znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

IV. ÚS 379/2025-20

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ladislava Duditša a sudcov Libora Duľu (sudca spravodajca) a Rastislava Kaššáka v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom Dobrovičom, LL.M., Záhradnícka 27, Bratislava, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/18/2021 (predtým Okresný súd Bratislava IV sp. zn. 22C/18/2021) takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/18/2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 22C/18/2021 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 800 eur každému z oboch sťažovateľov, ktoré j e im Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume 771,68 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľ ov, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľ ov

1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. júla 2025 domáhajú vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/18/2021. V petite podanej ústavnej sťažnosti sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby nálezom vyslovil porušenie označených práv, prikázal mestskému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému vo výške 3 000 eur a náhradu trov konania. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 379/2025-11 zo 7. augusta 2025 ústavnú sťažnosť sťažovateľov podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

2. Z obsahu sťažovateľmi podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že predmetom napadnutého konania začatého na mestskom súde 7. apríla 2021 je žaloba o určenie povinnosti zdržať sa tienenia susedného bytu podaná podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde sťažovatelia sú v pozícii žalovaných, ktorí spôsobom užívania svojho pozemku nachádzajúceho sa na parcele KN zapísanej na liste vlastníctva vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (ďalej len „predmetný pozemok“) spočívajúcim v umiestňovaní rôznych prekážok a predmetov na terase predmetného pozemku spôsobujú tienenie izby bytu nachádzajúceho sa na 2. podzemnom podlaží v bytovom dome so súpisným číslom ⬛⬛⬛⬛ zapísanom na liste vlastníctva vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Žalobkyňou v napadnutom konaní je ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „žalobkyňa“), ktorá je vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa na 2. podzemnom podlaží v bytovom dome so súpisným číslom, ktorý susedí s predmetným pozemkom sťažovateľov, a ktorá sa z dôvodu spôsobu užívania predmetného pozemku sťažovateľmi rozporného s § 3 v spojení s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka obrátila 7. apríla 2021 na okresný súd podaním žaloby o určenie povinnosti zdržať sa tienenia susedného bytu vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Podľa sťažovateľov napadnuté konanie trvá od podania žaloby 7. apríla 2021 do času podania ústavnej sťažnosti už 4 roky, z tejto doby mestský súd je úplne nečinný po dobu 2 rokov. Podľa názoru sťažovateľov „súd prvej inštancie disponuje plne so všetkými podkladmi na rozhodnutie vo veci“ a aj napriek tomu dosiaľ vo veci nerozhodol, keď aktuálne je absolútne nečinný po dobu 28 mesiacov. Mestský súd naposledy vo veci pojednával 2. marca 2023, keď ďalšie nariadené pojednávanie na 15. jún 2023 „bolo zrušené z dôvodu zmien v personálnom obsadení tunajšieho súdu a s tým súvisiacu zmenu v osobe zákonného sudcu v prejednávanej veci v zmysle dodatku č. 5 k rozvrhu práce tunajšieho súdu na rok 2023.“.

4. Sťažovatelia v podanej ústavnej sťažnosti zvýraznili aj význam samotného predmetu sporu pre strany konania z dôvodu pretrvávajúceho zásahu do výkonu aj ich vlastníckeho práva, keďže „ide o susedský spor, navyše tak nepríjemný, že si účastníci vzájomne vidia do svojich nehnuteľností. Každým ďalším pribúdajúcim dňom bez súdneho rozhodnutia len zbytočne narastá tlak medzi účastníkmi konania vyvoláva právnu neistotu účastníkov konania.“.

II.

Vyjadrenie mestského súdu

5. Mestský súd po podrobnom chronologickom prehľade vo veci vykonaných úkonov od 6. apríla 2021 do 13. januára 2025 (keď procesnú aktivitu okresného súdu do 2. marca 2023 samotní sťažovatelia nerozporujú, pozn.) uzavrel, že v napadnutom konaní došlo z jeho strany k prieťahovému postupu, keď „od obdobia 18.05.2023 do súčasnosti nekonal vo veci plynule ako vyplýva aj z výpisu realizovaných úkonov vo veci, pričom predmetné prieťahy boli objektívne zapríčinené aj zmenou zákonných sudcov v danej veci.“. Oproti tomu ale mestský súd poukázal na to, že žalobkyňa podala svoje vyjadrenie k svetlotechnickému posudku Ing. Branislava Čameka až 14. januára 2025, keď „práve vyjadrenie Ing. Branislava Čameka spolu s vyjadrením žalobkyne, ktoré žalobkyňa doručila súdu až dňa 14.01.2025, je kľúčovým aspektom pre súd v prípade posúdenia návrhu žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania v danej veci.“.

