znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 378/2012-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. augusta 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   P.,   s. r. o.,   B.,   zastúpenej   F.   P., s. r. o.,   B.,   konajúcej   prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   JUDr. B.   F.,   vedené   pod sp. zn. Rvp 4054/2012, sp. zn. Rvp 4055/2012, sp. zn. Rvp 4056/2012, sp. zn. Rvp 4057/2012, sp. zn. Rvp 4058/2012, sp. zn. Rvp 4059/2012, sp. zn. Rvp 4060/2012, sp. zn. Rvp 4061/2012, sp. zn. Rvp 4062/2012, sp. zn. Rvp 4063/2012, sp. zn. Rvp 4064/2012, sp. zn. Rvp 4065/2012, sp. zn. Rvp 4066/2012, sp. zn. Rvp 4067/2012, sp. zn. Rvp 4068/2012 a sp. zn. Rvp 4069/2012 vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,   čl. 46   ods. 1   a čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky, práv podľa   čl. 6   ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   a podľa   čl. 1   Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Svidník   v konaniach   vedených pod sp. zn.   6 Er/498/2009,   7 Er/656/2010,   7 Er/663/2010,   2 Er/179/2011,   7 Er/678/2010, 7 Er/540/2010,   4 Er/617/2010,   4 Er/775/2010,   4 Er/638/2010,   4 Er/810/2010, 2 Er/665/2010,   6 Er/629/2010,   8 Er/60/2011,   8 Er/363/2011,   2 Er/117/2011 a sp. zn. 2 Er/810/2010 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 4054/2012, sp. zn. Rvp 4055/2012, sp. zn. Rvp 4056/2012, sp. zn. Rvp 4057/2012, sp. zn. Rvp 4058/2012, sp. zn. Rvp 4059/2012, sp. zn. Rvp 4060/2012, sp. zn. Rvp 4061/2012, sp. zn. Rvp 4062/2012, sp. zn. Rvp 4063/2012, sp. zn. Rvp 4064/2012, sp. zn. Rvp 4065/2012, sp. zn. Rvp 4066/2012, sp. zn. Rvp 4067/2012,   sp. zn. Rvp 4068/2012   a sp. zn. Rvp 4069/2012 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 4054/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. mája 2012 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), doplnené podaním doručeným 30. júla 2012, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa   čl. 20 ods. 1,   čl. 46   ods. 1 a čl. 48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru porušenie postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“)   v konaniach   vedených   pod sp. zn. 6 Er/498/2009,   7 Er/656/2010,   7 Er/663/2010, 2 Er/179/2011,   7 Er/678/2010,   7 Er/540/2010,   4 Er/617/2010,   4 Er/775/2010, 4 Er/638/2010, 4 Er/810/2010, 2 Er/665/2010, 6 Er/629/2010, 8 Er/60/2011, 8 Er/363/2011, 2 Er/117/2011 a sp. zn. 2 Er/810/2010 (ďalej len „napadnuté konania“).

Zo   sťažností   (s   takmer   identickým   obsahom   odlišujúcim   sa   len   v označení povinného, čísla zmluvy o úvere a spisových značiek uvedených konaní, pod ktorými sú konania vedené u súdneho exekútora) vyplýva, že sťažovateľka v predmetných 16 veciach osobitne podanými návrhmi požiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie. Súdny exekútor   postupujúc   podľa   procesnej   úpravy   obsiahnutej   v   zákone   Národnej   rady Slovenskej   republiky   č. 233/1995   Z. z.   o súdnych   exekútoroch   a   exekučnej   činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“)   následne   požiadal   okresný   súd   o udelenie   poverení na vykonanie exekúcií, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti rozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci „v zákonom ustanovených lehotách“.

Sťažovateľka uvádza, že okresný súd o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverení na vykonanie exekúcií dosiaľ nerozhodol napriek tomu, že tieto veci podľa jej názoru   nevykazujú   prvky   nadmernej   právnej   zložitosti   a nevyžadujú   takú   spoluprácu okresného súdu s účastníkmi konania, ktorá by mohla podstatne ovplyvniť jeho posúdenie, resp. rozhodnutie v týchto veciach.

Vzhľadom na z pohľadu sťažovateľky neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu sťažovateľka tvrdí, že podala 25. mája 2011 v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004   Z. z.   o súdoch   a o zmene a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov predsedovi okresného súdu písomné sťažnosti na prieťahy v ňou iniciovaných exekučných   konaniach.   Sťažovateľka   v sťažnostiach   uvádza, že   na tieto   svoje sťažnosti nedostala dosiaľ žiadnu odpoveď.

Uvedeným postupom okresného súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu   a tiež   porušeniu   čl. 12   ods. 2   ústavy   a čl. 14   dohovoru   upravujúcich   zákaz diskriminácie.

