znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 379/09-52

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Š. A., B., zastúpeného advokátom JUDr. G. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II v konaní vedenom   pod sp. zn. 9 C 134/2005 a porušenie svojich   základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 314/2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. A. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta 2009 doručená sťažnosť Š. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 134/2005 a porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 314/2006.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 3. júna 2005 začalo na návrh sťažovateľa na okresnom   súde   konanie   proti   nečinnosti   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru Bratislava   II   vo   veci   trestného   stíhania pre trestný   čin   krádeže,   v ktorom   je sťažovateľ poškodeným, vedené pod sp. zn. 9 C 134/2005. Okresný súd uznesením z 10. júla 2006 rozhodol o svojej vecnej nepríslušnosti a vec bola 18. augusta 2006 predložená príslušnému krajskému súdu, kde mu bola pridelená spisová značka 1 S 314/2006.

Sťažovateľ   vyslovil   názor,   že   prerokúvaná   vec   je   právne   zložitá,   ale   súčasne poukázal na nečinnosť okresného súdu a neskôr krajského súdu, ktorá podľa neho mala za následok   spomalenie   priebehu   konania,   a v prípade   krajského   súdu   dosahuje   až   takú intenzitu,   že   zasahuje   už   samotnú   podstatu   a účel   základného   práva   na   súdnu   ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy.

Keďže k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa nedošlo ani po podaní sťažnosti adresovanej predsedníčke krajského súdu doručenej 30. júla 2009, navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné   právo   Š.   A.   týkajúce   sa   prerokovania   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   v   článku   48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   ako   aj   jeho   právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 134/05 porušené bolo.

2. Š. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie 500 eur (slovom päťsto eur), ktoré je Okresný súd Bratislava povinný vyplatiť Š. A. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 314/06 porušil základné právo Š. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v článku 33 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho   právo   na   prerokovanie   veci   súdom   v   primeranej   lehote   podľa   článku   6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho (základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4.   Š.   A.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1 000 eur   slovom jedentisíc eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave, Bratislava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľ sa okrem uvedeného domáha aj priznania úhrady trov konania.

Predsedníčka   krajského   súdu   v odpovedi   na   výzvu   ústavného   súdu   z 24.   augusta 2009 okrem iného k sťažnosti uviedla:

„Pokiaľ ide o vec sp. zn. 1 S 314/2006, zákonná sudkyňa uviedla, že túto rozhodla uznesením dňa 08. 09. 2009 tak, že konajúci súd pribral na základe návrhov do konania ďalšie fyzické osoby. Momentálne v predmetnej veci toto rozhodnutie sudkyňa vyhotovuje. Krajský   súd   rozhodnutie   predloží   pre   potreby ÚS SR   v prípade,   ak   bude   o   to   dopytom požiadaný.

Vo veci sp. zn. 1 S 314/2006 krajský súd vykonal nasledovné procesné úkony:

- vec bola predložená na KS BA dňa 18. 08. 2006 (č. 1. 72),

- dňa 03. 10. 2009 bol daný dopyt sudkyne adresovaný trestnému oddeleniu (č. l. 96),

- pokyn sudkyne zo dňa 03. 11. 2006 (č. l. 97),

- výzva sudkyne zo dňa 11. 06. 2007 na doloženie administratívneho spisu (č. l. 130),

- žiadosť sudkyne zo dňa 23. 03. 2009 adresovaná pre pána Š. A. (č. l. 136). Čo sa týka sťažností, podaných samotným sťažovateľom v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení, si dovolím oznámiť Vám, že od roku   2006,   kedy   bola   vec   sp. zn.   1 S 314/2006   predložená   správnym   orgánom na rozhodnutie tunajšiemu súdu, vedie súd v oddelení sťažností jednu sťažnosť samotného sťažovateľa a tri sťažnosti ostatných fyzických osôb, Vami uvedených v záhlaví výzvy zo dňa 24.   08.   2009,   pričom   obsahom   týchto   sťažností   sú   zbytočné   prieťahy   v   konaní   sp. zn. 1 S 314/2006, riešené v rámci správneho denníka oddelenia sťažností pod Spr. 2151/2009.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   § 25   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne   neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

1.   K namietanému   porušeniu   základného   práva   podľa   čl. 48   ods. 2   ústavy a práva   na   prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 134/2005

Ústavný súd zistil, že konanie na okresnom súde začalo 3. júna 2005 podaním návrhu sťažovateľa a uznesením okresného súdu z 10. júla 2006 o jeho vecnej nepríslušnosti bola vec 18. augusta 2006 predložená príslušnému krajskému súdu, kde je vedená pod sp. zn. 1 S 314/2006.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 37/02, III. ÚS 109/03) sa ochrana základnému právu vrátane základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Po vyslovení vecnej nepríslušnosti uznesením okresného súdu z 10. júla 2006 bola vec postúpená 18. augusta 2006 vecne príslušnému krajskému súdu, z čoho vyplýva, že okresný súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 12. augusta 2009, už nemohol žiadnym   ústavne   relevantným   spôsobom   ovplyvniť   priebeh   konania,   prípadne   prieťahy v ňom. Tento stav viedol ústavný súd so zreteľom na podstatu a účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) k záveru, že sťažnosť podaná proti postupu okresného súdu je v tejto časti zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z uvedeného dôvodu odmietol.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy   a   podľa   čl. 36   ods. 1   a čl. 38   ods. 2   listiny,   ako   aj   práva   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 314/2006

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde   ústavný   súd   neodmietne   prijatie   sťažnosti,   aj   keď   sa   nesplnila   podmienka   podľa odseku   1,   ak   sťažovateľ   preukáže,   že   túto   podmienku   nesplnil   z   dôvodov   hodných osobitného zreteľa.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní   je   poskytnutie   príležitosti   tomuto   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil, a to nielen pro forma, označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného   zreteľa   (§ 53   ods. 2   zákona   o   ústavnom   súde);   takéto   dôvody   v   danej   veci sťažovateľ neuviedol a ani ústavný súd ich nezistil.