III.

Posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti

6. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v jeho všeobecnom poňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu (I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr. IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, IV. ÚS 64/2020).

7. Povinnosť súdu a sudcu konať vo veci bez prieťahov vyplýva z Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 − § 172 CSP o predbežnom prejednaní sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

8. Prieťahy v konaní či nečinnosť orgánu verejnej moci sú ústavným súdom hodnotené ako iný zásah orgánu verejnej moci, ktorý môže byť jedno či viacrázový, protiprávny a zároveň aj protiústavný útok týchto orgánov proti základným ústavou zaručeným právam (slobodám), ktorý v čase rozhodovania ústavného súdu predstavuje významné ohrozenie právne existujúceho stavu, pričom taký útok sám osebe nie je výrazom (výsledkom) riadnej rozhodovacej právomoci týchto orgánov alebo ich riadneho postupu. Z uvedenej fakticity musí preto následne vyplynúť, že dôsledkom popísaného zásahu orgánu verejnej moci (jeho pasivity) nemožno čeliť inak než ústavnou sťažnosťou a na ňu nadväzujúcim nálezom ústavného súdu.

9. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 54/2016, I. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, IV. ÚS 64/2020). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre účastníkov (Záborský a Šmáriková proti Slovenskej republike zo 16. 12. 2003, sťažnosť č. 58172/00).

10. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej zložitosti. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť rôzne dôkazy [Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999]. Zložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968).

11. Predmetom napadnutého konania je žaloba o určenie povinnosti zdržať sa tienenia susedného bytu podaná podľa § 3 ods. 1 v spojení s § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo predstavuje štandardný predmet súdnej agendy. Z hľadiska posúdenia významu predmetu sporu pre sťažovateľov musí ústavný súd konštatovať, že sťažovatelia sú v pozícii žalovaných, ktorí spôsobom užívania predmetného pozemku spočívajúcim v umiestňovaní rôznych prekážok a predmetov na terase predmetného pozemku spôsobujú tienenie izby bytu nachádzajúceho sa na 2. podzemnom podlaží v bytovom dome so súpisným číslom

zapísanom na liste vlastníctva vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 8Co/76/2021-178 z 30. júna 2021, ktorým zmenil uznesenie okresného súdu č. k. 22C 18/2021-119 z 3. mája 2021 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, z pozície nadriadeného súdu nastavil parametre dokazovania, a tým aj špecifikoval právnu otázku, ktorou je/bude potrebné sa zaoberať (či sú svetelné pomery v danom mieste ovplyvnené správaním sťažovateľov a do akej miery alebo sú dané stavebnými a od nich sa odvíjajúcimi svetelnými parametrami stavby). S ohľadom na tento záver ústavný súd nepovažuje napadnuté konanie za skutkovo alebo právne náročné.

12. V rámci hodnotenia druhého kritéria, a to správania účastníka konania, ústavný súd zistil nespoluprácu sťažovateľov so súdom v rámci dokazovania, keď museli byť výzvou z 27. júna 2022 vyzvaní v lehote 15 dní k poskytnutiu súdom požadovaných údajov pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty podľa § 102 ods. 1, 2 CSP, ktoré poskytli s niekoľkotýždňovým oneskorením. Táto skutočnosť sa však zásadným spôsobom neodrazila na dĺžke napadnutého konania, predovšetkým v čase po 2. marci 2023. Mestský súd poukázal na to, že žalobkyňa doručila svoje vyjadrenie k svetlotechnickému posudku Ing. Branislava Čameka č. Sv007.2022 z 5/2022 vrátane vyjadrenia k jeho vyjadreniu k jej námietkam, ktoré doručil okresnému súdu 14. marca 2023, až 14. januára 2025 napriek tomu, že o vyjadrenie bola požiadaná 2. mája 2023. K uvedenému správaniu žalobkyne ústavný súd konštatuje, že ani táto skutočnosť nemala vplyv na aj ústavným súdom zistené obdobie nečinnosti mestského súdu, resp. predtým okresného súdu v čase po 2. marci 2023, keď mestský súd jej pasivitu žiadnym spôsobom neodstraňoval, napr. zaslaním výzvy s hrozbou uloženia poriadkovej pokuty podľa § 102 ods. 1, 2 CSP (tak ako to bolo v prípade sťažovateľov).