V petite sťažností   sťažovateľka navrhuje,   aby ústavný   súd vyslovil,   že   postupom okresného   súdu   v napadnutých   konaniach   boli   porušené   ňou   označené   práva,   aby okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov a napokon aby okresnému súdu uložil zaplatiť jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či   dôvody   uvedené   v § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1   K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V   zmysle   § 112   ods. 1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným   § 31a   zákona   o   ústavnom   súde   možno   v   konaní o   sťažnosti   podľa   čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 4054/2012, sp. zn. Rvp 4055/2012, sp. zn. Rvp 4056/2012, sp. zn. Rvp 4057/2012, sp. zn. Rvp 4058/2012, sp. zn. Rvp 4059/2012, sp. zn. Rvp 4060/2012, sp. zn. Rvp 4061/2012, sp. zn. Rvp 4062/2012, sp. zn. Rvp 4063/2012, sp. zn. Rvp 4064/2012, sp. zn. Rvp 4065/2012, sp. zn. Rvp 4066/2012, sp. zn. Rvp 4067/2012, sp. zn. Rvp 4068/2012 a sp. zn. Rvp 4069/2012   a z tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť uvedených sťažností, ako aj vzhľadom na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu, proti   ktorému   sťažnosti   smerujú,   rozhodol   ústavný   súd   o spojení   sťažností   na   spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II.2   K namietanému porušeniu základného práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v napadnutých konaniach

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že postupom okresného súdu v napadnutých konaniach došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl. 6   ods. 1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t. j.   stavu   právnej   istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98, III. ÚS 224/05).

Ústavný   súd   v prvom   rade   konštatuje,   že   pokiaľ   ide   o namietané   porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno sťažnosti považovať za predčasne podané. Z jeho zistení totiž vyplýva, že sťažovateľka   sa   spolu   v 319   svojich   veciach   vedených   okresným   súdom   až   podaním z 12. marca 2012 (teda nie podaním   z 25. mája 2011, ako to tvrdí v sťažnosti) sťažovala orgánu   štátnej   správy   okresného   súdu   na   nečinnosť   v konaniach   o   jej   návrhoch. Podpredseda   okresného   súdu   vo   svojej   odpovedi   sťažovateľke   zo   4.   mája   2012   opísal procesný   stav   konania   a v jej   závere   dal   garanciu   čo   najskoršieho   vybavenia sťažovateľkiných   vecí.   Z uvedeného   možno   vyvodiť,   že   sťažnosti   boli   ústavnému   súdu podané v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že by vyčerpanie právneho   prostriedku,   ktorý   zákon   sťažovateľke   na ochranu   jej   práv   účinne   poskytuje a na použitie   ktorého   je   oprávnená   podľa   osobitných   predpisov,   bolo   bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný účel, ani k záveru, že napriek jeho využitiu orgán štátnej správy okresného   súdu   primerane   nereagoval   a   nevyužil   príležitosť,   aby   sám   urobil   nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený dovtedajšou nečinnosťou okresného súdu.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

S prihliadnutím na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde považuje ústavný súd   za   dôvodný   záver,   že   sťažovateľka   v   sťažnostiach   nepreukázala   reálne   využitie všetkých účinných právnych prostriedkov nápravy s tým, že podanie jej sťažností posúdil iba   ako   formálny   úkon,   keďže   okresnému   súdu   nebola   poskytnutá   primeraná   lehota na prijatie opatrení   na zabezpečenie   bezprieťahového   postupu   v napadnutých   konaniach, a preto bolo potrebné jej sťažnosti   v tejto časti   podľa   čl. 127 ústavy   odmietnuť pre ich neprípustnosť vyplývajúcu z § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Zo   zistení   ústavného   súdu   ďalej   vyplýva,   že   okresný   súd   v konaniach   vedených pod sp. zn. 6 Er/498/2009,   2 Er/179/2011,   7 Er/678/2010,   4 Er/775/2010,   4 Er/638/2010, 4 Er/810/2010, 2 Er/665/2010, 6 Er/629/2010, 8 Er/60/2011, 8 Er/363/2011, 2 Er/117/2011 a sp. zn. 2 Er/810/2010 rozhodol   v priebehu   mája   a júna   2012   o   žiadostiach   súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tak, že tieto žiadosti zamietol.

V prípade, ak všeobecný súd reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľa,   zakladá   to   podľa   názoru   ústavného   súdu   dôvod   na   odmietnutie   sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Okresný   súd   teda   v označených   konaniach   začal   po   podaní   sťažností   konať, t. j. sťažnosťami   podľa   zákona   o   súdoch   sa   v týchto   konaniach   zabezpečila   efektívna ochrana sťažovateľkinho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k označeným dvanástim konaniam v tejto časti po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

II.3   K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach

Sťažovateľka sťažnosťami namieta aj porušenie základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutých konaniach, a to v organickej súvislosti s namietaným porušením jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v posudzovaných prípadoch nie je dôvodné vysloviť porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   nemohlo postupom   okresného súdu   v týchto konaniach dôjsť   ani k namietanému porušeniu sťažovateľkou označených základných práv podľa ústavy, práva podľa   dodatkového   protokolu   ani   k porušeniu   uvedených   článkov   ústavy   a   dohovoru (m. m. IV. ÚS 119/07).

Na   základe   uvedeného   preto   ústavný   súd   sťažnosti   aj v týchto   častiach   odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Rozhodovaním   o ďalších   procesných   návrhoch   sťažovateľky   sa   už   ústavný   súd nezaoberal, pretože vzhľadom na opísané okolnosti prípadu a ustálené právne závery sa rozhodovanie o nich v danej veci stalo bezpredmetným.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. augusta 2012