670.000,-Sk) a na náhradu trov konania vo výške 63.880,-Sk alebo na podanie odporu voči platobnému rozkazu. Predmetný platobný rozkaz Okresný súd Piešťany nedoručil odporcovi z dôvodu nezistenia pobytu odporcu a previedol vec do registra „Cb“ (List Okresného súdu Piešťany zo dňa 26. 01. 2009 vedený ako Spr. 865/2008). Pojednávanie v predmetnej veci bolo Okresným súdom Piešťany vytýčené na deň 05. 03. 2009.

Na   potrebu   vytýčenia   ďalšieho   pojednávania   Okresným   súdom   Piešťany v predmetnej veci poukázal právny zástupca sťažovateľa listom zo dňa 23. 04. 2010, zo dňa 05. 06. 2009 (viď. Príloha) a zo dňa 10. 07. 2009. Na uvedené výzvy právneho zástupcu sťažovateľa   spojené   v   dopytom   o   prekážkach   brániacich   súdu   konať   vo   veci   a   vytýčiť pojednávanie   na   účely   meritórneho   rozhodnutia   v   prejednávanej   veci,   Okresný   súd Piešťany nereagoval.

Z   uvedeného   vyplýva,   že   odo   dňa   podania   návrhu   na   začatie   konania,   t.j.   od 07. 02. 2008   až   do   dňa   podania   sťažnosti   Okresný   súd   Piešťany   predmetný   návrh s konečnou platnosťou nevyriešil, nevydal vo veci žiadne rozhodnutie. Zo súdneho spisu, sp. zn.   3C/25/2009   podľa   sťažovateľa   nepochybne   vyplýva,   že   na   vzniku   nepriaznivého a nežiaduceho stavu v dĺžke celého konania v danej veci vedeného pred Okresným súdom Piešťany majú podiel predovšetkým nedostatky v činnosti tohto súdu, tak ako boli uvedené vyššie, a ktoré vytárajú zbytočné prieťahy v konaní.

Tento   priebeh   predmetného   súdneho   konania   uvádza   sťažovateľa   v   nespokojnosť s postupom súdu a vyvoláva v ňom pocit vážneho ohrozenia a porušenia jeho základných práv a slobôd ústavne mu zaručených. Predmetom sporu je určenie povinnosti zaplatiť peňažnú   sumu   670.000,-Sk   vrátane   príslušenstva   sťažovateľovi,   ktorá   predstavuje v súčasných spoločensko-ekonomických podmienkach značnú finančnú čiastku na účely jej ďalšieho hospodárskeho zhodnotenia a užívania v určitom časovom období, ktoré nie je nepatrné vo vzťahu práve k namietanej neprimeranej dĺžke konania pred Okresným súdom Piešťany. Takto naznačená hospodárska ujma na strane sťažovateľa sa stáva závažnejšou s predlžujúcim sa obdobím trvania konania v predmetnej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany a aj po zohľadnení úhrady nie nepatrnej sumy súdneho poplatku v roku 2008 sťažovateľom vo výške 40.200,-Sk...

... Sťažovateľ vytýka celé obdobie súdneho konania v rozsahu 27 mesiacov, keďže súd v predmetnej veci nevydal v merite veci žiadne rozhodnutie».

Sťažovateľ vzhľadom na uvedené žiada ústavný súd, aby takto rozhodol: „Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom Piešťany v konaní o zaplatenie peňažnej sumy 670.000,- Sk s príslušenstvom vo veci pod sp.   zn. 3C/25/2009 porušila právo Ing. K. J., nar...., bytom V., upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   priznáva   sťažovateľovi   Ing.   K.   J.   finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- € (slovom: desaťtisíc euro), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť Ing. K. J. do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia   (v   zmysle   §   36   ods.   2   z.   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o   konaní   pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov)   trovy   právneho zastúpenia   v celkovej   výške   787,9.-€   (v   zmysle   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za prevzatie, prípravu; vyhotovenie právneho podania, teda 2x hlavný úkon á 386,74.-€, a 2x režijný poplatok vo výške 7,21.-€, teda celkom 787,9.-€) na účet advokáta JUDr. J. Š. vedený v OTP Banka Slovensko, č. ú....

