SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
IV. ÚS 377/04-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Miroslava Kováča, bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B., B., ktorou namietal porušenie svojho práva podľa čl. 13 ods. 1 a základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného úradu Senec č. Výst. 78/91-He, Se z 31. júla 1996 a rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave č. ŽP/ÚR-KÚ 157/96-Be z 26. novembra 1996, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Miroslava Kováča o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2004 doručená sťažnosť Miroslava Kováča (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho práva podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím Okresného úradu Senec (ďalej len „okresný úrad“) č. Výst. 78/91-He, Se z 31. júla 1996 a rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave (ďalej len „krajský úrad“) č. ŽP/ÚR-KÚ 157/96-Be z 26. novembra 1996.Podľa sťažovateľa okresný úrad mu svojím rozhodnutím z 31. júla 1996 uložil podmienky súvisiace s dočasným užívaním stavby v skúšobnej prevádzke v rozpore so zákonom, pretože táto povinnosť sa nedala vykonať. Krajský úrad rozhodnutím z 26. novembra 1996 zamietol odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu okresného úradu z 31. júla 1996.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že označenými rozhodnutiami malo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na ochranu pred ukladaním povinností podľa čl. 13 ods. 1 a základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nález:«Práva sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením práva na ochranu pred ukladaním povinností v rozpore so zákonom a ústavou podľa článku 13 ods. 1 ústavy boli Rozhodnutím Okresného úradu Senec č. j. Výst. 78/91- He, Se zo dňa 31. 7. 1996 v časti ktorou bola sťažovateľovi uložená povinnosť „Urobiť potrebné merania na zistenie prestupu tepla obvodovou konštrukciou v mieste spoločných stien pekárne a susedného rodinného domu. V prípade zistenia nadmerného prehrievania spoločnej steny zabezpečiť odstránenie tohto stavu.“ porušené.
Práva sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s porušením práva na ochranu pred ukladaním povinností v rozpore so zákonom a ústavou podľa článku 13 ods. 1 ústavy boli Rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave č. j. ŽP/ÚR- KÚ 157/96-Be zo dňa 26. 11. 1996, ktorým bolo potvrdené Rozhodnutie Okresného úradu Senec č. j. Výst. 78/91-He, Se zo dňa 31. 7. 1996, porušené.
Ústavný súd SR zrušuje Rozhodnutie Okresného úradu Senec č. j. Výst. 78/91-He, Se zo dňa 31. 7. 1996 a Rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave č. j. ŽP/ÚR-KÚ 157/96- Be zo dňa 26. 11. 1996 a prikazuje, aby ten, kto tieto práva porušil, obnovil stav pred porušením.
Okresný úrad Senec a Krajský úrad v Bratislave sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 10.000.000,- Sk.»Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ tým, že zmätočným rozhodnutím označených orgánov žije v neustálom strese, čo spolu s ekonomickým ohrozením jeho existencie podlomilo jeho zdravie.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie, a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Predmetom sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie o porušení jeho citovaných práv rozhodnutím okresného úradu č. Výst. 78/91-He, Se z 31. júla 1996 a rozhodnutím krajského úradu č. ŽP/ÚR-KÚ 157/96-Be z 26. novembra 1996.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
Z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu 4. októbra 2004 ústavný súd zistil, že sťažovateľom napadnuté rozhodnutia okresného úradu a krajského úradu nadobudli právoplatnosť dňom doručenia rozhodnutia krajského úradu sťažovateľovi v roku 1996.
Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok nápravy ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti namietaného rozhodnutia okresného úradu a krajského úradu, ktorými malo byť porušené právo sťažovateľa podľa čl. 13 ods. 1 ústavy a základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu (4. október 2004) je možné konštatovať, že lehota ustanovená pre tento druh konania pred ústavným súdom sťažovateľovi bez akýchkoľvek pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť ústavnému súdu.
Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2004