znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 378/09-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných   práv   podľa   čl. 46   ods. 1   a čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práv podľa   čl. 6   ods. 1   a čl. 14   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 73/00 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   podľa   čl. 6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovoru“)   a porušenie   princípu   zákazu   diskriminácie   podľa   čl. 14 dohovoru   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 73/00 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľ požadoval okrem vyslovenia porušenia označených práv uloženie príkazu okresnému   súdu „konať   bezodkladne“ a ďalej   sa   domáhal   priznania   finančného zadosťučinenia v sume 30 000 Sk (995,82 €) a úhrady trov konania.

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Podanie sťažnosti po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný sťažnosťou (§ 49 a nasl. zákona o ústavnom súde) a najmä jej petitom.

Ústavný súd zo sťažnosti a zapožičaného súvisiaceho spisu okresného súdu zistil, že sťažnosťou   napadnuté konanie vedené pod sp. zn. 7 C 73/00 bolo právoplatne skončené 7. júla 2008, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu zo 17. apríla 2008 o zastavení   konania   potvrdené   v rámci   odvolacieho   konania   uznesením   Krajského   súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 Co 121/08 z 26. mája 2008.

Je potrebné uviesť, že 3. júla 2008 bolo krajskému súdu v napadnutej veci doručené sťažovateľom podané dovolanie, na základe ktorého okresný súd 23. apríla 2009 predložil spis na rozhodnutie Najvyššiemu súdu   Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Vzhľadom   na   to,   že   vo   veci   nebolo   dosiaľ   rozhodnuté   o odvolaní   sťažovateľa   proti uzneseniu okresného súdu z 18. februára 2009, ktorý mu neustanovil advokáta pre dovolacie konanie, najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený s tým, že je ho potrebné   najvyššiemu   súdu   opätovne   predložiť   až   potom,   keď   krajský   súd   rozhodne o odvolaní sťažovateľa.

Ústavný súd poukazuje na to, že sťažovateľ nenapáda porušenie označených práv v spojení s postupom okresného súdu realizujúceho úkony súvisiace s dovolacím konaním, ale namieta postup okresného súdu v konaní ako takom vedenom pod sp. zn. 7 C 73/00, čo okrem iného možno vyvodiť aj z jeho argumentácie, že „prieťahy prekročili dĺžku 9-rokov a 1-mesiac“.

Z uvedeného   vyplýva,   že   sťažnosťou   doručenou   ústavnému   súdu   3.   júna   2009 sťažovateľ namieta porušenie svojich označených práv v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 7 C 73/00, ktoré právoplatne skončilo 7. júla 2008. Vzhľadom na to možno konštatovať,   že   sťažnosť   bola nepochybne podaná   po   uplynutí   lehoty   ustanovenej   § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní finančného zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody   sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal   jeho   priznania,   nezaoberal,   rovnako   ako   žiadosťou   o ustanovenie   právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009