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 62   a   nasl.   zákona   o   súdoch   zásadne   považuje za   účinný   prostriedok   ochrany   takých základných   práv,   ktoré   súvisia   so   základným   právom   na   súdnu   ochranu,   ako aj so základným   právom   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (napr.   IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“),   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať bez zbytočných   prieťahov   a   ustanovuje   za   také   prieťahy   aj   disciplinárnu   zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle § 64 ods. 2 prvej vety zákona o súdoch „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“.

V   súvislosti   s   tým   ústavný   súd   poznamenáva,   že   riadne   vyčerpanie   opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných   práv   a   slobôd   účinne   poskytuje   a   na   ktorých   použitie   je   oprávnený   podľa osobitných   predpisov,   je jedným   z   atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl. 127   ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného   súdu,   ale   je   takisto   úlohou   všetkých   orgánov   verejnej   moci,   v   tom   rámci predovšetkým   všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý   nastupuje až v   prípade   zlyhania všetkých   ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd nespochybňuje, že predsedníčka krajského súdu uznala v liste sp. zn. Spr. 2151/09 z 24. augusta 2009, ktorý bol doručený sťažovateľovi 31. augusta 2009, že v konaní vedenom   pod sp. zn. 1 S 314/2006   došlo   k porušeniu   základného práva   podľa čl. 48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru.   Zároveň   však   predsedníčka krajského   súdu   prijala   aj   konkrétne   opatrenia   na   nápravu   spočívajúce   v upozornení zákonného   sudcu   na   potrebu   plynulého   konania   a   zároveň   oznámila,   že „priebežnosť“ súdneho konania bude sledovať do právoplatného skončenia predmetnej veci.

Ústavný súd však nemohol neprihliadnuť na to, že jemu adresovanú sťažnosť podal sťažovateľ 12. augusta 2009 a predsedníčke krajského súdu bola 30. júla 2009 doručená jeho sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 1 S 314/2006. Podanie sťažnosti orgánu štátnej správy krajského súdu podľa zákona o súdoch (iba s odstupom 12 dní pred podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu)   posúdil   ústavný   súd   v intenciách   svojej   stabilnej judikatúry iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosť   mohla   mať,   ak   by   predsedníčka   krajského   súdu   dostala   primeranú   (rozumnú) lehotu   na   prijatie   opatrení   proti   zbytočným   prieťahom   vo   veci   samej   (podobne II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).

Postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu nemožno podľa ústavného súdu považovať za splnenie požiadavky riadneho namietania prieťahov v konaní pred orgánom štátnej správy súdu. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).

Na základe týchto zistení ústavný súd dospel   k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť   sťažovateľa   v časti,   ktorou   napáda   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a podľa   čl. 38 ods. 2 listiny a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nie je prípustná, a preto ju z tohto dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že zjavným skutkovým základom sťažnosti v časti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa   čl. 36   ods. 1   listiny   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl. 6   ods. 1 dohovoru, sú namietané prieťahy, resp. nečinnosť krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.   1 S 314/2006.   Podľa   názoru   sťažovateľa   doterajšia   doba   konania   a v jej   rámci nečinnosť   krajského   súdu   je   takej   intenzity,   že   zasahuje   už   samotnú   podstatu   a účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, čím je v konečnom dôsledku zmarená jeho možnosť poskytnutia účinnej a efektívnej ochrany práv, ktorých sa v konaní domáha.

Možno prisvedčiť sťažovateľovi, že krajský súd od prevzatia veci (18. augusta 2006) v priebehu napadnutého konania vykonal iba jednoduché procesné úkony, ktoré sa netýkali merita veci, na strane druhej ústavný súd bez toho, aby zaujímal stanovisko k prípadnej skutkovej   a právnej   zložitosti   veci,   zdôrazňuje,   že   doterajšiu   dĺžku   konania   vedeného krajským   súdom   v rozsahu   presahujúcom   3 roky   nepovažuje   za   takú,   ktorá   by   mohla signalizovať   odmietnutie   spravodlivosti   (denegatio   iustitiae)   a nadväzne   na   to   príčinnú súvislosť s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Toto konštatovanie ústavného súdu vychádza aj zo zistenia, že po podaní sťažnosti   sťažovateľa   predsedníčke   krajského   súdu   na   prieťahy   v napadnutom   konaní 30. júla 2009 sa   mu predsedníčka   vo   svojej   odpovedi,   ktorú   prezval 31.   augusta   2009, za nečinnosť   krajského   súdu   ospravedlnila,   ale   najmä   mu   oznámila: „... vyzvem predsedníčku konajúceho senátu, aby prijala ďalšie opatrenia na odstránenie prieťahov. Súčasne   uvádzam,   že   vec   sp. zn.   1 S 314/2006   bude   prevedená   do   režimu   sledovania predsedníčkou krajského súdu za účelom zabránenia vzniku ďalších prieťahov v konaní.“

Na základe uvedeného časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Keďže   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   ako   celok,   ďalšími   návrhmi uvedenými v sťažnosti sa už nezaoberal.

Ústavný   súd   v závere   pripomína,   že   toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci rozhodnutej   v zmysle   § 24   písm.   a)   zákona   o ústavnom   súde,   a preto   nebráni   tomu, aby sťažovateľ   po splnení   všetkých   náležitostí   v tejto   veci   v prípade,   že   zotrvá na stanovisku namietajúcom prieťahy v ďalšom priebehu konania, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009