13. Posledným skúmaným kritériom je postup mestského súdu v napadnutom konaní.

14. Napadnuté konanie začalo podaním žaloby žalobkyne 7. apríla 2021 na okresnom súde a do času podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľmi 10. júla 2025 trvá 4 roky a 3 mesiace. V rámci tejto doby trvania napadnutého konania okresný súd uznesením č. k. 22C 18/2021-119 z 3. mája 2021 vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadil sťažovateľom zdržať sa tienenia bytu v bytovom dome so súpisným číslom umiestňovaním predmetov vo vzdialenosti menšej než päť metrov pred juhovýchodné okno bytu ⬛⬛⬛⬛, ktoré svojou výškou presahujú úroveň okenného parapetu juhovýchodného okna bytu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Krajský súd na odvolanie sťažovateľov uznesením č. k. 8Co/76/2021-178 z 30. júna 2021 zmenil uznesenie okresného súdu č. k. 22C 18/2021-119 z 3. mája 2021 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Krajský súd v rámci právneho posúdenia návrhu žalobkyne konštatoval rozdielnosť súčasného skutkového stavu opierajúceho sa o svetlotechnický posudok Ing. Branislava Čameka z marca 2021, ktorý nebol k dispozícii v čase vydania rozhodnutia mestskej časti Bratislava-Karlova Ves č. KV/LEG/1849/2020/14102/MG z 3. septembra 2020, v dôsledku čoho tak je podľa krajského súdu potrebné skúmať, či malo správanie sťažovateľov vplyv na zníženie presvietenia izby v byte (umiestňovanie predmetov na terase predmetného pozemku pred oknom izby bytu) alebo svetelné podmienky boli ovplyvnené stavebnými pomermi v danom mieste. Okresný súd ďalším uznesením č. k. 22C 18/2021-339 zo 14. marca 2022 zamietol ďalší návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podala v čase po vydaní uznesenia krajského súdu č. k. 8Co/76/2021-178 z 30. júna 2021 (vychádzajúc z § 329 ods. 3 CSP) z dôvodu zmeny skutkových okolností významných pre rozhodnutie, ktoré okresný súd neosvedčil.

15. Okresný súd v časovom úseku konania od 3. mája 2021 do termínu prvého pojednávania veci 23. mája 2022 vykonával úkony podľa § 167 CSP a 7. marca 2022 nariadil prvý termín pojednávania, keď predošlý termín pojednávania nariadený na 7. marec 2022 bol zrušený z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu sťažovateľov. Okresný súd zároveň doručuje dupliku sťažovateľov žalobkyni. V ďalšom okresný súd pojednával vo veci samej 23. mája 2022 a 2. marca 2023 (na tomto pojednávaní súd rozhodol aj o pripustení zmeny podanej žaloby). Posledný nariadený termín pojednávania na 15. jún 2023 bol zrušený z dôvodu zmeny zákonného sudcu. Nariadenie pojednávania 2. marca 2023 na termín 15. jún 2023 je posledným úkonom vykonaným vo veci samej v napadnutom konaní. V časovom úseku napadnutého konania od 23. mája 2022 do 2. marca 2023 okresný súd vykonával dokazovanie dopytom sťažovateľov s požiadavkou oznámenia rozmerov predmetov, ktoré pokladali na predmetný pozemok pred oknom bytu žalobkyne (hojdačka a okrasná zeleň). Takto vykonávané dokazovanie vyplynulo zo skutkových okolností posudzovanej veci

16. Z obsahu súdneho spisu sa ústavný súd presvedčil, že v čase po 15. júni 2023 nebol zo strany už mestského súdu produkovaný žiadny procesný úkon smerujúci ku skončeniu veci, a teda časový úsek konania od 2. marca 2023 (z dôvodu neuskutočnenia nariadeného termínu pojednávania na 15. jún 2023 z dôvodu prekážky na strane súdu) do času podania ústavnej sťažnosti 15. júla 2025 ústavný súd hodnotí ako nečinnosť, a teda ako prieťah v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov. V dôsledku toho došlo postupom mestského súdu v napadnutom konaní k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