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V   súvislosti   s   predbežným   prerokovaním   sťažnosti   sťažovateľa   ústavný   súd zdôrazňuje,   že   jeho   právomoc   rozhodovať   o   sťažnostiach   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy je založená   na   princípe   subsidiarity.   Princíp   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá   namieta   porušenie   svojho   základného   práva,   musí   rešpektovať   postupnosť   tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza uplatneniu   právomoci   ústavného   súdu   (m.   m.   napr.   II.   ÚS   148/02,   IV.   ÚS   78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).

Zmysel a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa   povahy   veci   nemôže   byť   výlučne   úlohou   ústavného   súdu,   ale   úlohou   všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti   ultima   ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade nefunkčnosti   všetkých   ostatných   orgánov verejnej moci,   ktoré sa   na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný   súd   v   rámci   svojej   ustálenej   judikatúry   (I.   ÚS   21/99,   I.   ÚS   20/05, IV. ÚS 74/05)   zdôrazňuje, že   účelom   práva   účastníka   konania pred   všeobecným   súdom podať   sťažnosť   na   prieťahy   v   konaní   predsedovi   dotknutého   všeobecného   súdu   podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.“) je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený   nesprávnym   postupom   alebo   svojou   nečinnosťou.   Ústavný   súd   preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná v zásade iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označené právne prostriedky ochrany svojich základných práv podľa zákona č. 757/2004 Z. z., alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. treba považovať za účinný prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi   v   súdnom   konaní   potvrdzuje   aj   znenie   zákona   č.   385/2000   Z.   z.   o   sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach (§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1) zdôrazňuje povinnosť sudcu   konať   bez   zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj   disciplinárnu zodpovednosť (§ 116 a § 118 citovaného zákona).

Ako   vyplýva   zo   sťažnosti   a   z vyjadrenia   okresného   súdu   z 13.   októbra   2010, sťažovateľ písomnú sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu v doterajšom priebehu konania (od 7. februára 2008) nepodal. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „... na potrebu   vytýčenia   ďalšieho   pojednávania   v predmetnej   veci   poukázal...   listom   zo   dňa 23. 04. 2010, zo dňa 05. 06. 2009 (viď Príloha) a zo dňa 10. 07. 2009...“, na ktoré okresný súd nereagoval. V tejto súvislosti a po preskúmaní listov právneho zástupcu sťažovateľa, ktoré tvoria prílohu sťažnosti, ústavný súd zdôrazňuje, že žiadosť o nariadenie pojednávania nemožno stotožňovať so sťažnosťou na prieťahy v súdnom konaní.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   sťažovateľ nevyčerpal účinný právny prostriedok ochrany proti namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C/25/2009 a nepreukázal ani to, že uvedenú podmienku nesplnil z dôvodov   hodných   osobitného   zreteľa   (§   53 ods.   2   zákona o ústavnom   súde), pričom existenciu takých dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu sťažnosti, a preto nie sú v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (IV. ÚS 233/2010) splnené podmienky na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol pre jej neprípustnosť (§ 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch sťažovateľa uplatnených v jeho sťažnosti. Odmietnutie sťažnosti nevylučuje, aby sa sťažovateľ opätovne uchádzal o ochranu svojich práv v prípade, ak by bol okresný súd v ďalšom období bez ospravedlniteľného dôvodu v napadnutom konaní nečinný, alebo by bola jeho ďalšia činnosť neefektívna, avšak za   predpokladu,   že   predtým   vyčerpá   právny   prostriedok   ochrany   podľa   zákona č. 757/2004 Z. z.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2010