znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

IV. ÚS 377/04-12

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu 25. novembra 2004   predbežne   prerokoval   sťažnosť   Miroslava   Kováča,   bytom   B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B., B., ktorou namietal porušenie svojho práva podľa čl. 13   ods.   1   a základného   práva   podľa   čl. 46 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky rozhodnutím Okresného úradu Senec č. Výst. 78/91-He, Se z 31. júla 1996 a rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave č. ŽP/ÚR-KÚ 157/96-Be z 26. novembra 1996, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Miroslava Kováča o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. októbra 2004 doručená sťažnosť Miroslava Kováča (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho   práva   podľa   čl.   13   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) a základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy rozhodnutím Okresného úradu Senec (ďalej len „okresný úrad“) č. Výst. 78/91-He, Se z 31. júla 1996 a rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave (ďalej len „krajský úrad“) č. ŽP/ÚR-KÚ 157/96-Be z 26. novembra 1996.Podľa   sťažovateľa   okresný   úrad   mu   svojím   rozhodnutím   z   31. júla 1996   uložil podmienky   súvisiace   s   dočasným   užívaním   stavby   v   skúšobnej   prevádzke   v   rozpore so zákonom,   pretože   táto   povinnosť   sa   nedala   vykonať.   Krajský   úrad   rozhodnutím z 26. novembra 1996   zamietol   odvolanie   sťažovateľa   proti   rozhodnutiu   okresného   úradu z 31. júla 1996.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že označenými rozhodnutiami malo dôjsť k porušeniu práva sťažovateľa na ochranu pred ukladaním povinností podľa čl. 13 ods. 1 a základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nález:«Práva   sťažovateľa   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   v spojení s porušením práva na ochranu pred ukladaním povinností v rozpore so zákonom a ústavou podľa článku 13 ods. 1 ústavy boli Rozhodnutím Okresného úradu Senec č. j. Výst. 78/91- He, Se zo dňa 31. 7. 1996 v časti ktorou bola sťažovateľovi uložená povinnosť „Urobiť potrebné merania na zistenie prestupu tepla obvodovou konštrukciou v mieste spoločných stien pekárne a susedného rodinného domu. V prípade zistenia nadmerného prehrievania spoločnej steny zabezpečiť odstránenie tohto stavu.“ porušené.

Práva   sťažovateľa   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   v spojení s porušením práva na ochranu pred ukladaním povinností v rozpore so zákonom a ústavou podľa článku 13 ods. 1 ústavy boli Rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave č. j. ŽP/ÚR- KÚ 157/96-Be zo dňa 26. 11. 1996, ktorým bolo potvrdené Rozhodnutie Okresného úradu Senec č. j. Výst. 78/91-He, Se zo dňa 31. 7. 1996, porušené.

Ústavný súd SR zrušuje Rozhodnutie Okresného úradu Senec č. j. Výst. 78/91-He, Se zo dňa 31. 7. 1996 a Rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave č. j. ŽP/ÚR-KÚ 157/96- Be zo dňa 26. 11. 1996 a prikazuje, aby ten, kto tieto práva porušil, obnovil stav pred porušením.

Okresný úrad Senec a Krajský úrad v Bratislave sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 10.000.000,- Sk.»Priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodňuje   sťažovateľ   tým, že zmätočným   rozhodnutím   označených   orgánov   žije   v neustálom   strese,   čo   spolu s ekonomickým ohrozením jeho existencie podlomilo jeho zdravie.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie, a zisťuje, či spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   je   tvrdenie   o porušení   jeho   citovaných   práv rozhodnutím   okresného   úradu   č. Výst. 78/91-He, Se   z   31. júla 1996   a   rozhodnutím krajského úradu č. ŽP/ÚR-KÚ 157/96-Be z 26. novembra 1996.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Z obsahu sťažnosti   doručenej   ústavnému súdu   4. októbra 2004 ústavný   súd   zistil, že sťažovateľom   napadnuté   rozhodnutia   okresného   úradu   a krajského   úradu   nadobudli právoplatnosť dňom doručenia rozhodnutia krajského úradu sťažovateľovi v roku 1996.

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny   prostriedok   nápravy   ochrany   ústavnosti,   s prihliadnutím   na   deň   nadobudnutia právoplatnosti namietaného rozhodnutia okresného úradu a krajského úradu, ktorými malo byť porušené právo sťažovateľa podľa čl. 13 ods. 1 ústavy a základné právo podľa čl. 46 ods.   1   ústavy,   a deň   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (4.   október   2004)   je   možné konštatovať,   že   lehota   ustanovená   pre   tento   druh   konania   pred   ústavným   súdom sťažovateľovi   bez   akýchkoľvek   pochybností   uplynula   skôr,   než   podal   túto   sťažnosť ústavnému súdu.

Ústavný   súd   preto   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľa   ju   podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2004