17. V závere taktiež ústavný súd mestskému súdu pripomína, že otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03 I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06, IV. ÚS 66/2023, IV. ÚS 135/2025). Ústavný súd citlivo vníma problém nadmernej zaťaženosti všeobecných súdov, avšak zároveň poukazuje na to, že je úlohou zmluvných štátov nastaviť si svoj právny systém takým spôsobom, aby boli súdy schopné zaručiť každému právo na rozhodnutie v primeranej lehote (rozsudok Veľkej komory vo veci Sürmeli proti Nemecku z 8. 6. 2006, sťažnosť č. 75529/01, bod 129). Chronické, resp. dlhotrvajúce preťaženie súdov nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania (Probstmeier proti Nemecku z 1. 7. 1997, sťažnosť č. 20950/92, bod 64).

18. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na to, že mestský súd vo veci do dňa vydania tohto nálezu nerozhodol, ústavný súd mu prikázal v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/18/2021 konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

19. V závere ústavný súd konštatuje, že vyjadrenie mestského súdu z 21. augusta 2025 nezaslal na vyjadrenie právnemu zástupcovi sťažovateľov z dôvodu, že (i) mestský súd priznal dobu prieťahového postupu v napadnutom konaní zhodne s názorom sťažovateľov a (ii) prípadné vyjadrenie sťažovateľov k vyjadreniu mestského súdu (vzhľadom na jeho obsah) by neovplyvnilo rozhodnutie ústavného súdu pri posúdení merita veci ani pri rozhodnutí o výške priznaného finančného zadosťučinenia.

IV.

Primerané finančné zadosťučinenie

20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

21. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

22. Sťažovatelia požiadali o priznanie finančného zadosťučinenia pre každého z nich z dôvodu prieťahov mestského súdu v napadnutom konaní.

23. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012, I. ÚS 70/2012, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, I. ÚS 341/2018, III. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020, tiež Zongorová proti Slovenskej republike z 19. 1. 2010, sťažnosť č. 28923/06 a Ďurech a ďalší proti Slovenskej republike zo 7. 7. 2009, sťažnosť č. 42561/04).

24. Ústavný súd s prihliadnutím na skôr identifikovanú dobu prieťahov v trvaní 2 rokov a 4 mesiacov, ale pri celkovej dĺžke napadnutého konania, ktoré trvá ku dňu podanej ústavnej sťažnosti 4 roky a 3 mesiace, a na svoju vlastnú rozhodovaciu prax (IV. ÚS 21/2018, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, I. ÚS 341/2018, III. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020, IV. ÚS 103/2023) priznal sťažovateľom sumu primeraného finančného zadosťučinenia každému z nich vo výške 800 eur (bod 3 výroku nálezu).

25. Pri posudzovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd zohľadnil aj judikatúru ESĽP (Scordino a ďalší proti Taliansku z 27. 3. 2003, sťažnosť č. 36813/97, oddiel I, Horváthová proti Slovenskej republike zo 17. 5. 2005, sťažnosť č. 74456/01, Palgutová proti Slovenskej republike zo 17. 5. 2005, sťažnosť č. 9818/02, Švalík proti Slovenskej republike z 15. 2. 2005, sťažnosť č. 51545/99).

26. Keďže sťažovatelia požadovali priznanie finančného zadosťučinenia vo výške každému z nich po 3 000 eur a ústavný súd priznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie vo výške 800 eur každému z nich, ktoré považoval za primerané, vo zvyšnej časti ich návrhu nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

V.

Trovy konania

27. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti navrhli, aby im ústavný súd priznal náhradu trov konania.

28. Podľa § 73 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

29. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

30. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2025, a to prevzatie a príprava zastupovania, písomné podanie sťažnosti ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v sume 371 eur (1/4 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume 14,84 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Za 2 úkony právnej služby patrí sťažovateľom náhrada trov konania vo výške 742 eur a dvakrát režijný paušál vo výške 29,68 eur, spolu tak 771,68 eur (bod 4 výroku nálezu).

31. Priznanú náhradu trov konania je mestský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).

32. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. septembra 2025

Ladislav Duditš

predseda senátu